6. o o
7. o o o o
Vzah medzinárodnej politiky a medzinárodného práva je vemi úzko spätý o medzinárodnou politikou a jej výsledkami sa rozvíjajú medzinárodné vzahy a medzinárodné právo MP sa asto uskutouje prostredníctvom zahraninej politiky tátu, ktorá sa usiluje dosiahnu zamýané ciele vyjednávania medzi tátmi. Toto vyjednávanie sa uskutouje prostredníctvom diplomatických rokovaní.
predmet: mono ho vyvodi z predmetu úpravy medzinárodných zmlúv a z noriem obyajového práva spoloenské vzahy medzi tátmi, ako aj ich vzahy vzahy k medzinárodným organizáciám a vzahy medzi medzinárodnými organizáciami navzájom, pokia sú samozrejme, upravované MP politické, hospodárske, obchodné, vedecko-technické, kultúrne a iné vzahy regulované záväznými pravidlami MP okruh oblastí medzinárodných vzahov upravovaných MP sa neustále roziruje napr. o spoluprácu v kozmickom priestore, regulovanie mierového vyuitia dna a podzemia pod írym morom, regulovanie ivotného ivotnéh o prosterdia, vedecko-technická spolupráca, at.
8.
Vzah medzinárodného práva verejného k medzinárodnému právu súkromnému
o
MPV-
o
o
o
pravidlá, ktoré mono mono aplikova iba na tie vzahy, ktorých subjektmi sú predovetkým táty ako a ko nositelia suverénnej moci a potom v obmedzenom rozsahu I na právne vzahy MO MPS- pravidlá, upravujúce právne vzahy, ktoré sú síce tie medzinárodné vo veobecnom zmysle, lebo presahujú hranice jedného tátu, ale ich subjektmi sú jednotlivci a PO podliehajúce niektorej suverénnej moci (subjekty vnútrotátneho práva- nesuverénne) - súhrn právnych noriem, ktoré upravujú vzahy nesuverénnych subjektov, presahujúce hranice právneho poriadku jedného tátu z politických, ekonomických a z iných dôvodov táty netrvajú vdy na uplatovaní vlastnej jurisdikcie alebo na aplikácii vlastného práva- v záujme usporiadaného a hladkého priebehu rieenia právnych vzahov s cudzím prvkom, ako aj v záujme právnej bezpenosti, svoje právne poriadky koordinujú s právnym poriadkom iných tátov táto koordinácia sa uskutouje: a) priama vnútrotátna úprava- vydávaním osobitných vnútrotátnych právnych noriem materiálnej povahy, v ktorých sa prihliada na právnu úpravu rovnakého právneho vzahu s cudzím prvkom konkurujúceho právneho vzahu b) kolízne normy- vlastnými vnútrotátnymi normami, ktoré pripúajú, aby orgány vlastného tátu na tieto právne vzahy aplikovali materiálne právo iného dotknutého tátu c) medzinárodné zmluvy obsahovo unifikujúce prísluné vnútrotátne normy - uzatváraním medzinárodných zmlúv s inými tátmi, v ktorých sa zaväzujú tieto právne vzahy upravi uritým jednotným spôsobom
9. Osobitosti subjektov medzinárodného práva verejného: y
subjekty MP- predovetkým táty - nositelia zvrchovanej moci - tvorcovia, zákonodarcovia, vykonávatelia a ochrancovia noriem MP -
y
y
y
subjekt MPV = priamy nosite práv a povinnosí vyplávajúcich z MP, ktorý bezprostredne, vo vlastnom mene tieto práva uplatuje povinnosti plní a spolu s inými subjektami MP aj MP tvorí
