Zaturecky Adolf Peter Prislovia7 Rozum Txt

Adol fPet erZát ur ecký:Sl ovenské pr í sl ovi a,por ekadl áaúsl ovi a.Ľudský rozum Adol fPet erZát ur ecký

Sl ovensképr í sl ovi a,por ekadl áaúsl ovi a.Ľudskýr ozum Adolf Peter Zátureck ý Digitalizátor: Viera Studeničová, Eva Lužáková, Michal Beli čka, Bohumil Kosa, M ária Hulvejová Copyright © 2011 Zlatý fond denní ka ka SME Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autors http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/  ke-prava/ 

Pôvodná publik ácia 2 1. Rozličnosť  umu,  umu, rozumu .......................... 19 2. Hodnota rozumu, vedomost í  ....................   .................... 20 3. Nadobúdanie vedomostí ; nedbanlivosť  v  v učení  21 4. Nevedomosť , hlúposť ; zdanlivá vedomosť  22 5. Nezrovnalosti vonkaj šieho zjavu s rozumom, rozumu so skutkom 6. Výčitky nerozumnému, zábudlivému, nepozornému, roztržitému 7. Súcosť  .......................................................  ....................................................... 29 8. Rozum a jeho prejavy ............................... ............................... 30 a) Vedomosti, dobrá pamäť  ..........................   .......................... 30 b) Dovtí penie penie sa, presved čenie sa ............ sa ............ 31 c) Zábudlivosť , nedovtí penie penie sa, roztr žitosť  32 d) Hlúposť , nevedomos ť .................. ........................... ......... 34 e) Súcosť , schopnos ť ................................. 40 f) Neschopnosť   ......................................... 41

27 28

Pôvodnápubl i káci a pr í  s  lovia, porekadlá , úslovia a hádanky. Slovensk ý Tatran. é  pr  íslovia, Adolf Peter Zátureck ý. Slovensk é  Bratislava. 2005. 813. . M ária. Kosová. spracovala register a pozn ámky. . M ária. Bratová. zodpovedná  redaktorka,  redaktorka, pripravila pripravila edične. . Andrej. Melicher čí k. k . napí sal sal štúdiu. diu. . Eva. Eva. Krou Kroupo pov vá. jazy jazyko kov vá   reda redakt ktor orka ka.. . Eva. Eva. Zdra Zdražilová. tech techni nick  ck á redaktorka. .

Bi bl i ogr aficképoznámk mky Slovensk é  pr í  s  lovia, porekadlá , úslovia a hádanky é  pr  íslovia,

Vyšlo s finančným prí spevkom spevkom Ministerstva kultúry SR. Predhovor k prv ému vydaniu slovensk ých prí slov sloví , porekadiel a úsloví 

V knihe dr. Hanu ša Literatura pří slovnictv slovnictví  slovansk   slovansk ého a německ ého, či předchůdcové  Fr. Lad. Čelakovsk ého atď. čí tame tame na str. 71. tieto zauj í mav mavé   slová: „Cárovná   Katarí na n a II. sledovala s nev šednou pozornos ť ou ou národné  oby čaje, hry, piesne, a vidiac vrchol stru čnosti vzdelanosti národnej v pr í sloviach, sloviach, zbierala, ba spisovala sama poslovice či pr í slovia slovia rusk é.“ Tým je zais zaiste te veľa povedan povedané. Nielen Nielen poznan poznanie ie zmýšľania národa roda robí   zbierky zbierky prí slov sloví  neobyčajne dôležitými, ale najmä tá  okolnosť , že reč národa sa naj častejšie zachovala v prí sloviach. sloviach. Roku Roku 1863 1863,, teda teda pred pred trids tridsia iati timi mi trom tromii rokm rokmi, i, začal som som zbie zbiera rať   slovensk é prí slovia, slovia, nemysliac vtedy ani trochu na to, že by sa v šetky toho druhu slovensk é zbierky zhromaždili

Sl ovensképr í sl ovi a,por ekadl áaúsl ovi a.Ľudskýr ozum Adolf Peter Zátureck ý Digitalizátor: Viera Studeničová, Eva Lužáková, Michal Beli čka, Bohumil Kosa, M ária Hulvejová Copyright © 2011 Zlatý fond denní ka ka SME Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autors http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/  ke-prava/ 

Pôvodná publik ácia 2 1. Rozličnosť  umu,  umu, rozumu .......................... 19 2. Hodnota rozumu, vedomost í  ....................   .................... 20 3. Nadobúdanie vedomostí ; nedbanlivosť  v  v učení  21 4. Nevedomosť , hlúposť ; zdanlivá vedomosť  22 5. Nezrovnalosti vonkaj šieho zjavu s rozumom, rozumu so skutkom 6. Výčitky nerozumnému, zábudlivému, nepozornému, roztržitému 7. Súcosť  .......................................................  ....................................................... 29 8. Rozum a jeho prejavy ............................... ............................... 30 a) Vedomosti, dobrá pamäť  ..........................   .......................... 30 b) Dovtí penie penie sa, presved čenie sa ............ sa ............ 31 c) Zábudlivosť , nedovtí penie penie sa, roztr žitosť  32 d) Hlúposť , nevedomos ť .................. ........................... ......... 34 e) Súcosť , schopnos ť ................................. 40 f) Neschopnosť   ......................................... 41

27 28

Pôvodnápubl i káci a pr í  s  lovia, porekadlá , úslovia a hádanky. Slovensk ý Tatran. é  pr  íslovia, Adolf Peter Zátureck ý. Slovensk é  Bratislava. 2005. 813. . M ária. Kosová. spracovala register a pozn ámky. . M ária. Bratová. zodpovedná  redaktorka,  redaktorka, pripravila pripravila edične. . Andrej. Melicher čí k. k . napí sal sal štúdiu. diu. . Eva. Eva. Krou Kroupo pov vá. jazy jazyko kov vá   reda redakt ktor orka ka.. . Eva. Eva. Zdra Zdražilová. tech techni nick  ck á redaktorka. .

Bi bl i ogr aficképoznámk mky Slovensk é  pr í  s  lovia, porekadlá , úslovia a hádanky é  pr  íslovia,

Vyšlo s finančným prí spevkom spevkom Ministerstva kultúry SR. Predhovor k prv ému vydaniu slovensk ých prí slov sloví , porekadiel a úsloví 

V knihe dr. Hanu ša Literatura pří slovnictv slovnictví  slovansk   slovansk ého a německ ého, či předchůdcové  Fr. Lad. Čelakovsk ého atď. čí tame tame na str. 71. tieto zauj í mav mavé   slová: „Cárovná   Katarí na n a II. sledovala s nev šednou pozornos ť ou ou národné  oby čaje, hry, piesne, a vidiac vrchol stru čnosti vzdelanosti národnej v pr í sloviach, sloviach, zbierala, ba spisovala sama poslovice či pr í slovia slovia rusk é.“ Tým je zais zaiste te veľa povedan povedané. Nielen Nielen poznan poznanie ie zmýšľania národa roda robí   zbierky zbierky prí slov sloví  neobyčajne dôležitými, ale najmä tá  okolnosť , že reč národa sa naj častejšie zachovala v prí sloviach. sloviach. Roku Roku 1863 1863,, teda teda pred pred trids tridsia iati timi mi trom tromii rokm rokmi, i, začal som som zbie zbiera rať   slovensk é prí slovia, slovia, nemysliac vtedy ani trochu na to, že by sa v šetky toho druhu slovensk é zbierky zhromaždili

pod moje pero. Posledn ý  mô j rukopis je — ôsmy. Prvý  obsahoval materi ál nazbieraný  iba z vlastného počutia a z vlastn ých spomienok pri čí tan taní  neslovensk    neslovensk ých prí slov sloví . K tomu sa pripojili drobné prí spevky spevky od priate ľov, tak že zbierka vzr ástla asi na 2000. To ma povzbudilo k pokusu zostavi ť  t  túto zbierku podľa vecného obsahu, a tak vznikol druh ý rukopis. Verejnos ť , pravdaže, nepotrebovala systematick é  usporiadanie takejto zbierky; pre m ňa to však bolo súkromnou záľubou, ale aj dobr ým cvičení m v tejto, ako som potom zistil, ve ľmi obť ažnej veci. Čí m väčšmi som totiž  o tom premýšľal, tým viac násilností , medzier a ned ôsledností  som zbadal vo svojom zostaven í . Preto som sa rozhodol v šetko znovu prepracova ť , a tak  vznikol tretí  rukopis.   rukopis. Ten som poslal r. 1868 Matici slovenskej. Rukopis tam dlho le žal, a keď  som ho vyreklamoval, dostal som ho s pozn ámkou, aby som z neho vy čiarkol všetky prí slovia, slovia, ktoré  medzitým vyšli v Zborní ku ku Matice slovenskej. No, to nebolo ľahk é  urobiť , lebo prí slovia slovia boli očí slovan slované a na tie čí sla sla som sa odvol ával. R. 1871 vznikol štvrtý rukopis, pravdaže zasa zasa dokona dokonalej lejšie zostaven zostavený, a hoci bolo 413 pr í slov sloví   vynechan ých, predsa predsa obsahova obsahovall vyše 2000 prí slov sloví , preto pretože medzit medzitým sa moja moja zbie zbierk rkaa zasa zasa rozr rozrástla. Tento Tento rukopis prešiel redakciou zosnul ého u ž Dobšinsk ého; Matica bola v šak medzitým zrušená, a ĺzol  ja som sa mohol pokladať  za šť astn astného, že mô j rukopis vyk ĺ  z  ol zo zajatia. Roku 1884 odovzdal som ho p. Barto šovi, ovi, profes profesoro orovi vi v Brne, Brne, nemien nemieniac iac sa s touto touto vecou vecou viacej viacej zaoberať . Rukopis sa nesk ôr dostal do rúk p. dr. Nov áka, ktorý  ho pou žil v druhom vydan í  Čelakovsk ého Mudrosloví . Nesk ôr však skrsla vo mne t úžba zostavi ť  všetky zbierky slovensk ých prí slov sloví  do   do jedn ého celku. Odhodlal som sa na to, ve ď cestu som mal prekliesnen ú pokusom na vlastnej zbierke. Pretože štvrtý  rukopis som u ž  nemal poruke, vzal som tret í  rukopis   rukopis s dodatkami a k tomu všetky svoje doteraj šie zbierky uverejnen é v Zborní ku ku Matice a v časopise Sokol. Potom som uver uverej ejni nill v Národných novi novin nách výzvu zvu na zasl zaslan anie ie prí spevkov. spevkov. Prichádzal dzalo o ich ich nad nad očak ávanie veľa, a len potom som spoznal, akou ve ľkou vytrvalosť ou ou sa mus í m vyzbrojiť . Uk ázalo sa nevyhnutn ým nové usporiadanie cel ého systému. Dlho by trvalo, ak by som mal vyrozprávať  v  všetky príčiny, pre ktor é z piateho rukopisu do šlo až na ôsmy. Poviem len to ľko, že to bolo jednak kv ôli zdokonaleniu diela, jednak kv ôli zväčšeniu jeho rozsahu, pretože ustavične prichádzali mnohé, už  ani ne čakané prí spevky. spevky. K posledn ému rukopisu chcel by som dodať  e  ešte toto: Keď som pre nepriazniv é slovensk é nakladateľsk é pomery žiadal o radu p. dr. Pastrnka, či by som sa mohol v sl ávnej Českej akadémii hlásiť   so svojí m dielom, upozornil ma láskavou informáciou, že zaiste sa mo žno o to pok úsiť , lenže podľa stanov cel á publik ácia (predhovor, z áhlavia, vysvetlivky a i.) musia by ť  česk é  a len samotn é prí slovia slovia slovensk é. Okrem tohto pokynu poradil mi p. dr. Pastrnek na zdokonalenie diela, aby popri zachovan í   systému pod podľa vecn vecného obsa obsahu hu každý   odstav odstavec ec sa riadil riadil svoj svoj í m abecedn abecedným poriadkom; ďalej, aby sa v diele uviedli cit áty paralel z Čelakovsk ého Mudrosloví , po ľsk é  z Adalberga a paralely nemeck é, maďarsk é a latinsk é, o ktorých som sa s ám zmienil. Všetko etko toto toto sa urobil urobilo. o. Prirod Prirodzen zene, e, že všetko sa dosia ľ   nepozb nepozbier ieralo alo,, ale keby keby sme sa dožadovali úplnosti, kniha by nikdy neuzrela svetlo. Celá zbierka vzrástla na vy še 13 000 pr í slov sloví , porekadiel a úsloví . Uvedených čí sel sel je s í ce ce len okolo 10 000, a to preto, že mnohé  pr í slovia slovia sa uv ádzajú  pod jedným a tým istým čí slom. slom. (Totiž varianty sa ne čí sluj slujú osobitne, ale s ú uvedené pod čí slom slom základného výroku. — Pozn. M. K.). Ako vysvit á z prí spevkov, spevkov, zast úpené  s ú takmer všetky slovensk é kraje. Pravdaže, jednotlivé