tvorcami MP- táty samotné (tát, MO, národ, jednotlivé orgány, udstvo, FO a PO sa nezúastujú priamo na tvorbe MP, len vemi zriedkavo - referendum) subjekty- právne rovné a od seba nezávislé= vzah koordinácie - (neexistuje subjekt, ktorý by bol tátom nadradený, ktorý by bol tvorcom záväzných pravidiel a ktorý by vynucoval ich plnenie) - vzájomná rovnos- vyluuje, aby ktorýkovek zo tátov bol podriadený jurisdikcii iného tátu - subjekty sp si síce rovné, le v praxi je vzplyv jednotlivých tátov rôznorodý (asto sa volí cesta predbených konzultácií a dohovorov medzi vemocami ± nezhoda medzi nimi by mohla vies ku koldivému prijatiu rozhodnutí o medzinárodných otázkach zásadnej povahy)
vnútrotátne právo - subjekty- na jednej strane- FO a PO a na strane druhej tátne orgány= vzah subordinácie - tvorené zákonodarným orgánom tátu (parlament)
. so os prame ov v me z n ro nom pr ve vere nom o
materiálne: - reálne podmienky ivota medzinárodného spoloenstva - vyplývajú z existujúceho stavu vývoja medzinárodných vzahov, z konkrétnej medzinárodnej situácie ovplyvovanej politickými, mocenskými a ekonomickými ekonomick ými záujmami, problémami problémami medzinárodnej spolupráce, súperenia, nepriatestva medzi lenmi medzinárodného spoloenstva - dané okolnosti vedú k poiadavkám na správanie sa tátov (globalizácia, P a ZS)
o
formálne: - v konkrétnej forme vyjadrené pravidlá správania sa subjektov MP - výpoet práv a povinností, ktoré subjekty prijali v záujme spoloného postupu pri rieení medzinárodných problémov - písané (medzinárodné zmluvy) - nepísané (medzinárodné obyaje) - základné (medzinárodné zmluvy- veobecné/osobitné, obyaje, jednostranné akty tátov, záväzné rozhodnutia medzinárodných orgánov a organizácií, vnútrotátne zákony) - pomocné (veobecne uznávané právne zásady, súdne rozhodnutia, náuka medzinárodné právo, princíp prirodzenej spravodlivosti- ak sa na tom táty dohodnú- prame pre rozhodovanie medzinárodného súdu o právach strán)
11
. Osobitosti sankcií (donútenia) v medzinárodnom práve verejnom
MP: - niet nadradenej nadtátnej moci (pretoe subjektmi sú táty, ktoré sú rovnoprávne a právne nezávislé od akejkovek inej moci) - medzinárodnoprávny poriadok nemá centralizovaný donucovací aparát, pretoe neexistuje nijaký nadtát - v prípade poruenia MP nastupuje medzinárodnoprávna zodpovednos tátu- ak sa previnil a odmieta upusti od vlastného vlastného protiprávneho konania alebo odmieta odini spôsobenú ujmu uplatnenie sankcií, donucovacích opatrení y
- táty si vynucujú dodriavanie pravidiel MP: - individuálne - kolektívne - politickými prostriedkami (rôzne opatrenia zahraninej politiky) - právnymi prostriedkami (retorziou, represáliami) - v prípade ohrozenia alebo poruenia medzinárodného mieru a bezpenosti môe Bezpenostná rada OSN proti ruiteom uplatni dvojaké sankcie: - bez pouitia sily (prerui diplomatické styky, iastone/ úplne prerui styky hospodárske, dopravné, telekomunikané,«) - s pouitím sily
VP: - právne nadradený subjekt- tát je mocensky vyí subjekt - centralizovaný aparát na dodriavanie práva (súdy, prokuratúra, bezpenos, armáda)
y
12
.