zbierky obsahovali ove ľa viac materiálu, ako uv ádzam nižšie; mnohé prí slovia slovia som však  vypustil, lebo sa opakovali. No nik nezbieral, nepracoval nadarmo. Pramene a pr í spevky spevky sú od týchto p. t. p ánov, paní  a  a slečien. Väčšie čí sla sla sú zaokrúhlené. Fr. Šujansk ý (Zvolen, Turiec, Tren čí n, n, Nitra, Tekov) 5 500. — Ľ. V. Rizner (Tren čí n, n, Nitra) 1 600. — Dob šinsk ý (Gemer) 700. — Rehor Uram (Liptov) 600. — J án Vansa (Gemer) 400. — Po řekadla (prí slovia) slovia) Slovákov moravsko-uhersk ých, sebrav vydal Frant. Trnka, v Brn ě r. 1831 1831,, 350. 350. — Star Staré   rukopisy rukopisy,, väčšinou inou pí san sané   pred pred r. 1850 1850,, a to: to: Stra Strako kov, v, Šoltýsov, Fejérpatakyho, Štefana Plačku, Jozefa Srenku, J ána Zolnaya, Dolnozemsk é  porekadlá  a iné bezmenné  rukopisy, spolu 280. — Sle čna Križková  (Tekov) 250. — Sle čna Goldpergerová (Novohrad (Novohrad)) 200. — Buday Buday (Tekov, (Tekov, Zvolen) 170. — Oru žný  (Andrej Krno, Gemer, Liptov) 160. — Paul í na na Čorbová  (starý  rukopis, Šariš) 150. — Juraj Kello ( Šariš) 130. — Jacovsk ý (Prešporsk á  stolica) 124. — Andrej Halaša (Turiec) 120. — Krupa 120. — Star ý bezmenný rukopis 120. — Ctiboh Zoch (Orava) 100. — V íť azoslav azoslav Sasinek 100. — J án Francisci (rukopis (rukopis spred r. 1848) 1848) 90. — Bu ľovsk ý (Modra, Prešp. stol.) 90. — J án Kalinčiak (Liptov, almanach Lipa I.) 60. — Pani Ruppeldtov á  (Liptov) 47. — K tomu moja vlastn á  zbierka (Liptov a Brezno). — Pr í spevky spevky zaslali aj pp. J án Kmeti, Ján Makovick ý, Ján Kordoš, Samuel Medveck ý, Ján Slávik, Ladislav Boor, Juraj Molnár, dr. Derer, Daniel Neumann a in í . Dr. Hanuš v spomenutom u ž  diele na str. 54 — 55 uv ádza štyri staršie slovensk é zbierky: 1. Zbierku Doležalovu z r. 1746, 2. zbierku Bernol ákovu z r. 1790. T áto je vraj len o nie čo rozší ren rená   Doležalova zbierka; obe tieto zbierky s ú  zahrnuté   v zbierke p. Šujansk ého. 3. zbierku Ribayovu spred r. 1813. O tejto hovor í  p.   p. dr. Nov ák v úvode k druh ému vydaniu Čelakovsk ého Mudrosloví : „Rozsiahlu zbierku česk ých a slovensk ých prí slov sloví  (asi   (asi 400 viet) mal aj Juraj Ribay, ktor ú po ňom zdedil Juraj Palkovi č; teraz je majetkom pe štianskeho Národného múzea.“ Urobil som v tejto veci, čo som mohol, ale odpove ď žiadna. Bolo by z toho istotne ť ažko vybrať , čo je slovensk é. — 4. Zbierku Trnkovu (pozri vy ššie) obsahuj úcu okolo kolo 1 300 300 prí slov sloví . Čelakovsk ý, preber preberaj ajúc prí slov s lovia ia od Trnk Trnku, u, nech nechal al niek niekto torr é v óň dostane. Č. str. 100. pôvodnom pravopise; napr.: Nenie hor šiá, jako keď sa chudobn ý na k óň Teraz už k vnútornému usporiadaniu m ô jho diela. Ako som už  uviedol, zostavil som ho podľa vecného obsahu, pri čom každý  odstavec m á  svoj abecedn ý  poriadok. (Niet ho iba v niektorých oddieloch, a to tam, kde by to bolo na ujmu vn útornej súvislosti, napr. v oddiele Občasnos ť , kde sa postupuje pod ľa kalendárneho poriadku, alebo v oddiele Pr í vety vety a odvety návštevn é.) V tomto odstavci zasa sp á ja sa niekoľko prí slov sloví  pod   pod jedno hlavn é, spoločné slovo. slovo. Mnoh Mnohé   vety, vety, najm najmä   porekadl á a úslov slovia ia,, sú   vytlačené   spolu spolu,, per exten extensum sum,, zachov ávajúc však abecedn ý poriadok. Už  r. 1837 upozor ňoval Čelakovsk ý  v Musejní ku ku na ned ôstojnosť  riadi   riadiť  sa   sa pri zostavovan í  prí slov sloví  iba  iba abecedn ým poriadkom (Hanuš, Lit. pří sl., sl., str. 48.). Neskor šie Liblinsk ý r. 1848 a po ňom aj sám Čelakovsk ý  r. 1852 zostavili svoje diela pod ľa vecného obsahu, rozdeliac najsk ôr všetko na dve skupiny, na pr í slovia slovia (mudroslov í ) a na porekadl á. Hoci Slovák pod slov slovo o  porekadlo zahŕňa oboje, predsa som tieto rozdiely zachoval a k porekadl ám som pripojil ešte aj úslovia. Nerozpakoval som sa zaradi ť  na  na patričné miesta veršované povrávky i úryvk ryvky y z ľudových piesn piesní , použí van vané   ako ako prí slovia slovia a poreka porekadl dlá. — Iba Iba v nie niekto ktorých kapitolách nie sú  porekadlá   od pr í slov sloví  úplne oddelen é, napr. v kap. XI. Zvl áštne stavy. (Názov kapitoly v reed í cii cii znie. IV. Soci álne triedy, stavy, rod a zamestnanie. Pozn. M. K.)

Mnohí  majú, pravda, najradšej plynulý abecedn ý poriadok. Toto v šak nahradí  náš Ukazovateľ urobený   teraz dokonalejšie než pôvodne. (V našom vydaní   vynechávame Zátureck ého Ukazovateľ  a nahr ádzame ho nov ým registrom. Pozn. M. K.) P ôvodne bol zostaven ý  pod ľa  jednotlivých slov. Le ž  nesk ôr mi slúžil ako vzor Ukazovate ľ  druhého vydania Čelakovsk ého od p. dr. Nováka, v ktorom sa pod ávajú  jadr á prí sloví , tak že ľahko bude n á jsť   to-ktoré prí slovie, najmä  aj podľa pripojeného obsahu. — Z pochopite ľných príčin do Ukazovateľa som neuviedol, alebo len čiastočne uvádzam, z kap. XVI. 19., XVII, XIX, XX.

Čo je prí s lovie a čo porekadlo, dá sa ľahko určiť  z hľadiska formy; no z hľadiska myšlienkového obsahu ve ľmi často splýva porekadlo s pr í sloví m. Tak „Muchy lap á, voly púšť a“ je formou porekadlo, ale pod ľa obsahu my šlienky hotové prí slovie. Mnohé   zasa zmenou menej výraznej formy v imperatí v nadobúda sk ôr charakter prí slovia, napr.: „Do skaly čelom buchnul!“ a „Neb úchaj čelom do skaly!“ A nielen imperat í vom, lež  aj inak, napr.: „Ide s bubny na zajace“ a „S bubny na zajace nechodia“. (Porov. dr. Hanu š, Lit. pří sl., str. 50, Čelakovsk ého citát: „Porekadlá  s prí sloviami najbližšie“ atď.). Liblinsk ého definí cia pojmu prí slovie a porekadlo (tamže, str. 97.) znie takto: „Pr í s lovie je úplnou vetou, obsahujúcou ukončenú  my šlienku, vzť ahujúcu sa buď na názor na svet, na mravy alebo na iné; prejavuje sa alebo v sp ôsobe rozkazovacom, alebo obsahuje v sebe nejak ú dôležitú pravdu sk úsenosti a mravn ú  z ásadu; k ým porekadlo je vtipným nápadom, slovným obratom bez hlbšieho zmyslu a v ýznamu, sk ôr pri nejakej prí ležitosti poznamenaný   a do obyčaje prijatý vtip, než  osvedčenie národného d ômyslu; porekadlo je v ýkvet pravočesk ého humoru, znak zdravej, veselej mysle a jasn ého rozpoloženia a rozmaru n ároda.“ No na d ôkaz toho, čo som uviedol vy ššie, citujem slová dr. Hanuša, Lit. pří sl., str. 49, hodn é dôkladného uváženia: „Kto teda hľadí   na obsah, na hlavn ú myšlienku, pre toho je rozdiel medzi pr í sloví m a porekadlom iba ved ľajší  a celkom nepodstatn ý; opakujem znovu: zo stanoviska obsahu . Kto však chce usporiada ť  prí slovia podľa obsahu, ako to skuto čne Čelakovsk ý a Liblinsk ý urobil, ten rozdielom medzi pr í sloví m a porekadlom iba s ám sebe stoj í   v ceste, rozde ľuje podľa obsahu, čo je rozdelen é  samo v sebe iba časove alebo form álne.“ A znovu na str. 50: „Zo stanoviska čí reho obsahu je prechod medzi pr í sloviami a porekadlami tak ý  jemný, že neraz nemožno ani udať , či nejak ý výrok je naozaj pr í slovie alebo nie.“ Na str. 90. tohto diela uvádzajú   sa slová   samotného Čelakovsk ého: „Porekadlo le ží  práve medzi prí sloviami a úsloviami (idiomami), i nepriamo, tak že určiť  rozdiel medzi týmito dvoma nie je ľahk é.“ Ťažkosti, z tohto všetk ého vyplývajúce, poznal som pri svojej pr áci v plnej miere. A to t ým väčšmi, že je ve ľmi mnoho porekadiel, z ktor ých by sa len pribli žne dalo odvodi ť   nejak é poučenie, alebo nijak é. Vyskytujú sa teda prí slovia, ktoré sú formou porekadlá, ale sú aj tak é porekadlá, ktoré ani svojí m obsahom nepoukazuj ú na prí slovia. Teda v snahe nenarušiť   rozdiel medzi pojmom prí slovie a porekadlo, prišiel som na myšlienku ponechať   osobitné záhlavia pre prí slovia i porekadlá, no aby sa nenaru šila obsahová prí buznosť , rozhodol som sa uvies ť  bezprostredne   za pr í sloviami tie porekadlá, ktoré majú  s nimi rovnak ý  obsah. Tak ako s ú  dni, patriace e šte do hvezdárskej zimy, ale počasí m sú už  jarné, tak sú  zaiste aj v mojom diele jednotlivosti, prezr ádzajúce kolí sanie, (Mnohý  n á jde azda podľa svojho n ázoru medzi pr í sloviami porekadlo a medzi porekadlami prí slovie, no aspo ň  ná jde pospolu to, čo je prí buzné) ktorému sa nedá  vyhnúť . Jednako však  dúfam, že celok nezotrie dojem pr í slovia a porekadla a že tento uľahčujúci spôsob dopomôže v tomto ohľade k zhovievav ému úsudku.

Usiloval som sa nadov šetko, aby tá-ktorá   veta, pripúšť ajúca svojí m obsahom viaceré významy, bola uvedená   tam, kde v prvom rade patrí , napr.: „Malých zlodejov vešajú, veľk ých púšť ajú“, teda nie pod z áhlavie „Zlodejstvo“, ale pod z áhlavie „Nespravodlivosť “. — „Koho Pán Boh chce potresta ť , potresce ho na rozume“ nie pod z áhlavie „Boh“ ani „Rozum“, ale pod „Falošnosť “, lebo tu je vyjadren ý osud ľstivého, čo sa sám zaplietol do osí dla. Zložité prí slovia som uviedol na to ľk ých miestach, z ko ľk ých členov sú zložené, napr.: „Ranný dážď, žensk ý plač, pansk á láska a aprí lová chvíľa — to v šetko na zaja čom chvoste vis í .“ Toto patrí  na štyri miesta. — V ýroky „Smrť  ho tam čakala“, „Smr ť  tam hľadal“ sú zvláštnym prí kladom hlboko ukrytej zásady, hoci sa zdaj ú   iba čí r ymi úsloviami. Vyslovujú   akiste nemennos ť  osudu, ako: Komu je s údené  zomrieť , musí   chtiac-nechtiac urobi ť   to, čí m si spôsobí  smrť . Preto ho uvádzam medzi pr í sloviami a tento prí klad napomôže tiež pochopiť  mô j systém. Niektoré  prí slovia použí vame v doslovnom i prenesenom v ýzname, napr.: „Mnoho snehu — málo vody“ má  okrem predzvesti po časia aj tento v ýznam: Mnoho priberania sa, hrozieb a pod., malý  výsledok. — Niekde by sa zdalo, že sa kapitoly a odstavce zbyto čne rozdrobujú, napr. „Boh“ a „Pobo žnosť “. V oboch z áhlaviach slovo „Boh“ v ýznamovo si je ve ľmi blí zke; ale v záhlaví   „Boh“ prihliada sa v äčšmi k jeho vlastnostiam, k ým v záhlaví   „Zbožnosť “ väčšmi k ľudsk ým vlastnostiam, určujúcim pomer k Bohu. Aby sa tie isté  slová  zbytočne neopakovali a z í skalo sa miesto, mnoh é  vety som stiahol, napr.: „Má červené  — vyť ahané  o či; červený  — meden ý  nos od pijatiky“, treba poklada ť  za štyri samostatné porekadlá. (V našom vydaní  jednotlivé varianty rozpisujeme. Pozn. M. K.) Je správny názor, aby sa ka ždý výrok verne podal v tom n árečí , v akom bol po čutý. Lenže tu všetko záviselo od zberateľov. Jedni tomu venovali pozornos ť , iní   nie. Tak rukopis Paul í ny Čorbovej zo starší ch čias pochádza sí ce zo Šariša, ale nebol p í saný šarišsk ým n árečí m. A sú zasa materiály od p. far ára J. Kellu z Bardejova zapí sané šarišsk ým nárečí m a od p. u čiteľa Ľ. V. Riznera zo Zemianskeho Podhradia p í sané  nárečí m Bošáckej doliny, a ja som ich v tomto podaní  s rados ť ou použil. Podobne som zachoval aj n árečie Prí sloví , ktoré vydal Trnka (pozri vyššie), lenže Trnkov pravopis je s ám osebe ned ôsledný. Nárečie sme rešpektovali aj v prí spevkoch dodávaných z Gemera, Novohradu, Spi ša a z okolia Modry. (Zna čkou „Pr.  , ľ   , ň   , ť   , tam Modra“ sú označené prí slovia, v ktorých sa de, te, ne, le vyslovuje tvrdo, m äkk é ď  nepoznaj ú. Poznačil zberateľ  M. Buľovsk ý.) Liptov a susedn é  stolice sa l íšia od spisovnej slovenčiny iba nepatrnými odchýlkami, okrem miestneho m äk čenia alebo tvrdej výslovnosti d, n, t .