Medzinárodné
vzahy nesuverénneho charakteru
- medzi PO a FO iných tátov ± patria do sféry MSP Medzinárodné právo súkromné je súbor právnych noriem, ktoré upravujú: y
y
y
výlune súkromnoprávne vzahy (t.j. vzahy práva obianskeho, obchodného, rodinného a pracovného) s medzinárodným prvkom, postup súdov a iných orgánov a úastníkov, prípadne i iných osôb osôb v konaní o obianskoprávnych obianskoprá vnych veciach, v ktorých je obsiahnutý medzinárodný prvok. vzahy vznikajúce medzi súdmi, inými inými orgánmi, prípadne inými inými osobami v konaní o obianskoprávnych veciach, v ktorých je obsiahnutý obsiahnutý medzinárodný prvok.
Tým, e ide o normy výlune urené pre úpravu vzahov s medzinárodným prvkom, nemono do medzinárodného práva súkromného zaraova normy obsiahnuté v obianskych a obchodných zákonníkoch, alebo v zákonných úpravách
ro nn o a e o pracovn o pr va, or s ur en pr p re pravu vn ro nyc vz a ov. v a v on r nyc pr pa p a oc , a na ne odkazuje norma medzinárodného práva súkromného, upravujú spolu s ou vzahy s medzinárodným medzinárodným prvkom. Právna úprava súkromnoprávnych pomerov s medzinárodným prvkom je záleitosou kadého tátu.
Táto skutonos nie je dotknutá pomerne poetným medzinárodným pôvodom celých súborov noriem medzinárodného práva súkromného. Takto môu by vytvárané i právne normy patriace do iných odvetví. Rozhodujúce je, e medzinárodne dojednané právne normy sa stanú súasou právneho poriadku prísluného tátu a zaväzujú subjekty ktorých správanie upravujú a e predmetom ich úpravy sú vzahy medzi fyzickými a právnickými osobami, ktoré nie sú subjektami medzinárodného práva. Nemono súhlasi s názorom, ktorý pokladá medzinárodné právo súkromné za súas obianskeho práva, rovnako nemono povaova medzinárodné právo súkromné za súas medzinárodného práva veobecného. Medzinárodné právo súkromné kadého tátu je súasou jeho vnútrotátneho vnútrotátneho práva ako jeho zvlátne odvetvie. 13
.
Medzinárodné právo ako osobitný právny systém
MP sa
delí na: )MP veobecné - základné princípy = tvoria jadro MP - veobecné intitúty = obsahujú komplex noriem uritého významu, napr. Základné pojmy, subjekty MP, pramene MP, zodpovednostné vzahy v MP a pod. 2) MP osobitné - jednotlivé oblasti MP : - právo medzinárodných zmlúv (Viedenský dohovor o zmluvnom práve, VD o sukcesii tátov vo vzahu k zmluvám) - diplomatické a konzulárne právo (VD o diplomatických/konzulárnych stykoch) - právo medzinárodnej bezpenosti (Charta OSN, KBSE), - medzinárodné vojnové právo - MP v oblasti P a ZS - medzinárodné letecké právo - medzinárodné trestné právo - medzinárodné právo ivotného prostredia - medzinárodné právo humanitárnej pomoci - medzinárodné vesmírne právo - medzinárodné obchodné právo - medzinárodné právo upravujúce zodpovednostné vzahy - medzinárodné námorné právo, at. 1
-
A) B) C)
jednotlivé podoblasti a pecifické právne intitúty týchto podoblastí (predmet MPV 2)
MP verejné MP súkrtomné MP nadnárodné (EÚ, East Africa Community, Union of South American Nations, Andean Community of Nations«)
Na otázku, i medzinárodné právo je právnym systémom v pravom slova zmysle, a ak áno, ako by sa malo zaleni do vnútrotátneho práva, aby sa jeho úinky zachovali, existuje niekoko odpovedí. Niektoré lenské táty prijali unitárnu teóriu, poda ktorej medzinárodné právo je priamou súasou domáceho právneho systému, iné uprednostujú dualistickú dua listickú teóriu, poda ktorej medzinárodné právo prá vo a domáce právo sú dva samostatné samostat né a nezávislé právne systémy. V tomto prípade je medzinárodné právo potrebné zaleni do domáceho právneho systému prostredníctvom zákonov.