Ďalej pokladám za potrebn é   povedať  niečo o pravosti, r ýdzosti slovensk ých prí sloví . Na zásade výlučnosti nikto nelipne. Dobre slovensk é, hoci nie v ýlučne, je napr.: „Dnes mne, zajtra tebe“. Ba aj tak é  ako „Hlas ľudu, hlas bo ží “, ľuďom sí ce menej použí vané, na radu p. Šujansk ého, hoci nie bez váhania, som prijal. Hranicu miery mi určovalo, pravdaže, osvojenie si toho-ktor ého prí slovia v ľ ude, bez oh ľadu na to, či prí slovie v ľude vzniklo, alebo nie. Preto som nebral do úvahy prí slovné výroky, vyslovené pôvodne slovensk ými spisovateľmi, ale dosiaľ použí vané  len inteligenciou, napr.: „Umom, lebo pas ť ou“. Ak predsa len jedno-druhé slovensk ému ľudu celkom cudzie prek ĺ zlo, za to by, pravda že, v prvom rade padala zodpovednos ť   na zberateľov, lebo sami najlep šie vedia, odkiaľ čerpali. Všetky tak éto prí slovia, o ktor ých slovenskosti pochybujem, ozna čil som hviezdi čkou. (V našom vydaní  systém označovania hviezdičkou sme zru šili. Pozn. M. K.)) Pri tejto pr í ležitosti pripomí nam, že by zberate ľ  i redaktor mali d ávať   pozor aspo ň  na tak é prí slovia, ako: „Koho bohovia

nenávideli, učinili ho učiteľom“, t. j. známe „Quem dii odere“ atď. (Zborní k Matice slovenskej I.). Čo by z toho bolo b ývalo vyšlo, keby som sa nebol sp ýtal, odkiaľ s ú tie a oné výborné prí slovia v slovensk ých kalendároch, ktoré sú vlastne preklady z ru štiny a podobne! Popri tom, čo som povedal o v ýlučnosti, treba vzia ť  do úvahy i to, čo napí sal Čelakovsk ý pre cudzí ch vzdelancov: „Často sa stret ávame s pr í sloviami celkom si podobn ými u dvoch národov, ktoré  v histórii takmer neboli v nijakom styku. Pr íčina toho väzí  najsk ôr v tom, že hranice praktickej múdrosti alebo rozumu nie s ú tak é  presné  ako hranice fant ázie, vtipu a náruživosti prejavov, a preto sa t á istá   veta vždy môže zjavovať   v rovnakej podobe na rôznych miestach“. (Dr. Hanu š, Lit. pří sl., str. 42.). A tak spr ávne pokladá  za chybnú tú domnienku, akoby pr í slovie, ktoré má   paralely v iných jazykoch, bolo z nich prevzat é. Pripusť me aj, že sa mnohé  naozaj prevzali; sám dr. Hanuš  o tom napí sal (str. 47.): „Kto by bol schopný pr í sne česk é  prí slovia oddeľovať  od nemeck ých, ten by musel ma ť  tak ú moc, že by celé dejiny česk ého a nemeck ého národa, späté až do najdávnejší ch korienkov, rozdelil na samostatné časti“. A to plat í  o všetk ých navzá jom susediacich národoch. O tom, že sa pr í slovia na ceste od úst k ústam nedopočutí m alebo neporozumení m ich významu aj komolia, presved čuje napr. pr í slovie: „Chytrý  chytro dostane, ale nevy žiada“, podľa iných „… a leniv ý žiada“. Ak som sa nedovt í pil správneho významu každého prí slovia, veľmi by ma to mrzelo, no urobil som všade, čo sa len dalo, ne ť ažilo sa mi vypytovať   sa pp. zberate ľov, ktorí  mi podľa svojich možností  ochotne posielali odpovede. M ŕtvi sú, pravdaže, mŕtvi. Niektoré prí slovia, hoci vtipné, som pre ich hrub ú obscénnosť  vynechal. Paralel z Čelakovsk ého som citoval vyše 155 (čí sla znamenajú  str ánky vydania z r. 1852); poľsk ých z Adalberga (Toto sl ávne a obší rne dielo „Ksi ęga przysłów, przypowieści i wyrazeń przysłowiowych połskich“, 1894, s. XVIII. a 805. obsahuj úce asi 30 000 po ľsk ých prí sloví , bolo mi požičané  l áskavos ť ou p. dr. Pastrnka.) vy še 2 000 ( čí sla označujú  be žné čí sla tohoktorého hlavného slova; D znamená  Dopełnienia; kde niet čí sla, tam sa vyskytuje iba jedno prí slovie). Maďarsk ých z Erdélyiho „Válogatott magyar k özmondások“ v doslovnom znen í  uvádzam okolo 400. Vy še 60 paralel uv ádzam zo zborn í kov Vlastivěda slezsk á, I., zoš. 6, a to čiastočne doslovne, sčasti odkazmi na tento zborn í k. Citujem aj z časopisu Obzor, vydávaného na Morave. Nemeck ých paralel uv ádzam iba okolo 100, najm ä   z Frischbiera „Preussische Sprichwörter und volksthümliche Redensarten.“ Latinsk ých len asi 50. Nemeck ých a latinsk ých preto tak m álo, lebo som uviedol len tie, ktor é nemá Čelakovsk ý. Aby bratia Česi a ostatní  Slovania mohli sloven činu správne čí tať , nebude od veci, ke ď upozorní m, že sa každé  slovensk é e pred d, (l), n, t   pokladá  za ě , a tak sa napr. n edeľa čí ta ně dě ľa. Pravidlo mäkkej výslovnosti le  zachovávajú  len tí , ktorých k tomu n úti ich vlastné nárečie, a preto si Česi mäk čenie le  ako aj li  nemusia veľmi vší mať , ak len nechc ú byť  slovenskej ší   ako sami Slov áci. Pri de, te, ne je však predsa nieko ľko výnimiek, kde sa tieto slabiky vyslovujú  tvrdo, a to v pr í davných menách, ako: čier ne korenie, krásne vtáky, zatiaľ čo prí slovka krásne sa čí ta mäkko: krásně ; zasiate zrno, prekliate duše (tvrdo). Tak isto slová ten, tento, teda, teraz, maj ú  tvrdé te. Treba pripomenúť   aj to, že Slovák neznáša dve dlh é slabiky po sebe. Ale pre pravopis aj tu prip úšť a dr. Czambel niektoré  nevyhnutné  v ýnimky (Slov. pravopis, str. 174.). Za dlh ú slabiku sa poklad á aj dvojhláska ia, ie, iu, ô (uo).

Napokon pri vr úcnej vďake Hospodinovi, že mi pomohol toto ť ažk é  a veľa času vyžadujúce dielo dokončiť , spomí nam plný vďačnosti aj na t ých, ktorí   mi boli pri ňom ak ýmkoľvek  spôsobom nápomocní . Sú to všetci už   spomenutí  páni prispievatelia, ktorým za ich požehnanú  snahu vyslovujem t ýmto vďaku. Nech je po žehnan á  aj pamiatka už  zve čnelých zberateľov! Ďakujem najmä  velebnému p. farárovi Fr. Šujansk ému, najlepšiemu vedomcovi nášmu v odbore prí slovní ctva, nielen za to, že mi prepožičal svoju bohat ú  zbierku, ale aj za ochotne podávané vývody a rady. Vysokoučený p. dr. Pastrnek, ktor ý sa ráčil tohto diela s tak veľkou priazňou zastať , a nepadlo mu ť ažko sprevádzať  tvorenie tohto diela mnoh ými listami, prispieť  radou a pomocou na jeho zdokonalenie, ba čo viac — sprostredkova ť   jeho vydanie, nech prijme moju najsrde čnejšiu vďaku. Napokon vzdávam svoju úctu a vďaku aj p. t. p ánom referentom slávnej Českej akadémie za dobré  rady a sl ávnej Českej akad émii, ktorá  sa v čase nežičlivom pre slovensk ý  literárny život podujala vydať  moje dielo. V Brezne d ň a 20. okt óbra 1896   A. P. Z átureck  ý  Edičná poznámka

Dielo A. P. Zátureck ého s pôvodným titulom Slovensk á  p ří sloví , pořekadla a úsloví . Sepsal Adolf Petr Zátureck ý. Předloženo dne 21. kv ětna 1896. V Praze n ákladem Česk é  akademie pro vědy, slovesnost a um ění  — vydávame v novom, u ž štvrtom vydaní  s n ázvom Slovensk é prí slovia, porekadlá a úslovia.

Časový  odstup od p ôvodného vydania Zátureck ého Prí sloví , zložitá  situácia, v ktorej dielo vznikalo a bolo vydan é, a napokon aktualiz ácia dnes už  klasick ého diela vy žiadali si pri znovuvydan í  diela niektoré úpravy. Zátureck ého Prí slovia vydala Česk á  akadémia, podľa jej stanov úvod, titulky, vysvetlivky, teda autorsk ý   text, musel byť   uverejnený v českom znení . V reedí c ii tento česk ý   text prekladáme do slovenčiny. Na n ávrh univ. prof. dr. Andreja Melicher čí ka, ktorý si osvojila aj pracovn á komisia, určená na schválenie reedičného postupu tohto diela, v druhom vydan í   (pri tomto, štvrtom vydaní  preberáme celú úpravu tak ú, ak á  bola pri vydan í  druhom. — Pozn. red.) sa zmenilo poradie  jednotlivých kapitol, aby utriedenie materiálu lepšie zodpovedalo dnešným edičným hľadisk ám pri vydávaní  prí sloví . V súvislosti s tým bola z pôvodného diela vynechan á kapitola I. a II., odst. 3, 4 a jednotliv é prí slovia z ostatn ých kapitol. Došlo aj k zmene názvov niektorých kapitol. Pomer usporiadania materi álu v pôvodine a v reed í cii je tento: Kap. I.

Človek, jeho vek, pohlavie, rodina a domovina. U Z átureck ého Kap. VII. Stav človeka během věku. Pohlaví . Rodina. Domovina. Kap. II.

Ľudsk é telo, jeho potreby, choroba a smr ť . Zát. Kap. VI. Člověk vzhledem na t ělo, smyslnost. Kap. III. Pomery spoločensk é. Zát. Kap. VIII. Poměry společensk é. Kap. IV. Spoločensk é triedy, stavy, rod a zamestnanie. Z át. Kap. XI. Zvl áštní  stavy, rod a zam ěstnání . Kap. V. Majetok a výživa. Zát. Kap. X. Majetek a v ýživa zvláště. Kap. VI. Strava, odev, čistota, cesta a tanec. Z át. VII. Jednotlivosti ze života. Kap. VII.

Ľudsk ý rozum. Zát. Kap. III. Rozum a jeho v ýkon. Kap. VIII. Všeobecn é  pravidlá múdrosti a opatrnosti. Z át. Kap. IX. Všeobecn á  pravidla moudrosti a opatrnosti; výstrahy a skušenosti životní . Kap. IX. Povaha, mravy a du ševné  prejavy. Zát. IV. Dojmy, projevy duševní ; přirozená  povaha a mravy jednotlivé. Kap. X.

Ľudsk á reč a slovo. Z át. Kap. V. Slovo zvl áště. Kap. XI. Všeobecn ý priebeh života a pr í hody v ňom. Zát. Kap. XII. Běh a pří padnosti života vůbec. Kap. XII. Dobré a zlé mravy, pravda a viera. Z át. Kap. II. vynechaný oddiel 3, 4. Kap XIII. Pranostiky a úkazy prí rody. Zát. Kap. XIV. Občasnost a úkazy pří rody. Kap. XIV. Prí slovia, porekadl á a úslovia o vlastných menách. Zát. Kap. XVII. P ří sloví , pořekadla a rčení  vztahují cí  se na vlastn í  jména.

Kap. XV. Poverové prí slovia. Zát. Dodatek. Kap. XVIII. Pov ěrečná pří sloví . Kap. XVI. Prirovnania a iné výroky. Zát. Kap. XV. Připodobenství   a jiné  v ýroky o činnosti a povaze osob a věcí ; o počtu, čase a mí stě. Kap. XVII. Rozličné pohovorky a úslovia. Zát. Kap. XVI. Rozli čná rčení  a úsloví . Kap. XVIII. Prí slovia, porekadl á a úslovia neznámeho významu. Zát. Kap. XXI. Nezn ámého významu pří sloví , pořekadla a úsloví . Kap. XIX. Z detsk ého sveta. Zát. Kap. XIX. Z dětinsk ého světa. Kap. XX. Hlasy zvierat a vecí . Zát. Kap. XX. Význam hlasům zvířat (aneb i ne životní ch věcí ) přidávaný. Roztriedenie tohto druhu folklórnej tvorby na pr í slovia, porekadlá a úslovia sme ponechali, je v podstate správne a použí va sa dosia ľ. Plynulá hranica medzi pr í sloví m a porekadlom, medzi porekadlom a úsloví m , prí značná   pre všetky druhy folklórnej tvorby, prejavila sa aj v autorovom usporiadaní   materiálu, keď  tak éto presahy zh ŕňa pod spolo čné  označenie, napr. kap. VII., 8. Rozum a jeho prejavy ozna čuje nadpisom Porekadl á a úslovia. V prí padoch, kde sa tieto druhy zjavne odli šujú, uvádza ich autor osobitne. Nadpisy oddielov a pododdielov jednotliv ých kapitol v zásade zachov ávame, využí vame, pravdaže, pritom prekladateľsk é možnosti a štylistick ú aktualizáciu. Zátureck ý  vo svojom diele ozna čuje hviezdičkou prí slovia, ktoré  pokladá  za neslovensk é. Keďže v súčasnej folkloristike sa ust álil iný  n ázor na otázku pôvodu prí sloví   a porekadiel, vynechali sme toto Z átureck ého označovanie. Napokon, probl émom slovenskosti pr í sloví  sa zaober á štúdia Dr. A. Melicherčí ka. Zátureck ý  na radu prof. Fr. Pastrnka pripojil k Slovensk ým prí sloviam odkazy na niektor é základné  zbierky slovansk ých a inonárodných prí sloví . Paralely zo slovansk ých zbierok  prí sloví   (F. L. Čelakovsk ého Mudrosloví  národu slovansk ého, Praha 1852, Samuela Adalberga Księga przysłów, przypowieści i vyrażeń   przysłowiowych polskich, Vlastiv ěda slezsk á I, 1888, moravsk ý časopis Obzor, ro č. XII.) včleňuje priamo do textu, k ým odkazy na zbierky inonárodných prí sloví   (latinsk é prí slovia bez uvedenia zbierky, ma ďarsk é podľa Jánosa Erdélyiho Válogatott magyar k özmondások, Budapest 1862 a nemeck é podľa zbierky Frischbierovej Preussische Sprichwörter und volkstümliche Redensarten, Berlin 1865)

uverejňuje pod čiarou. V reed í cii diela ponechali sme v šetky tieto odkazy, pri čom v našom texte uvádzame iba paralely z Čelakovsk ého a Adalberga. Paralel z Čelakovsk ého uvádza Zátureck ý  okolo 1500. Ozna čenie Č. 270 znamen á Čelakovsk ý, Mudrosloví , 1852, s. 270. Paralel z poľskej zbierky Adalbergovej je okolo 2000. Sp ôsob citovania: Adalb. Ogie ń  30, znamen á S. Adalberg, Ksi ęga przysłów, 1894, heslo Ogie ń. In ý spôsob uvádzania odkazu na Adalbergovu zbierku — Adalb. D. Oko 111 znamená: Adalberg, Księga przysłów, Dopełnenia, heslo Oko č. 111. Odkazy na v šetky ostatné  zbierky prí sloví   sme presunuli do poznámok k jednotlivým kapitolám. Viedol nás k tomu fakt, že podstata Zátureck ého zbierky nie je v porovnávacom aspekte a napokon rozhodla aj okolnos ť   nezať ažiť čitateľsk ý charakter reedí cie priveľk ým odkazovým apar átom v texte. K latinsk ým, nemeck ým a maďarsk ým prí sloviam uvádzame v zátvorke slovensk ý preklad. Materiál prí sloví , porekadiel a úsloví  v rámci jednotlivých kapitol člení  e šte Zátureck ý  pod rozličné   heslá   a tam usporadúva v abecednom poriadku. Jednako nie v ždy dôsledne, kombinuje totiž tak éto usporiadanie z hľadiska významovej súvislosti. Ponechávame v podstate toto dvojak é   autorovo usporiadanie materi álu v snahe nenaru šovať   priveľmi jeho systém. Usilovali sme sa ho len upresni ť , a to v s úvislosti s jazykovou úpravou, ktorá v mnohých prí padoch zmenila Z átureck ého poradie (zmena v p í saní  s/z, správne zaradenie hlásky y, ktorú Zátureck ý chápe len akusticky a kladie za i a pod.). Zátureck ý uvádza veľk é množstvo variantov k základnému zneniu prí slovia či porekadla. Tento fakt zvyšuje odbornú hodnotu diela a aktualizuje ho i z h ľadiska súčasnej folkloristiky. Autor bol azda úspornými dôvodmi nútený uvádzať   varianty v skratke. Z variantu uv ádza totiž  len tú časť , niekedy len jedno slovo, ktor ým sa určité prí slovie alebo porekadlo odli šuje od základného znenia. Napr.: Najsk ôr užuj, potom jedz — rec — vyslov! V na šom vydaní   jednotlivé  varianty rozpisujeme v plnom znen í , teda: Najsk ôr užuj, potom jedz! — Najsk ôr užuj, potom rec! — Najsk ôr užuj, potom vyslov! Rozpisujeme ich jednak pre hodnotu, ak ú folkloristika pripisuje variačnému procesu folklórnych žánrov, a jednak pre lepšie a zreteľnejšie porozumenie textu; neraz totiž častým skratkovitým uvádzaní m trpí  zrozumiteľnosť  najmä zložitých výrokov. Na rozdiel od originálu sceľujeme alebo vôbec vynech ávame tak é výroky, kde autor uveden í m spisovného i nárečového tvaru jedného a toho ist ého slova mylne vytv ára variant. Napr.: Vošiel do toho ako star ý  k ôň  do štvorní  — štverní . Ponechávame len jedno znenie: Vošiel do toho ako star ý k ôň do štverní . Podobne: M á vlčiu hmlu — mihu — mhlu. Preberáme len znenie: M á vlčiu hmlu. V opačných prí padoch, kde ide o typick ý  variant a Zátureck ý  ho uvádza ako samostatn ý základný výrok, v na šom vydaní   ho zaraďujeme na správne miesto, totiž  ako variant k z ákladnému v ýroku. A zasa rozp á jame pr í slovné  výroky, ktoré majú hodnotu samostatn ých výrokov základného charakteru a Z átureck ý ich radí  mylne ako varianty. Napr.: Čas je drahý. — Čas nečak á  nikoho. — Čas ť a naučí . — Čas utek á. — uvádzame každý výrok samostatne, preto že obrazové jadro a tým aj význam týchto prí sloví  je rozdielny. Týmto odlišným usporiadaní m sa čiastočne zmenil rozsah zbierky, tak že, hoci sme zachovali Zátureck ého orientačné   označovanie prí sloví   po piatich, naše čí s la nie vždy zodpovedaj ú čí selnému označeniu v pôvodine. Poznámky a vysvetlivky uv ádza Zátureck ý  jednak vo vlastnom texte, jednak pod čiarou. V tomto vydaní  pr í sloví  v šetky poznámky a vysvetlivky k jednotliv ým kapitolám zaraďujeme

hneď  za pr í slušnú  kapitolu a ozna čujeme čí slom prí slovia, na ktoré  sa poznámka vzť ahuje. Poznámkový   a vysvetlivkový   materiál má   dvojak é   autorstvo. Prevzali sme mnohé Zátureck ého poznámky — v reedí cii ich ozna čujeme Z. Nepreber áme tie, kde autorovo vysvet ľovanie nie je v ýstižné, je prinaivné, kde význam výroku je dnešnému čitateľovi zrejmý, a najmä  vynechávame tie poznámky, ktoré  boli určené česk ému čitateľovi, a teda týkajú   sa najmä   jazyka. Štylizáciu prevzatých vysvetliviek sme v niektor ých prí padoch upravovali, alebo s časti nahradzovali novou. Skratka Šuj. sa týka niektorých prevzatých vysvetliviek Františka Šujansk ého. Do oddielu poznámok sme presunuli paralely z moravsk ých, sliezskych, maďarsk ých, nemeck ých a latinsk ých zbierok prí sloví , ako aj odkazy na niektor é menšie pramene. Vo svojich pozn ámkach sme sa usilovali vysvetli ť   historick é, geografick é, etnografick é a folklórne skutočnosti, o ktorých sa v texte hovor í . Usilovali sme sa pouk ázať  aj na zmysel a obsah výrokov, ktoré  by sa mohli mylne ch ápať . Sme si vedom í , že poznámkový   aparát, vysvet ľujúci nesmierne myšlienkové   bohatstvo prí sloví , by mal byť    predovšetk ým spracovaný s hlbok ým ponorom do kult úrnej histórie, žiaľ, toto je zatiaľ odbor u n ás primálo pestovan ý. Jednako nevyhnutnos ť  v šeobecn ého kultúrno-historick ého hľadiska prech ádza na ďalšie práce o slovensk ých prí sloviach. Vlastný   text prí sloví , porekadiel a úsloví   predstavuje po stránke jazykovej dos ť  zložitý problém. Ako uvádza Zátureck ý  v úvode k svojmu dielu, je tento materi ál najrozličnejšieho časového autorsk ého pôvodu a je publikovaný   v spisovnom i nárečovom znení . Zo zachovanej Z átureck ého pozostalosti sa nedalo dos ť   dobre zistiť , nakoľko on sám upravoval prí spevky, ktoré  mu zasielali spolupracovn í ci, alebo ktoré  s ám excerpoval z publikovan ých zbierok. Dá sa však takmer s ur čitosť ou predpokladať , že mnohé   z pou žitých prí spevkov zberateľov upravoval. Sved čí  o tom korešpondencia s J ánom Vansom o pr í sloviach z Gemera alebo s J ánom Makovick ým o prí sloviach z Liptova (Lipt. arch í v MS), ako aj s in ými spolupracovní kmi, s ktorými sa radí , v ktorom n árečovom znení  uvádzať  duplicitný materiál, alebo žiada vysvetlenie jemu nezn ámych nárečových výrazov. Pri jazykovej úprave Zátureck ého Prí sloví   sme sa usilovali zachova ť   autorov zámer, no súčasne sme mali na zreteli čitateľsk é poslanie tohto diela v s účasnosti, a to vy žadovalo ohľad na súčasnú  formu spisovnej sloven činy. Keďže prí slovia i porekadl á  ako druhy folkl órnej tvorby tradičného charakteru maj ú do značnej miery ustálenú štylisticko-syntaktick ú podobu, dovolili sme si menej z ásahov do syntaxe a stavby viet, zato d ôslednejšie sme postupovali pri prenesen í   diela do dnešnej hláskoslovnej podoby. O postupe v n árečových textoch sa zmieňujeme osobitne. Jazykov á úprava sa netýka napospol všetk ých javov poci ť ovanýc h z hľadiska súčasnej spisovnej normy ako nesprávne, či zastaralé. Ide predsa o druh folklórnej tvorby so špecifick ými, ustálenými znakmi, a tie sme re špektovali. Tak ýmito špecifick ými znakmi sú okrem iných archaizmy, ako napr. tvary  jest , jesto, nejest , nenie, ktoré ponechávame. Slovesné  tvary typu dadia  ponechávame miesto novší ch dajú, stri ž ie, stri žú  miesto strihá, strihajú. Archaick ý tvar ponechávame v prí padoch, kde má rytmick ú funkciu: Č o rekne, to brechne. Podobne z toho ist ého dôvodu nechávame väzbu blá zny byť .

Ponech ávame staršie väzby ako: Človek je iba dotiaľ človekom, k ým si slova stoj í . Jednu ovcu mal, svoj í m salašom stál. Prázdno ani týždňom pred stvoren í m sveta. Zlodej h ľadá plnej komory a dô jde i pustej. Pasie o či po človeku. Vypovedal mu z priate ľstva. Chodíš  v hosti, čakaj i ty hostí . Hlad psu brat. Za fa šiangy pôst. Zachov ávame staršie tvary v skloňovaní :  po nociech,  po Hodiech, i v pr í davných menách: Kto posti ž en, ten ostri ž en. Do dnešného spisovného spôsobu prepisujeme tvary — B ôh — Boh, živôt — život, mlúvi — vraví , hovorí . Podľa dnešnej pravopisnej normy p íšeme: osobné mená: Hrehor — Gregor, men á  obyvateľov utvorené  od zemepisných mien alebo iným spôsobom: Handelčan — Handelec, Ľupták — Lipták. Názvy krajov, miest a ded í n upravujeme do dne šnej podoby: Bariov — Bardejov, Bruzní k — Brusní k, Stryhová  — Strehová, Potor — Pôtor, Turec — Turiec. Adjektí va utvorené od zemepisných mien píšeme malou literou: Bardiovsk ý — bardejovsk ý, Bytčiansky — bytčiansky, Kurimsk ý — kurimsk ý, Tunežick ý — tunežick ý. Malou literou píšeme adjektí va v spojení  ako: Apr íľová  chvíľa — aprí lová chvíľa, Krupinsk é ví no — krupinsk é ví no, Jakubsk ý roj — jakubsk ý roj, Michalsk á jahoda — michalsk á jahoda. Dĺžku samohlások upravujeme pod ľa spisovnej normy. Zmeny v kvalite spoluhl ások robí me v tak ýchto prí padoch: v prostrieď   — vprostred, pomodz — pomoc, neha ť   — nechať , nehtami — nechtami, chudopacholsky — chudopaholsky, jelennie — jelenie, vinnovat ý  — vinovatý, bociaň — bocian, muríň  — murí n, bôrg — borg, ch ôr — chór, môhol — mohol, rô jiť   sa — roji ť  sa, shovôrčivý — zhovorčivý, živôt — život, porod — pôrod, škriňa — skriňa, plášty — plásty, zkušuje — skusuje, svatba — svadba. Hláskoslovné zmeny v cudz í ch slovách zdomácnelých: galije — galeje, Her ódes — Herodes, hon ór — honor, indicho — indigo, k áplonka — kaplnka, kvest ári — kveštári, lekcija — lekcia, mezerija — miz éria, natúra — nátura, prépošt — prepošt, summa — suma. Pí sanie a/ ä, s/z, y/i, l/ ľ   a pod. upravujeme podľa dnešného pravopisného upravujeme aj jot áciu.

úzu, podobne

Aj asimiláciu upravujeme pod ľa dnešného úzu: bratčok — braček, céra — dcéra, detsku — decku, je ľa — jedľa, riedčica — riečica, salo —

sadlo. Iné hláskoslovné   zmeny, ktoré   sme ešte vykonali v zmysle s účasných požiadaviek  spisovného jazyka: búzy — f úzy, na čertvzjať a — na čertvzatie, darobniny — daromnice, grib — hr í b, hoďajak ý, hoďakomu — hocijak ý, hocikomu, od hodin ák — od hodiniek, nazpak — nasp äť , choc — hoc, chotčo — hoci čo, chodák — chodec, cho ť a — hoci, jarmark, jarmak — jarmok, kot ál — kotol, krasta — chrasta, krielce — kr í delce, na kriedlach — na kr í dlach, krú — krv, kuvať  — kovať , kvoka — kvo čka, ledvác — ledva, le ž — lož, mesto — miesto, mudrec — mudrc, nahromaždil — nazhromaždil, naozajst — naozaj, nev ždy — nie v ždy, nejel — nejedol, nestarejú   — nestarajú, nevyžmýchaný   — nevy žmýkaný, nezrady — znezrady, odkap — odkvap, ošal — ošiaľ, pavnička — panvi čka, pesstvo — pestvo, p íšteľky — p íšť alky, pohrab — pohreb, pradza — priadza, prepas ť  — priepas ť , pramier — pranier, prez — cez, provrieslo — povrieslo, prú — prv, rubár — rubač, smrčina — smrečina, sňah — sneh, spravedlivos ť  — spravodlivosť , sriebro — striebro, staje ň — staj ňa, šerha — šarha, štestia — šť astie, tiskne — tisne, trpelivosť  — trpezlivosť , uhorený — ohorený, umrláčik — umieráčik, vynde — vyjde, vyzvliecť  — vyzliecť , vyzvliekať  — vyzlieka ť , zapre — zavre, zvetrel — zvetril, žleb — žľab, žlť  — žlč. V tvarosloví  sme urobili zmeny v pr í padoch ako: nominatí v pl.: bociane — bociany, husy — husi, mot úze — motúzy, plúce — pľúca, prse — prsia, duchy — duchovia, lok ál pl.: háboch — h ábach, ovsi — ovse, inštrumentál pl.: so psý — so psami, zo zlat ýma rukama — so zlat ými rukami. V prí davných menách sme urobili tieto úpravy: nominatí v sg. m. zakon čený  -l ý, -ní  men í me na dnešnú  normu: shnilý  — zhnitý, srastlý  — zrastený, ustalý   — ustatý, zbesnelý   — zbesnen ý, zdivelý   — zdivený, každodenní  — každodenný a pod., genití v sg.: bližnieho — blížneho, nominatí v sg. fem. zakon čený  na -ia mení me na -á: dolnia — dolná, kostolnia — kostoln á, polnia — polná, pozadnia — pozadn á, prostrednia — prostredná, rannia — rann á, sobotnia — sobotná, nominatí v pl. n. na -ie mení me na dnešný spôsob: večernie — ve černé, zadnie — zadn é, zimnie — zimné. Tvar privlastňovací c h prí padných mien ako napr. Cig áňove deti men í m e na dne šný   tvar Cigánove deti. V použí vaní  z ámen urobili sme zmeny v pr í padoch ako: jedneho, jednoho — jedn ého, oňho — o neho, kyeho — kieho (n áreč.).