Spôsob nadobudnutia platnosti nadnárodných nástrojov na vlastnom území
Generálna transformácia ± vyaduje, aby uritý prame vnútrotátneho práva, najastejie ústava alebo zákon obsahovali odkazujúcu právnu normu odvolávajúcu sa na medzinárodné právo. peciálna transformácia ± vyaduje prijatie dvoch i viac právnych aktov. Prvým je spravidla hlasovanie parlamentu, ktorým NR SR vysloví súhlas s medzinárodnými politickými zmluvami, medzinárodnými hospodárskymi zmluvami veobecnej povahy, ako aj s medzinárodnými zmluvami, na vykonanie ktorých je potrebný zákon. Druhým aktom je ratifikácia medzinárodných zmlúv prezidentom po ich schválení parlamentom. V prípade, ke na vykonanie uritej zmluvy nie je potrebný zákon, uplatní sa namiesto ratifikácie konfirmácia, ktorú uskutouje vl áda alebo jej jednotlivý lenovia. Tretím aktom je vyhlásenie ratifikovanej alebo konfirmovanej medzinárodnej zmluvy v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Nariadenia - veobecné záväzný normatívny právny akt y y y
majú prednos pred vnútrotátnym právom a nevyadujú si transpozíciu do vnútrotátneho právneho systému do platnosti vstupujú poda dátumu pecifikovaného v nariadení, alebo ak takéto ustanovenie nariadenie neobsahuje, tak 20. dom po jeho uverejnení
termín ich ich záväznosti sa odvíja od dátumu ich uverejnenia uv erejnenia v radnom vestníku Európskych Európskych spoloenstiev
y
Smernice -
záväzné sú iba v závere, ktorý sledujú Rozhodnutie - individuálny právny akt , ktorý zaväzuje iba tie subjekty, ktorým je urené - do platnosti vstupuje dom, ktorý je v om uvedený, inak 20. dom po jeho uverejnení Odporúania a stanoviská ± nie sú právne záväzné 14
. Základné rty súasného medzinárodného práva -
15
.
pojem, predmet, osobitosti prameov, sankcií a subjektov, system
Systém medzinárodného práva
MP sa
delí na: )MP veobecné - základné princípy = tvoria jadro MP - veobecné intitúty = obsahujú komplex noriem uritého významu, napr. Základné pojmy, subjekty MP, pramene MP, zodpovednostné vzahy v MP a pod. 2) MP osobitné - jednotlivé oblasti MP : - právo medzinárodných zmlúv (Viedenský dohovor o zmluvnom práve, VD o sukcesii tátov vo vzahu k zmluvám) - diplomatické a konzulárne právo (VD o diplomatických/konzulárnych stykoch) - právo medzinárodnej bezpenosti (Charta OSN, KBSE), - medzinárodné vojnové právo - MP v oblasti P a ZS - medzinárodné letecké právo - medzinárodné trestné právo - medzinárodné právo ivotného prostredia - medzinárodné právo humanitárnej pomoci - medzinárodné vesmírne právo - medzinárodné obchodné právo - medzinárodné právo upravujúce zodpovednostné vzahy - medzinárodné námorné právo, at. - jednotlivé podoblasti a pecifické právne intitúty týchto podoblastí (predmet MPV 2) 1
D) MP verejné E) MP súkrtomné F) MP nadnárodné (EÚ, East Africa Community, Union Union of South American Nations, Andean Community of Nations«) Na otázku, i medzinárodné právo je právnym systémom v pravom slova zmysle, a ak áno, ako by sa malo zaleni do vnútrotátneho práva, aby sa jeho úinky zachovali, existuje niekoko odpovedí.