V neurčitkoch a časovan í  slovies urobili sme oproti origin álu viaceré zmeny: Tvary slovies pod ľa tzv. druhej triedy v minulom čase upravujeme pod ľa dnešnej normy: nestihnul — nestihol, zabudnul — zabudol. Krátke tvary v neur čitku i v časovan í  nahrádzame tvarmi zd ĺženými: boleť   — bolieť , smeť   — smieť , sovreť   — zovrieť , vraveť   — vravieť , vytrezveť   — vytriezvieť , vyvraveť  — vyvravie ť , zmúdreť  — zmúdrieť , povedlo — poviedlo, vytekly — vytiekli, chv áľa — chvália, práša — prášia. Prí slovky, ktoré sa v diele píšu zväčša rozdelene, upravujeme do dne šnej podoby: dobre že — dobreže, do čista — dočista, kde že — kdeže, na čas — načas, načo že — načože, na dobre — nadobre, a pod. Podľa dnešnej spisovnej normy p íšeme spolu niektor é častice: chvala Bohu — chvalabohu, nedaj Bo že — nedajbo že, poručeno Bohu — poru čenobohu, Verí m boha — ver í mboha, z mŕtvych vstania — zm ŕtvychvstanie. Skladbu, stavbu a radenie viet sme upravovali len v t ých prí padoch, ktoré   sa nijako nezrovnávajú s dnešnou spisovnou normou, napr.: 1. Väzby znejúce cudzo v sloven čine nahradili sme bezprostrednej ší m výrazom: Čert má moc cukru, aj hriech rob í   sladk ým. — Čert má  moc cukru, aj hriech oslad í . — Vôl hodsbys ho prez celý  svet previedol, ten len volom bude. — Vola hocbys cez cel ý  svet previedol, len volom bude. Nech sa sto hromov treskne do ň! — Nech sto hromov treskne do ň! 2. Spojenia ako: utrhne si, nemudruj sa, u čiť  sa čomu, žartovať   sa, sme pozmenili na dne šné tvary: odtrhne si, nemudruj, u čiť  sa čo, žartovať . Slovosled sme upravili v tak ýchto prí padoch: 1. kde sa n ám inverzia videla ne účelná: Keby reč  jeho bola mostom… pozmenili sme na: Keby jeho re č bola mostom… Múdre ucho nedbá na hlúpych ľudí  reči. — Múdre ucho nedb á na reči hlúpych ľudí . — Darmo hrniec čierny umývaš… Darmo čierny hrniec umývaš… Každý súci do vojny, čo kričať  vie. — Každý súci do vojny, čo vie kričať . 2. kde znenie v ýroku zdá  sa by ť  ústupkom abecednému zadeleniu pod ur čité  heslo, alebo odvodení m z iného jazyka: Pes ak ý do chr ámu, tak ý z chrámu. — Ak ý pes do chr ámu, tak ý z chrámu. — Črviak, keď sa do chrenu za žre, myslí … Keď sa červí k do chrenu za žre, myslí … 3. kde ide o n ásilný slovosled: Ak ho na trhu nevy štek á mäsiar, na kláte ho nevysek á. — Ak  ho m äsiar na trhu nevyštek á, na kláte ho nevysek á. Len ho za stra šidlo vstrčiť   do konop í  na vrabce. — Len ho do konop í  vstrčiť  za strašidlo na vrabce. Tam, kde sa n ám znenie v ýroku videlo rozvláčnym, vynechali sme zbyto čnú časticu; výrok  nadobudol týmto zásahom rytmickosť : Požičaj žobrákovi koňa a utečie ti aj s n í m. — Požičaj žobrákovi koňa, utečie ti aj s n í m. Ten

má v hlave hlúby, kto čo zvie, hne ď vytrúbi. — Ten má v hlave hl úby, čo zvie, hne ď vytrúbi. Poradiť  sa od kozuba a od baby. — Poradi ť  sa kozuba a baby. Slovosled originálu sme ponechali v tak ých prí padoch, kde m á  zrejmú  rytmick ú  funkciu, napr.: Bolí  hanba. Interpunkciu sme d ôsledne prispôsobovali dnešným pravopisným zásadám, hoci v pr í sloviach interpunkcia nemá   len gramatick ú   funkciu, ale zdôrazňuje špecifick ú   dvojdielnu formu prí sloví . Napr.: u Z átureck ého prí slovie Staroba hotov á  choroba, mení me takto: Staroba, hotová choroba. Interpunkciu po vokat í voch a po rozkazovacom sp ôsobe autor nepou ží va d ôsledne. Jednako pridŕžali sme sa jeho sp ôsobu ozna čenia interpunkcie, preto že vo výroku, ktorý má sí ce podobu rozkazovacej vety, m ôže í sť  niekedy len o radu. Tak éto v ýroky preberá autor často z knižnej predlohy a v tom kontexte mohol ma ť  výrok rozličnú funkciu, preto s ú tak éto prí pady raz označované bodkou, raz v ýkriční kom. Niektoré prí slovné výroky i porekadlá sú   označené úvodzovkami. V našom vydaní  úvodzovky ruší me, lebo sú v zaraden í  výroku do zbierky prí sloví  zbytočné, i keď pochádzajú azda z kni žného textu, ktorý sa nám nepodarilo zistiť . Podobne ruší me úvodzovky v prí padoch ako: „bodajzdrav“ — bodajzdrav, „pamodaj“ — pamodaj. Krosn á  nepotrebujú behúňa, ale „se ď u mňa“. — Krosná nepotrebujú behúňa, ale seď u mňa. V snahe zjasniť   text, ktorého význam znejasnel vynechaní m niektorého vetného člena, uvádzame tento člen v zátvorke: Pomsta i na chromom d ô jde. — Pomsta i na chromom (koni) dô jde. Opravili sme tlačové chyby i čechizmy, ktoré vk ĺz  li do diela azda sadzačovým zásahom, hoci niekedy mohli by ť  aj v rukopise. Ide o pr í pady ako: chceš-li — ak chce š, hněv — hnev, jestli — ak, j í cen — pažerák, mlha — hmla, nezapom í nej — nezabúdaj, slunce — slnce, svoboda — sloboda, tkadlec — tk áč, zač  — po čom, za čo, zí tra — zajtra. Ponechali sme v šak v čechizovanej forme pr í slovia a porekadl á typu: Snům nedej nás mámiti, pričom sme v pozn ámkach vysvetlili ich pôvod. V Zátureck ého zbierke Pr í sloví  vyskytujú  sa, i keď  nie vo veľkej miere, niektoré  pr í slovia, porekadlá a úslovia v nárečovom znení . Zastúpené sú   takto západoslovensk é, východoslovensk é, ba aj niektoré  okrajové  n árečia, ako napr. n árečie spišsk ých a oravsk ých goralov. V tejto súvislosti treba uviesť , že n árečový  z ápis nie je ani d ôsledný, ani verný. Poväčšine v prí sloviach nárečového znenia sa vyskytujú   znaky vtedajšej spisovnej normy. Pretože nemáme možnosť   porovnať   tieto výroky so znení m, v akom ich Zátureck ému dodali zberatelia, upustili sme od dôslednej úpravy tak ýchto prí sloví   dvojak ého jazykového systému. Nárečovú   formu prí sloví   a porekadiel sme menili na spisovn ú, ak i šlo o výrok známy všeobecne, napr. State čnosc na večnosc. — Statočnosť   na večnosť . Pil zemrel, nepil zemrel.

— Pil zomrel, nepil zomrel. Ve si se dorejdiu. (Gemer) — Ve ď si sa doriadil. Vele re čí  skaza. — Veľa rečí  skaza. Tam, kde autor uv ádza veľmi nedôsledný  n árečový  z ápis, totiž  ke ď  takmer celý  v ýrok je v spisovnej forme a len jeden v ýraz nárečový, a ani nejde o v ýrok špecificky sa via žuci k  nárečiu určitého kraja, uv ádzame tento n árečový výraz v spisovnej re či. Takto sme pozmenili ojedinelé nárečové   slová  na spisovn é   tvary, ako: hand ár — handrár, ľateže — hľaďteže, ociera sa — obtiera sa, p í cha — pichá a pod. Osobitným prí p adom sú prí s lovia z Trnkovej zbierky Prí sloviá   Slovák óv moravskouhersk ých, Brno 1831, ktor ú Zátureck ý   takmer celú   uviedol vo svojom diele, ba aj so zložitým Trnkovým grafick ým označení m výslovnosti, napr.: Nenie hor šiá, jako keď sa chudobný na kon dostane. — My š do dědiny němohla, tekvicu něsla. — Viačšá sí n než dóm. Všetky Trnkové prí slovia, pokiaľ  sa u Z átureck ého vyskytli, sme prepisovali do spisovnej normy: Budi čnostný, budeš ščastliv. — Buď čnostný, budeš šť astlivý. Zásadne sme n árečové  znenie zachov ávali tam, kde n árečovosť  je základom rýmu a najmä rytmu, alebo kde ide o v ýrok špecificky zviazan ý s určitým krajom: Dobrým škodí , kto zlým hoví . — Kde sa lesn í , tam sa klesn í . — Na svätého Vida, čo nebude nikda. — Vzdych á  ako sýty nad jelity. — Zo sk úsenia poučenia. — Kto nepilnuje svego, kyjom do tego. — Neufaj sa v kvece, a ž je plné vrece. — Ked zarod í  grozlák, napije sa ka ždý soplák. Z hľadiska jazykovej úpravy v pr í padoch nárečového znenia sme len upres ňovali prepis podľa dnešných zásad transkripcie n árečových textov pre čitateľsk é  potreby. Neoznačujeme mäkkosť   slabí k de, te, ne a rozli šujeme znaky i a  y. Zato vo v ýchodoslovensk ých nárečiach označujeme ľ  (na rozdiel od autora) a pou ží vame aj rozlíšenie č, ž, š — ć, ź, ś. Takisto sme sa usilovali na spr ávnu mieru uviesť  označenie kvantity. Slovní k menej známych a nárečových výrazov sme zostavili nezávisle od slovní ka Zátureck ého, ktorý   pri vysvetľovaní   slov musel brať  ohľad najmä na česk ého čitateľa. Bohatstvo slovnej zásoby, ktorou sa realizujú   obrazy prí sloví , porekadiel a úsloví , je mnohostranné. Niektoré výrazy ani napriek odbornej konzult ácii sa nám nepodarilo zistiť , ich význam bude teda čitateľovi čiastočne zrozumiteľný len z kontextu. Zátureck ý   vypracoval k Prí sloviam register, ktorý   mal umožniť   orientáciu v tomto diele veľk ého rozsahu. No syst ém, na z áklade ktorého je register vypracovaný, tomuto účelu nezodpoved á. Zátureck ý   jednak neregistruje ka ždý výrok, a tie, ktor é   registruje, vlastne opakuje takmer v ich plnom znení , alebo v obsahovej skratke. Pretože z hľadiska súčasnej paremiológie súborné  vydanie pr í sloví  nemá   nijak ú  odbornú hodnotu bez registra, vypracovali sme k Z átureck ého Prí sloviam register podľa nových paremiologick ých zásad, a to utvoren í m hesiel podľa tematick ého alebo obrazov ého jadra prí slovia, porekadla, ba aj úslovia. Naposledy tak ýmto spôsobom vytvoril register k vydaniu Čelakovsk ého Mudroslovia v r. 1949 Karel Dvo řák. Pri tomto systéme každý výrok je zachyten ý   najmenej jedným heslom, vystihujúcim jeho obrazov é   jadro alebo tému. Počet hesiel k jednotlivým výrokom závisí   od ich formy. Napr. v ýrok: S ohň om ne ž artuj, vode never , — je zachyten ý  v registri pod dvoma heslami: oheň   a voda. Prí slovie Kto zrubí , ten

hubí , kto muruje, ten bubnuje, — je uveden ý pod štyrmi heslami, a to zrubiť , hubiť , murovať , bubnovať . Okrem tematick ého jadra zachycujeme niekedy aj orienta čné   slovo, napr.: Vysmieva sa kotol hrncu a oba s ú č ierni. Uvádzame okrem tematick ého jadra vysmievať  sa aj orientačné  slovo kotol, hrniec. V prí padoch, kde ide o prirovnanie, napr. čierny ako havran, hľadí  ako striež, čuší  ako syseľ v diere, ku ktor ým sa vz ť ahuje množstvo variantov, v registri uvádzame základné   stabilné   heslo — čierny ako, hľadieť   ako, čušať   ako; z druhej časti prirovnania vytvárame heslo, len ak ide o nezvy čajné prirovnanie. Výroky rovnak ého obsahu, napr. preklí nania, zlorečenia, orientačne uvádzame pod heslom, ktoré  sa vo v šetk ých vyskytuje, v tomto pr í pade slovo  Bodaj; obrazové  jadro v heslovitej podobe uvádzame len pri v ýrokoch zložitejší ch, napr.:  Bodaj ho nevôľ a, a to t á zlá metala! sa v registri vyskytuje pod neslom nevoľ a a orientačne pod heslom bodaj. Prí slovia, v ktorých sa vyskytuje spojenie star  ý  č lovek , rozumn ý  č lovek , chudobn ý  č lovek   ,  pretože sú základným nositeľom uvádzanie len pod heslom star  ý , rozumn ý , chudobn ý  významu. Metaforick é  vyjadrenia v pr í sloviach ako napr. — bo ží  dar   (chlieb), posol bo ží   (smrť ), bo ží  gajdoš  (organista), zlá voda (poverové) uvádzame v registri ako hesl á. Podobne v registri sme uviedli v šetky osobné mená, mená  národov, zemepisn é názvy krajov, miest, riek a pohorí , pokiaľ sa vyskytuj ú v prí slovných výrokoch. Duplicitné  v ýrazy (kniha, knižka — klepanie, klepotanie a pod.) uv ádzame len pod jedn ým heslom. Negatí vne tvary sa v registri vyskytuj ú  v pozit í vnej forme; čiže pod heslom dať , vedieť , šť astliv ý  treba hľadať  aj heslá nedať , nevedieť , nešť astliv ý . Heslá, ktoré sme utvorili z nárečového znenia prí slovia, uvádzame v spisovnej forme: hiba — chyba, bida — bieda. V ýnimku tvoria špeci álne odborné  v ýrazy vyskytujúce sa v n árečovej podobe ako grozlák  (západoslov. — druh ví na), čo uvádzame v p ôvodnom znení . Do registra sme nepojali rozli čné výrazy, napr. vyjadruj úce množstvo, ktoré však netvoria nijak ý  obraz. Ide o pr í pady ako nič ové ho nič , ani zbla, ani zmeň , do byle a pod. Čitateľ  ich ná jde v podrobnom obsahu diela pod n ázvom Počet. Z podobných príčin, nejde totiž  o skutočné  pr í slovia ani porekadl á, ba ani úslovia, nepojali sme do registra v ýroky z kapitol XVII, 19 a — e, bb — h, 20, 21. Takisto sme netvorili hesl á z dodatkových kapitol, XIX. Z detsk ého sveta a XX. Hlasy zvierat a vec í . Napokon do registra ani do slovn í ka sme neuviedli prez ývky, nadávky a slovné  vyjadrenia  jednotlivých stavov a vlastnost í , ktoré uvádza autor na konci jednotliv ých oddielov; čitateľ ich ná jde podľa obsahu knihy. Register je sádzaný  jednak základným typom, a jednak kurz í vou. Prvý prí pad tvoria hesl á vytvorené z jednorazových výrokov. Kurzí vou vytlačené heslo je titulom oddielu, v äčšieho či menšieho, v ktorom sú  zhrnuté   viaceré prí slovia alebo porekadl á s tým istým obrazovým  jadrom alebo témou.

Čí sla uvedené za heslami registra znamenajú kapitolu a v nej čí slo prí slušného výroku. Naostatok chceli by sme pripomen úť , že akokoľvek podrobne vypracovan ý register k zbierke prí sloví   a porekadiel neumožňuje tak ú rýchlu a mechanick ú   orientáciu, ak ú   poskytuje slovní k, hoci register m á   slovní kovú   podobu. Predpokladáme, že spisovateľ, prekladateľ alebo pracovní k z odboru folkloristiky bude predov šetk ým popri využí vaní  registra čí tať  aj samotné texty.  Dr. M ária Kosová

1.Rozl i čnosťumu,r ozumu Pr ís  lovia Hlava

Čo hlava, to rozum. Č . 202. Adalb. Głowa 8, Rozum 3.  — Rozum — hlava. Dve hlavy nevejdu pod jeden kape ľuch. Š ariš . Koľko hláv, toľko rozumov. — Ko ľko hláv, toľko klobúkov. Č . 202. Adalb. Głowa 43, Kapelusz 1, Rozum 90. 1 Moja hlava nenie kalend ár. T. 25. 5 Sto hláv, sto rozumov.  Adalb. Głowa 152. Každý fučí , ako sa nau čí . Každý po svojom rozume rob í . — Nech ka ždý za svoj í m rozumom ide. Adalb. Głowa 60. Každý si tak pomáha, ako vie. Každý tak chváli Boha, ako zn á. 10 Každý vták ináč spieva. Koľko ľudí , toľko myslí . Nemôže každý všetko vedieť .2 Všetci ľudia všetko vedia. Adalb. Wiedzieć  29. (Pozri kap. III. 359.) 3

1Maď. znenie: Amennyi fej, annyi ész. (Koľko hláv, toľko rozumov.) Vyjadrená aj rozličnosť  schopností  a rozmýšľania. Z. 2Lat. variant: Non possumus omnia omnes. (Nemôžeme všetci všetko.) 3Maď. verzia: Sok f ő, sok értelem. (Mnoho hláv, mnoho rozumu.)

2.Hodnot ar ozumu,vedomost í Pr ís  lovia

Čo človek vie, to je všetko dobre. 15 Kto má rozum, má všetko. Lepšie rozumom ako kolom. Č . 203.1 Lepšie znať , ako ma ť . — Lepšie dačo znať , ako mnoho ma ť . Č . 214. Adalb. Umie ć   14, Mieć  38. Lepší  kus rozumu ako palica na siahu. Múdremu povedz slovo, vykon á, čo treba. Č . 206. Adalb. M ądry 23. 20 Na múdreho mihni, a u ž vie. Na múdrych ľuďoch stojí  svet, a na bl áznoch tma. Č . 206. Rozum drahá partéka. Rozumn ého človeka každý má v poctivosti. Rozum — žiadne čary. — Šikovnosť  — žiadne čary. Č . 206, 517. Adalb. Chytro ść  2. 25 To ani voda nevezme, ani ohe ň nespáli, čo sa človek naučí . Adalb. Nauczyc się 2. Učený rozum drahý, vrodený drahší . Viac je rozum ne ž šť astie. Č . 151. (Porov. kap. XI. 65.) Zlato

Lepší  rozum ako zlato.  Adalb. Rozum 37. Lót rozumu viacej v áži ako cent zlata. 30 Zlato bez rozumu blato.

1Zmysel výroku: sk ôr presvedčovaní m ako násilí m.

3.Nadobúdani evedomost í ; nedbanl i vosťvučení Pr ís  lovia

Ak ý učiteľ, tak á škola. — Ak ý učiteľ, tak ý učeň. Bez múky nieto náuky. Č . 216.

Čí m vyššie vyjdeš, tým ďalej dovidíš. Č . 215. Človek sa mus í  do smrti učiť  a ešte sa nedoučí . — Človek sa nikdy nepreu čí .  Adalb. Rozum 7, Uczyc się , 5. 35 Dobrý k ňaz sa do smrti učí . Č . 217.1 Keď sa vyps í me, i z nás budú ľudia. Č . 110.2 Kniha

Bol jeden mní ch, mal moc kn í h, nevedel ni č z nich. Č . 218.3 Krava i vôl knihy majú, a predsa

čí tať  neznajú. Č . 512.4

Napľujem (nas…) do kní h, keď neviem nič z nich. Č . 215. 40

Škola nie je zajac, kni žka nie líška. Adalb. Zając 14. Z knihy múdry, z hlavy sprost ý. — Z knihy m údry, bez knihy nem ý. T. 42. Č . 568. Adalb. Książka 15.

Žiak bez knihy, vojak bez zbroja. Kto nikdy do vody nejde, pl ávať  sa nenau čí . Kto sa mučí , ten sa učí . — Kto sa učí , ten sa mučí . Č . 216. 45 1Širšia platnosť  výroku je v nutnosti ustavičného vzdelávania sa; k ňaz tu znamená vzdelaného človeka vôbec. — Maď. znenie: Jó pap holtig tanul. (Dobrý k ňaz sa do smrti učí .)

2Iron. Z. 3Výsmech z predstieranej, neužitočnej učenosti. Ako úvodná formula vyskytuje sa, lenže v pozití vnom význame, v rozprávke Čarodejná lampa (P. Dobšinsk ý, Prostonárodné slov. povesti, 1958, s. 291).

4Slovná hra; kniha, zaží vací ústroj prežúvavcov. Z.

Kto sa neu čí , nevie. Múdry nebýva, kto sa neu čieva. Múdry sa nik nenarodil. Č . 216. Adalb. Rozum 105. Rozum sa brúsi cvičení m. T. 35.

Ťažko toho vodiť , kto sám nechce chodi ť . Adalb. W ół 45. 50 Učený nikto z neba nespadol. (Pozri 47.) Č . 216. Adalb. Uczony 10.

Žiadna hanba od kohoko ľvek sa u čiť . Adalb. Umieć  3.

4.Nevedomosť ,hl úposť ;zdanl i vá vedomosť Pr ís  lovia

Ak á gramatika, tak á politika. Ak á roľa, tak á úroda.1 Blázon

Blázna mlčaní m odbavíš. Č . 70. 55 Bláznovi je aj drevený groš dobrý. Č . 211.2 Bláznov nesejú, a rodia sa. Č . 210. Adalb. Dureń 3, Głupi 24. Blázni sa všade ná jdu. Bláznov všade dosť . Blázon každého za bl ázna drží . Č . 211. 60 Dva blázni slobodní . T. 9. Č . 211. Jeden blázon urobí   sto bláznov. — Jeden bl ázon desa ť  in ých oblázni. Č . 211. Adalb. Głupi

1Azda aj vo význame: Ak á práca, tak á pláca. Z. 2Maď. variant: Bolondnak fapénz is jó; ha elveszti. nem k ár. (Bláznovi je aj drevený peniaz dobrý; keď ho stratí , nie je škoda.)

122.3

Ľahko byť  bláznom, kde chybuje rozum. Č . 210.4 Lepšie s múdrym plakať , ako s bláznom sk ákať . Lepší  jeden múdry, ako tisí c bláznov. Adalb. M ądry 8. 65 Múdra rada pre m údrych a pre bl áznov palica. Na vajcia nenie dobre polo žiť  blázna. T. 27.5 Nechaj bláznov blázny byť . S bláznom ani Boh ni č nevyvedie. Č . 208 .6  S bláznom najlepšie pokoj mať . 70 S bláznom ničoho nevykon áš.

Ťažko múdremu medzi blázny hovoriť . Č . 70. U blázna je i reč bláznovsk á. Z blázna nebude len bl ázon. — Blázon je len bl ázon a zostane naveky bl áznom.7

Čomu nerozumieš, to nehaň! 75

Čože je z veľkej stodoly, keď je pustá! Adalb. Stodoła 1. Hlava

Ak á hlava, tak ý rozum. Hľadaj v suchej hlave mozgy. Kto nemá v hlave, v sklepe nek úpi. Na tvári brázda a hlava pr ázdna.

3Význam výroku: neuvážené podľahnutie nerozumnosti iného. — Maď. znenie: Egy bolond százat esinál. (Jeden blázon urobí  sto bláznov.) 4Maď. variant: Könnyű annak bolondozni, kinek egy csepp esze sines. (Ľahko tomu bláznom byť , kto nemá kvapky rozumu.) 5Obsahové jadro výroku: nezveriť  vážnu vec nerozumnému človeku. 6S nerozumným, pochabým človekom si nik nedá rady; slovo Boh má tu význam zosilneného záporu. 7Pochabú povahu nemožno zmeniť .

80 Prázdna hlava nebolieva. Hluchý

Darmo slepému ukazuješ a hluchému vravíš. Nemý hluchému nespomôže. Hlúpy, hlupák

Čo jeden hlupák skazí , to sto múdrych nenapraví . Č . 213. Adalb. Głupi 125. Hlúpy sa na v šetkom len smeje. 85 Kto je od narodenia hl úpy, v apatieke to nek úpi. — Kto je od narodenia hl úpy, ani v Par íži rozum nek úpi. (Pozri 78.) Č . 209, 487. Adalb. Wiede ń 1. Múdremu napovedz, hl úpemu dopovedz. Č . 206. Na múdreho mihni, hlúpeho drgni. Č . 206. Komu pánboh nedaruje, tomu kov áč neukuje. — Komu p ánboh nedaruje, v apatieke nek úpi. Č . 204. Adalb. Bóg 94, Głupi 53, Natura 1, Przyrodzenie 2, Rozum 28. 8  Krava

Krava nevyliahne žriebä. 90 Niektorá krava cel é hovädo. Múdry, mudrc

Brada nerobí  mudrca. T. 3. Kto sa neblázni, preto ešte nenie múdry. Mnoho múdry nedobre mudruje. T. 25. Neni to múdry, čo veľa vie, ale kto vie, čo mu treba. Č . 207. Adalb. Umieć  15. 95 Nebude zo záprdka kurať a. Č  214. 8Variant k č. 85. Vo výroku vyjadrené presvedčenie o potrebe vrodenej chápavosti, rozumu. — Maď. znenie: Kinek Isten nem adja, János kovács nem koholja. (Komu pánboh nedá, ani Jano kováč mu neukuje.) — Kinek esze nincs, a kovács sem csin ál. (Kto nemá rozumu, tomu ho kováč neukuje.)

Nechaj tak, čomu si sa neu čil. Č . 215. Nenie to každému pridanica. Nie každý Cigán kováč. Nie každý kosec, čo kosu na pleci nos í . 100 Nie každý kováč, čo je začadený. Nie každý mní ch, čo kutňu nosí . Nie každý mlynár, čo zamúčený klobúk nosí . Nie každý oráč, čo pluh v ruke dr ží . Č . 269. Nie pre každého v noci lamp áš. 105 Nie z každého dreva môže byť  poleno. Nie z každého žiaka bude k ňaz. Č . 214. Adalb.  Ż ak 5.9 Osol, somár

Nesved čí  oslovi červené sedlo. — Nesved čí  oslovi cifrované sedlo. T. 30. Osla bárs do Viedne po ženieš, predsa zostane len oslom. Osol oslovi najlepšie sa páči. Č . 40. 110 Panebo že, ak ého si ma dal, tak ý ti tancujem.10 Prázdny voz sa nezasekne. 11 Rozum

Ak ý rozum, tak ý účinok. Co durnemu po rozume! Š ariš .

Čo bláznovi po rozume, ke ď  ho nemá.  Adalb. Głupi 1. — Pes bl áznovi po rozume, ke ď  ho

9Kňaz vo význame učeného človeka vôbec; porov. č. 35. 10Aj o telesn ých chybách. Z. 11Hlúpy sa nad ničí m nepozastaví . Z.

nemá, nebanuje. T. 32.12 115 Dajže mu rozumu, ke ď  ho nemá. — Dajže mu rozumu, ke ď ho sám nemáš. — Dajže mu rozumu, keď neprijme. Kde nedô jde rozum, dô jde klin. Lievikom rozumu nikomu nenaleje š. Má rozum, ale ho nevie u žiť . Slabý rozum po svojej hlave jazd í . 120 Slepý nemôže súdiť  o farbách. Adalb. Gadać  22, S ądzić  9.13 Sprostý, sprosták

Deravý mechúr nenaduješ, sprostáka darmo učiť  budeš. Keď  jeden sprost ý  skalu do studne hod í , ani desať  m údrych ju nevytiahne. Č . 213. Adalb. Kamień 9.14 Sprosták nikdy dobre nenarobil. Sprostákovi len cepy do ruky. — Bra ček, tebe len cepy do ruky. 125 Sprostého kam chce š, strčiť  môžeš. Sprostého postrč, múdremu povedz. (Pozri 86.) Sprostý ani vravieť , ani mlčať  nevie. Č . 70. Teľ a, vôl

Chovaj teľa, bude z neho v ôl. Jalová krava neuliahne te ľa. (Pozri 89.) 130 S cebu hutoric, s celecem še modlic. Š ariš . 12Sliezsky variant: Co je hlupymu po rozumě, dy mu ho nětrěba. Vlastivěda slezsk á 1888, 1, s. 233. 13Lat. paralela: Coecus de colore. (Slepý o farbách.) — Maď. paralela: Vak a szí nekről. (Slepý o farbách.) 14Maď. znenie: Egy bolond oly k övet dob a k útba, hogy száz okos sem bí rja kivenni. (Jeden blázon hodí  tak ú skalu do studne, že ju sto múdrych nevládze vytiahnuť .)

Teľa do školy, vôl zo školy. Vošlo teľa, vrátil sa vôl. Č . 209. Vola hoc bys’ ho prez cel ý svet previedol, len volom bude. Č . 209.15 Vôl má vysok é čelo a je sprost ý vôl. 135 Umný, ale nerozumn ý. Umu dosť , ale rozumu m álo. Vedieť 

Huncút, kto lepšie urobí , ako vie. 16 Vie, keď aj nie kova ť , aspoň mechy ť ahať . Č . 287. Vôl, pozri 128 a nasl. 140 Zhováraj sa s n í m a s kobylou sa modli, to je jedno. — S ko ňom sa modliť  a so som árom sa  por. stol. Adalb. Gada ć  30. zhovárať , všetko jedno. — S tebou re č  a s koňom otčenáš. Preš  1718  (Pozri 143.) Zo slamy bude len se čka. Z pr ázdneho duba iba sova. — Z pr ázdneho duba iba vrabec alebo sova. — Z pustej stodoly  , Stodoła 13. (V inom zmysle o sove pozri 143 a 147.) iba sova vylet í . Č . 70. Adalb. Kleć 

5.Nezr ovnal ost ivonkaj ši ehozj avus r ozumom,r ozumusoskut kom (Porov. kap. XI. 1 — 42.) Pr ís  lovia

Dakedy aj z pustej stodoly sova vylet í . T. 13. — I zos praznej stodoly sova vyleci. Š ariš .1

15Maď. variant: Ök ör csak ök ör, ha Bécsbe hajtják is. (Vôl zostane volom, aj keď ho do Viedne poženú.) 16Nem. variant: Ein Schelm tut mehr, als er kann. (Huncút viac spraví , ako vie.) 17S koň om sa modliť … — Maď. variant: Ak ár a lóval imádkozz. (Hoci s koňom sa modliť .) 18S tebou reč … — Aj o nedbanlivosti a nevší mavosti. Z. - Sliezsky variant: S tebum mluvit a s kozlem řikat, to je jedno. Vlastiv ěda slezsk á, 1888, I, s. 236.

1Maď. paralela: Puszta pajt ából is rep ül olykor bagoly. (Aj z pustej stodoly niekedy sova vyletí .) — Druhotný význam: Nevysmievaj chudobného, aj on má svoju hodnotu. Z.

Dakedy múdry pochybi, dakedy za ś blazen trafi. Š ariš  Adalb. M ądry 88, D. M ądry. 145 I čierna kvočka biele vajce znesie. Č . 268. Adalb. Kokosz 3, Krawa 12.2 I pod otrhaným klobúkom často múdra hlava býva. Č . 268. I sova na svetlo h ľadí . T. 13. Keď sa k ôň potkne, hodne sa potkne. 3 Keď sa múdry pošpatí , to sa hodne po špatí . — Keď múdry chybí , hodne chyb í . (Pozri 153.) 150

Ľudia chatrní  mávajú rozum jadrný. O. 45. Č . 268. Malý, ale má „rozum do p ánbocha“. 4 Malý žobrák nosí  veľk ú kapsu. — Mal ý žobrák chodí  s veľkou palicou. Č . 217. Múdry sa o m álo neošudí . Niekedy i Kubo dobre povie. 5 155 Pravda vyšla z k úta.

6.Výči t kyner ozumnému, zábudl i vému,nepozor nému, r oz t r ž i t ému Pr ís  lovia

Bohu ku cti a ľuďom na posmech. Kto nedočuje, nech sa domysl í . Kto nemá  v hlave, m á  v pätách. — Kto nem á  v hlave, m á  v nohách. Č . 253, Adalb. Głowa 73, Pamięć  1. 2Vonkajší  vzhľad nie je rozhodujúci. 3Porov. prí slovie: Vysok ý strom veľk ú tôňu vrhá. — Maď. variant: Okos ember ha botlik, nagyot botlik. (Keď sa múdry potkne, veľmi sa potkne.)

4Výrok Cigána. Z. — Maď. znenie: Kis koldus nagy bottal jár. (Malý žobrák chodí  s veľkou palicou.) 5Lat. verzia: Etiam olitor aliquando opportuna loquitur. (Niekedy aj zelenin ár vhodne prerečie.) — Maď. paralela: Bolond is mond néha okosat. (Aj hlúpy niekedy niečo múdre povie.)

Kto nevie umom, musí   vreckom. 160 Kto rozumom nestačí , nech kolenom dotla čí . Len múdre a bez rozumu! Napíš si druhý raz na kr íž uhľom do kochu! Č . 519. Adalb. Komin 4, W ęgiel. Neobzeraj sa po strak ách! Okuliare na nos! 165 Pán farár dva razy na kancli nek áže.1 Urob si druhý raz uzlí k! Uš i

Daj si uši vystriekať ! Nastrč si uši a počúvaj! — Natiahni si u ši a počúvaj! Počúvaj ušami, nie zadkom! 170 Uviaž si to druhý raz na nos!

7.Súcosť Pr ís  lovia

Dobrá práca sama sa chv áli. Adalb. Robota 21. Dobrá sliepka i v žihľave vajce znesie. Dobrý k ôň i na maštali kupca ná jde, a podlého po jarmokoch vodia. Č . 30. Dobrý pisár i planým perom napíše. 175 Kto je múdry, aj piva navar í . Oberučnému kováčovi remeslo sa dar í . Č . 125. 1Žartovná odpoveď tomu, kto nedáva pozor a spytuje sa na to, čo sa práve povedalo. Hovorí  sa najčastejšie deť om, alebo deti si medzi sebou vravievali. — Nem. znenie: Der Pfarrer predigt nicht zweimal. (Farár dva razy nek áže.)

Práca chváli majstra. Adalb. Dzieło.

Žeravý uhol páli, koniec dielo chváli. Z človeka majster.

8.Rozum aj ehopr ej avy Porekadl á a úslovia

a)Vedomost i ,dobr ápamäť Hlava

180 Má hlavu na svojom mieste. Má viac v päte ako iný v hlave. Adalb. Głowa 154, Rozum 44. Nemá otruby ani se čku v hlave. Nie je na hlavu padnut ý.

Škoda tej hlavy! 1 185 To je múdra hlava. — To je otvoren á hlava. Je dobre podkovan ý. — Je dobre osedlan ý. — Je dobre obut ý. Má filipa. Má to na päť  prstoch. — M á všetk ých päť  spolu. Nie je v temeno urazen ý. Č . 517. Adalb. Ciemię. Sečka

190 Nemá sečku pod kačku, môže byť   ministrom.  Adalb. Głowa 105.  — Nenosí  sečku pod klobúkom. Starý je to kalend ár. T. 37. Č . 517 .2

1Výrok použí vaný pri telesnom, mravnom alebo hmotnom nedostatku. Z. 2O sk úsenom. Z.

Škola Nechodil poza školu. — Nechodil nadarmo do školy. Trinástu vychodil školu.3 To je rozum nad rozumom.  Adalb. Rozum 25. 195 Vie mená hubám. Č . 531. Vie to odrieka ť   ako otčenáš. Č . 519. Adalb. Umieć  21. — Vie to odrieka ť , akoby hrachom sypal.4 Vie viac, ako halu šky jesť . — Vie viac, ako ka šu d úchať . — Vie viac ako chlieb jes ť . Č . 517.  Adalb. Umieć  22.5

b)Dovt í peni esa,pr esvedčeni esa Beľ mo

Spadlo mu beľmo z očí . — Strhol mu beľmo z očí .

Čelo Bil sa v čelo. — Do čela sa udrel. 6 Hlava

200 Po hlave sa t ĺ kol. (Porov. 199.) Pochodilo mu to po hlave. — Pobehalo mu to po hlave. Svitlo mu v hlave. — Svitlo mu v rožku. — Svitlo mu v mozgu. Trafil klinec na hlavu. Má nos. — M á dobrý nos. — M á nos, našiel vtáča v hniezde. 205 Otvorili sa mu oči. — Svitlo mu v očiach. 3Ironicky o ľuďoch vystatujúcich sa svojou múdrosť ou. — Maď. variant: Tizenharmadik iskola. (Trinásta trieda.) Škola tu v starom význame stredná; školsk é vzdelanie v Uhorsku počí talo 12 tried: 4 nižšie a 8 stredných.

4Maď. znenie: Tudja mint a miatyánkot. (Vie to ako otčenáš.) 5Nem. znenie: Der kann mehr wie Brot essen. (Vie viac ako chlieb jes ť .) 6199 Po nerozvážnom čine. Z.

Rozum

Chytil sa rozumu. — Dolo žil sa rozumu. — Pohol rozumom. Tak mu to na pam äť  prišlo ako starej babe parta. — Tak mu to na pam äť  prišlo ako cigánovi nôta. Už je doma. Č . 518. — Už sme doma. — U ž to máme. Už vie, koľko bilo. — U ž vie, skadiaľ vietor duje. — Už vie, skadiaľ vietor veje. — U ž vie, z ktorého krí ka je to zajac. 210 Vošiel do toho ako star ý k ôň do štverní . Zavrtelo mu to mozgom.

c) Zábudl i vosť , nedovt í peni e sa, r ozt r ži t osť Aha! dobre (že) ti oči nevykole.7

Áno, či ste dobre spali? 8 Hlava

Nemá hlavu na svojom mieste. 215 To mu už dávno z hlavy vy šumelo. Už ho z toho hlava nebol í . Vyletelo mu to z hlavy ako operen é vrabce z hniezda. — Vyfu čalo mu to z kotrby. Koňa hľadal a na ňom sedel. Č . 567. Len sa mi tak na jazyku pletie. Č . 519. 220 Má kuraciu pamäť . — Má pamäť  ako krava. Adalb. Pamięć  3, Rozum 89.9

7Keď niekto hľadá to, čo je pred ní m. Z. 8Posmešná odpoveď tomu, kto sa spytuje na to, čo sa práve povedalo. Z. 9Vlastivěda slezsk á 1888, I, 233. — Nem. znenie: Er hat Gedanken wie ein Huhn. (Má myseľ ako sliepka.)

Nepamätá vôl, kedy teľať om bol. Adalb. Krowa 42, W ół 59. Nevidí  horu pre stromy. Č . 502. Adalb. Las 18.10 Oči

Má oči, a nevidí ; má uši, a neslyší . — Má oči vo vrecku. — Nevid í  pre oči. Č . 567, 637. O poludní  nevidí . 225 Pod nosom mu je, a nevid í . To by už aj slepý videl. Adalb. Ś lepy 5. Vo dne chod í  s lampášom. Ucho, uši

Kameň ti v ušiach! — Kameň ti v ušiach a soľ v očiach! T. 16. Má hluchú muchu v uchu. — M á špunty v ušiach. — Má v ušiach kameň zakovaný. 230 Počul vietor, ale nevie odkia ľ. T. 33. — Po čul zvoniť , ale nevie kde. Č . 567. — Po čul zvoniť , ale nie zazv áňať . T. 33.11 Sedí  si na ušiach. Č . 568. Voda

Na brehu ležal a vody žiadal. (Porov. 218.)12 Pri studni stojí  a vody pýta. Zabudnutie, zabudn úť 

Čo dávajú od zábudku? — Dostal od z ábudku. — Od z ábudku s maslom hrudku. — Od zábudku mastnú hrudku. Zabudol sa pom ýliť . 235 Zabudol som na to ako na smr ť . Č . 519. Adalb. Zapomnieć  3.

10Maď. znenie: Nem látja a f ától az erdőt. (Nevidí  horu pre strom.) 11Maď. variant: Hallotta, hogy harangoznak, de nem tudja hol. (Počul zvoniť , ale nevie kde.) 12Aj o lenivom. Z.

d)Hl úposť ,nevedomosť Blázon, bl áznivý, blaznieť  sa

Bláznivý ako vietor.

Či sa blaznieš? — Či si blázon, či mňa máš za bl ázna? — Či som ja blázon, či ty? — Jeden z nás dvoch je bl ázon, ale ja nie. — Ty pochab ý, bláznivý košút!13 Božie hoviadko. Adalb. Cielę 1. (Porov. 286.)

Či sa šalie, či čo sa mu rob í ? 240

Či si slepý, či nevidíš, či nepočuješ? Ešte musíš moc kaše pojesť , k ým sa to nau číš. (Porov. 270.) Hlava, hlavička

Buková hlava. — Dubov á hlava. — Buková kotrba. — Dubov á kotrba. Hlava ako ba ňa, a rozumu nič. — Hlava ve ľk á  ako merica, a predsa sprost á.  Adalb. Głowa 34. Hlavná osnova sa mu trh á. 245 Hlavu stratil. Iba ak máš ošiaľ v hlave?! Má hlavu ako zo železa. Má  motolice v hlave. — M á  strečky v hlave. — M á šiaľ  v hlave. — M á čemer v hlave. — Má v hlave otruby.  Adalb. Głowa 102.14 Má  tvrdú  hlavu. — Je tvrdej hlavy. — M ô j otec neboh ý  mal slamené  nohy a hlavu dubov ú, chvála pánubohu!15 250 Na hlavu padnutý; na hlavu udret ý.

13Košút — cap; v prenesenom význame nerozumný, pochabý človek. 14 M á č emer v hlave… — porucha v trávení  po hltavom jedení  alebo po jedení  s nechuť ou 15 Je tvrdej hlavy. — Ťažko sa učí  i chápe. Z.

Obročnicu má na hlave.16 Prázdna hlava. Rechtor z Lopašova, hlava ako sova. 17

Škoda tej hlavy, že ju plecia nosia. — Škoda tvojej múdrej hlavy, že si sprostý. 255 To je hlavička! V hlavu zach ádza.18 Hotový vôl, len trávu žrať . Č . 560. Iba ak sa ti dačo ukazuje! Iba ak sa ti sn í va! — Či sa ti sní va, či čo sa ti robí ? — Iba ak sa ti v očiach mení . — Iba ak si sa nadragule napil. (Porov. 266.)  — Iba ak si sa opil! (Podobné   pr ís  lovia pozri medzi 242 a ž  293.) — Iba čo haraburdí .19 Jedno koliesko mu brn čí . Adalb. Głowa 96.20 260 Kams’ podel oči? Č . 535. Košom udretý. — Vrecom udretý. — Mechom udretý. Č . 561.21 Ký parom ť a oslepil? — K ý parom ť a omátal? Lámu sa mu koles á. Len sa mu tak svet bly ští . 265 Len tak ý tĺ k je z neho.

Ľuľok s’ požral?22 Má čerta v nose, len nevie, v ktorej dierke. Má kone, ale ko čiš chybuje. 16 M á obroč nicu… — Plátenné vrecko, z ktorého sa k ŕmia kone na cestách; vrecko s krmom sa prevesí  koňovi cez hlavu, tak že ju má ponorenú vo vrecku. Z.

17Iron. Rechtor — učiteľ. — Sova v zvierací ch bá jkach vystupuje ako najmúdrejšia z vtákov; prenesene: sova, symbol múdrosti. 18V hlavu zachádza… — Šalie. Z. 19 Iba ak sa ti dač o ukazuje… — Prelud. Z. Iba ak si sa nadragule napil. — Nadraguľa — ľuľok čierny, jedovatá rastlina. — Datura stramonium. — Maď. variant: Maszlagot evett. (Ľuľok zjedol.)

20Obraz vzatý z hodí n. Z. 21Sliezske varianty: Měchem šastnuty a kyjem podepřeny. — Měchem šastnuty a drhtum opasany. Vlastivěda slezsk á 1888, I, s. 236. 22Po požití  tejto jedovatej rastliny človek blúzni. — Porov, č. 258.

Mamľas je lekv árový osúch. 270 Milý brachu, ešte poješ mnoho slovensk ého hrachu (až sa to naučíš)! T. 25. (Porov. 241.) Mozgy sa mu pomútili. Môžeš mu i do zadku tr úbiť , nič s ní m nevyk ážeš. Múdrosť , múdry (Ironicky.)

Je v ňom múdrosti ako v kom árovi sadla. Múdra hlava papierov á. — Múdra hlava z Koc úrkova. 275 Múdry ako práznovick ý   richtár . — Múdry ako práznodvorsk ý   richtár . — Múdry ako Šalamúnove plundre. — M údry ako Šalamúnovo pudlo. Č . 17, 561. Adalb. Salomon 3. — Múdry ako hus v nebi. T. 25. Č . 562. Múdrosť  mu prevyšuje rozum. Na to on nem á fili. Nechápe, iba keby mu na lopate podal. Č . 563. Adalb. Łopata. Nechybuje mu iné, iba baranie rohy. Č . 560. 280 Nemá  mysli doma. T. 29.  — Nemá všetk ých doma. — Nem á všetk ých svojich dom ácich.  Adalb. Doma 10. — Nemá  v šetk ých pod čapicú. — Nemá  v šetk ých pod širákom.  Bošácka dolina. Nerob zmuty, golomuty. — Nerob zmuty, galamuty. Nevidí ďalej od nosa. — Ide za nosom.  Adalb. Widzieć  12. Nevie ani, kadia ľ hus ští , a mieša sa do toho. Nevie ani ústa rozdrapiť . — Nevie ani ústa rozpantať . 285 Nič nemožno z neho vybi ť . Osol

Hotový osol, len ve ľk é uši mu chýbajú.

Krista Pána osol. (Porov. 238.) Č . 560. Adalb. Głupi 75, Osieł 18.

Ó, ty dube! T. 31. Č . 560. Pojedol šialené huby.23 290 Pol hoväda, pol koňa. Prvý od zadku. Pustý je horný zámok. — Prázdny je horný zámok, nenie pán doma. T. 34. Č . 561. Rozum, rozumie ť 

Či máš šialený rozum? Dal rozum do árendy. 295 Iba ak sa ti rozum čistí ! — Iba ak si sa s rozumom pominul! — Iba ak z rozumu postupuje š! Je s pochyben ým rozumom. Kaput hlava, rozum na retiazke! — Kaput hlava, v zadku rozum! 24 Maj rozum! — Ba, maj rozum! Má  rozum doskami zabit ý. — Má  rozumu, čo by vrabec naraz vypil. — M á  to ľko rozumu ako vrabec svedomia. — M á rozumu v sáre. (Porov. ď alej Padol…) 300 Na rozume chyten ý. — Na rozume pom ätený. — Na rozume porazen ý. — Na rozume pošinutý. Na rozume si sedel. Č . 534. Nemá  ani k úska rozumu. — Nem á  ani kvapky rozumu. — Nem á  ani za grajciar rozumu. — Nemá ani za babku rozumu. Adalb. Rozum l00. Nemá   dobrého rozumu. — Nemá  zdravého rozumu. — Nemá  zrelého rozumu. — Nemá rozumu ako mal é dieť a. — Nem á splna rozumu. Padol mu rozum za s áru.

23Variant: Pojedol pečiarky, t. j. jedovaté huby, ľudovo nazývané aj stridžie huby, lebo ich použí vali strigy, aby škodili ľuďom. Z. 24Posmešne o školených, ale nemúdrych ľudoch, ľudovo nazývaných latinákmi, lebo sa v školách učili po latinsky (preto vo výroku lat. slovo caput — hlava). Významové jadro je v protiklade životnej a školometskej múdrosti.

305 Pohol rozumom ako krava chvostom.  Adalb. Rozum 41, 82. Pozbavil sa rozumu. — Pozbudol rozumu. Rozum, človeče, rozum! Rozum ho prem áha. Rozumie (sa) do toho ako hus do piva. — Rozumie (sa) do toho ako koza petr žlenu. — Rozumie (sa) do toho ako krava mu šk átu. — Rozumie (sa) do toho ako sliepka do piva a hus do neba. — Rozumie sa do toho ako žaba do orechov. Č . 561, 562. — Rozumie tomu ako osol harfe a sliepka pivu. T. 35. Č . 562. Adalb. Rozumieć  7, 8, Zna ć .25 310 Rozumy tratí . — Nuž či si rozum potratil? —

Či ty rozum tratíš?

Rozum mu kyp í . T. 35. Rozum si prepil. To je nie po ni čom, ani po rozume, ani po pravde. To je rozum! 315 Ušiel mu rozum do zadku. Sprostý

Najprvší  medzi sprostými. Sprostá kotrba. Sprostý  ako baran. — Sprost ý  ako baran í   roh. — Sprost ý ako basa. — Sprost ý  ako býk. — Sprostý ako furmanova b ôta. — Sprostá  ako hus. — Sprost ý  ako kapustn ý  hl úb. — Sprostý ako noc. — Sprost ý  ako pantok. — Sprost ý  ako pastierova trúba. — Sprostý  ako peň. — Sprostý  ako somár. — Sprost ý  ako Talaf úz. — Sprost ý  ako teľa. — Sprost ý  ako telica. — Sprostý ako t ĺ k. — Sprostý ako v ôl. Č . 560, 561. Adalb. Głupi jak baran 54, but 57, ciel ę 62, gęś  68, osieł 73. (Podobné  pozri 341, Nad ávky.)26 

Škola Chodí  poza školu.

25 Rozumie… ako ž aba do orechov… — Sliezsky variant: Rozumi temu jak žaba orechu, Cigán pluhu, těla varhanom. Vlastivěda slezsk á 1888, I, 236.

26Sprost  ý  ako Talaf ú z. — Postava Talaf úza sa vyskytuje v ľud. piesňach a predstavuje nešikovného, nesúceho mládenca.

320 Ledva školy ovoňal. — Ledva školsk ý prach zo seba striasol (a u ž sa robí  najmúdrejší m atď.).

Škola mu smrdí . Tak si vedie m údro ako za groš pes. Teľ a

Skorej by teľa naučil ako jeho. To je svätojánske teľa.27 325 Ty teľa, keď narastieš, bude z teba v ôl! Temä, temeno, temia čko

Má mäkk é temiačko. — Má temiačko pritlačené. — Na temia čko padol.28 V temeno urazený. To by ani krave nebolo napadlo. To pre teba gr écky. T. 38. 330 Tratí  nôty. Uši mu narástli. Už si lapil psa za chvost. Veď si vari nie od prvôstky. Veď ten zase vytrielil! — Ve ď ten zase vyk ázal! 335 Všetko vie, len to nevie. Vyšiel z koľaje. Z teba ani pes! Zvonec 27Neskoré, nevhodné prichovať . Z. 28 M á mäkk é  temiač ko… — Vzaté z detsk ého organizmu.

Nechybuje mu iba zvonec. Nosí  zvonec. — Nos í  kuklu.29 340 Opica so zvoncom.  Nad ávky (hlú pemu)

Barák, baran, bibas, bludár, haľama, haraburda, hlupák, hovädo, chuchma, chuchmička, chumaj, chňupák, jašo, Jano dreven ý, Kelerova tr úba, k ôň, krava, Kubo sprost ý, lanko, mamľas, motoch, motovidlo, mumaj, mum ák, našialistý, netrebný, osol, pochabec, poch ábeľ, pletk ár, pletniak, sadlakurka, som ár, sprosták, sprostina, syse ľ, šaľo, šalabachter, šaľuga, šašo, šialenec, špalek, taranda, telivo, telpis, teliar, tetivo, trkvas, tr úb, trúba, trubiroh, trulant, truľo, trup, trupák, trupavec, ť uť mák, ušiak, vôl, zamotal, zvetrelec. Slovesné  vyjadrenia

Balabuší , balácha, baluší , halabuší , pletie, tára, zdivel sa, zduj sa!, zblaznel sa, zmato žil sa, zmyšil sa, zošalel sa, spochabel sa.

e)Súcosť ,schopnosť Dobre sa vycibril medzi ľuďmi. Ešte ť a zbav í  od mladého majstra. 345 Hodno mu je ruky pozl átiť .30 Spraví , čo do ruky chyt í . Adalb. Uwidzieć .31 Stojí  za druhých dvoch.32

Šikovný ako parom. — Šikovný ako strela. Tisí c kumštov majster.33 350 To (mu) ide ako po masle. Č . 637. — To (mu) ide ako po liehach. — To (mu) ide ako po 29 Nosí  zvonce. — Narážka na bláznovstvo. Stredovek ý šašo mával na odeve a čiapke popriší vané zvončeky. Nosí  kuklu. — Porov. vyššie. — Kukla — pokrývka hlavy stredovek ého šaša.

30Aj iron. o zlej práci. Z. 31Všetko sa mu darí . Z. 32Aj o sile. Z. 33Mnohostranné nadanie. — Lat. znenie: Mille artium artifex. (Majster tisí corak ých umení .)

mydle. Adalb. I ść  24, po maś le 25, po mydle. To je medzi svetom vykublan ý. To je moja pravá ruka.34 Traf í  i poslepiačky. Všetko z neho vystane.

f )Neschopnosť 355 Akoby kolom dv í hal. — Akoby perie p áral. — Akoby z kut ľa strieľal. Ako čo by kury pohrabali. — Ako čo by kury popaprali.35 Ako prišiel, tak odišiel.36 Ako rohatý vôl — všetko rozhádže. Ak ýže si netrebný! 360 Ani do rady, ani do vady. Č . 561, 566. Adalb. Rada 32, Zwada 1.  — Ani povidomky, ani poslepiačky. — Ani reči, ani kroči. Č . 566. — Ani žák, ani dvorák. T. 2.37  Buch sem, buch tam! Capa odral. — Capa zabil. — Capa zastrelil. Č . 573.

Čert Bol čertu cestu dlžen.

Čert ho najal. — Čerti ho to spí skali. — Čert mu to k ázal. 365

Čertov vystrá ja. — Paromov vystrá ja. Nech čert vezme tak ú robotu! — Nech čert berie tak ú robotu!

Čoho sa dotkne, všetko mu z ruky let í . (Porov. 408.) Č . 564. Adalb. Ręka 60. 34Súci pomocní k. Z. 35Neúhľadná robota, dielo. Z. 36Nič nevykonal. Z. 37Variant u P. Doležala: Nec ad chorum nec ad forum. (Ani na chór, ani na trh.)

Čo len bude z teba o sto rokov? Medve ď! Preš  por. stol. Dal sa ti ť arbák pozdraviť .38 370 Dlhšia košeľa než kaftan. T. 8. Do tej flinty nerozumiem!39 Do unovania vodu prelieva ť . T. 9.40 Frajšták išiel, Frajšták prišiel.41 Hoden je spod živého pňa huby jesť .42 375 Hoden chvály jak pes kyjaca.  Bošácka dolina.  — Hoden chv ály ako slepý   pes na hone.  Modra. Iba čo druhému zavadzia. — Iba čo druhému chuť  odoberá. Ide ako voz bez oja. Ide mu to ako slep ému tk áčovi útok. Ide nazad ako rak. Č . 578. 380 Jednou rukou stavia, druhou r úca. Je to s ní m ako s br ánou do hory. Kade horí , tade hasne. Kam noha, tam ruka; kam ocas, tam hlava. (Porov. 392.) T. 16. Každej veci musí  na krk stúpiť .43 385 Kde padlo, tam sadlo.

38Nem. variant: Ungeschickt lässt grüssen. (Ťarbák ť a pozdravuje.) 39Výrok zlého strelca. Z. 40Sústavne si v ší mať  bezvýznamné veci. Z. 41Nič nevykonal. Šuj. 42Výkaly. Z. 43Všetko zničí .

Keď   chceš   zajaca lapi ť , udri sa dobre po kolene, alebo mu nasyp soli na chvost!  Adalb. Kolano 6. Kukučka ho chv áli. Ký je to čert za robota, jedna čižma, druhá bôta! Adalb. Sztybel. Lelky chytá. 390 Len tak na šuch buch robí . Matuzalemsk ý plot.44 Nemá to ani hlavy, ani n ôh. — Nemá to ani hlavy, ani ruky. — Nem á  to ani hlavy, ani p äty. (Porov. 383.) Č . 563. Neskoro, neskor ý

Neskorý k ňaz ho krstil.45 Ten i na súdny deň dô jde neskoro. 395 Všade neskoro dô jde. Nie pol ledačoho, ale celé. No veď si ty tomu dal! Opaladlo, koryto, neobr átils’, pozri to! Pobúchal, pomlátil, navnivoč obrátil. (Podrobne pozri kap. X. 844.) 400 Pod kepeňom frčky a o stenu hrach h ádzal. Prišiel s ústy na chr ústy.46 Robí  to ako stol ček od Lucie. 47 Robí  všetko od buka do buka. — Rob í  všetko voslep.48 44Použité z legendy o Matuzalemovi; ide o spracovanie motí vu — ľudia vedia, dokedy budú žiť . — Zlá robota. 45Iron. o pomalom človeku. 46Zle pochodil, šiel nepripravený. Z. 47Poverové. Súvisí  s predstavou, že kto zbí  ja od Lucie do Štedrého večera stolček a cez polnočnú omšu na ňom sedí , spozná, ktoré ženy z dediny sú strigy.

48Sliezsky variant: Měři jak plátno za starodávna měřili, od bučka do bučka. Vlastivěda slezsk á 1888 I. 239.

Robota ako v rukaviciach.  Adalb. Zgrabny 1. 405 Sasa do lesa, sasa von z lesa! S daromninami sa zaober á. Si ty chlap — hnoj robi ť ! Smoly do ruky! (Porov. 367.) Súci ako motovidlo do kapsy. 410

Šikovný  ako bôbový  snop. Preš  por. stol. — Šikovný  ako dreven á  olm ária. — Šikovný  ako holý v tŕni. — Šikovný  ako olovený vták. Č . 541. — Šikovný  ako vôl do koča. Č . 563.  Adalb. Zdatn ý  4, Zgrabny 8, Szykowny 2. Tak nech sa mele, leda rumplovalo! Tak vykonal, ako ten, čo mydlo jedol a krochme ľom si zajedal.

Ťažk ý furman. To ide ako v lete na saniach. 415 To je ostatná litera v abecede. 49 To je tupý ší p. Trafil medzi holuby.50 Trochu mimo, ostatné von.51 Ty sa do toho remesla nerozumieš. 420 Usporiadal si to ako svi ňa mech. Už sa preu čil.52 Už skratnel. 49Aj o málo váženom človeku Z. 50Nie do nich. Z. 51Pri výhovorke na malú chybu. Z. 52Najmä o starom, nesúcom remeselní kovi. Z.