Niektoré lenské táty prijali unitárnu teóriu, poda ktorej medzinárodné právo je priamou súasou domáceho právneho systému, iné uprednostujú dualistickú dua listickú teóriu, poda ktorej medzinárodné právo prá vo a domáce právo sú dva samostatné samostat né a nezávislé právne systémy. V tomto prípade je medzinárodné právo potrebné zaleni do domáceho právneho systému prostredníctvom zákonov. 1
6.
Medzinárodné
právo otrokárskej spolonosti
*
EGYPT: * právo malo obyajový charakter * neskôr sa objavujú prvé medzinárodné zmluvy vo vzahoch medzi otrokárskymi tátmi Východu (zmluva egyptského faraóna Ramzesa II. s panovníkom Chetitov Chatuilom III. - oba táty sa zaviazali zastavi vojnové akcie, poskytnú si vzájomnú pomoc v boji proti vonkajím a vnútorným nepriateom a vydáva si navzájom ulých otrokov) * takéto zmluvy boli spojené s prísahou o jej dodriavaní a privolaní prekliatia na hlavy pruiteov
*
INDIA:
diplomatické umenie- pripravova/ odvráti vojny a uzatvori mier pripúali sa vemoné stivosti, úskonosti a dokonca podplácanie * platil zákaz zabíja vojenských zajatcov, ranených a bezbranných,« * *
*
ÍNA: *
*
aktívna diplomatická innos: - cestujúci vyslanci- chránení nedotknutenosou - zjazd knieat- rieili politické a vojenské otázky zmluva o nenapadnutí- mierové urovnávanie medzinárodných sporov a záväzné obrátenie sa sporných strán k 3. súdu
*
GRÉCKO: * najstaria forma mierových medzinárodných stykov a MP- proxénia- pohostinstvo- obyvate uritého mesta (proxen): - poskytoval sluby tak súkromným osobám ako aj poslom z inéh o mesta - hostil ich - bol povinný chráni záujmy prísluného mesta - sprostredkovate medzi prísluným mestom a úradmi rodného mesta - v príslunom meste poíval urité výhody a estné privilégiá - prostredníctvom proxéna sa viedli diplomatické rokovania
*
R ÍM: * veké mnostvo zmlúv (fixujúce vený mier a priatestvo/len prímerie, rovnoprávne/ nerovnoprávne zmluvy (prevládali- Rím si nimi upevoval panstvo nad podrobenými národmi)) * povoovalo sa zabíjanie bezbranných * z vojenských zajatcov a mierumilovných obyvateov dobytých území sa ahko stávali otroci
*
neexistovala samostatná veda- MP- práce filozofov, historikov, právnikov, spisovateov,« 1
y y
y
y
y y y y
y
y y
y
y y
y y
y
y
7.
Medzinárodné
právo feudálnej spolonosti
premena otrokárskej spolonosti na feudalizmus- pribline pol. 4. st. n.l. 2 obdobia feudalizmu - obdobie vzniku tátov a feudálnej rozdrobenosti (5-12 st.) - obdobie vytvárania vekých stavovských monarchií- vznik feudálnych stavovských tátov (13-18st.) neexistovalo jednotné MP pre vetky táty- len centrá medzinárodného ivota- Z Európa, Byzancia, Kyjevská Rus, arabské táty, ína, India feudálne MP- viac rozvinuté ako otrokárske- vznik pojmov ako suverenita, íre more, neutralita, stále diplomatické a konzulárne konzulárne úrady 1.obdobie: vazalská závislos tátov navzájom krá- hlavný feudál tátu, no v hraniciach svojej pôdy bol zvrchovaným vládcom kadý feudál v medzinárodných vzahoch významnú úlohu zohrávala rímskokatolícka cirkev ( kresanské spoloenstvo tátov, cirkev vlastnila väinu majetku) hierarchický systém lénnych pánov a vazalov- vrchol- cisár, ktorého korunoval pápe, a od neho odvodzovali moc iné tátne útvary - TAL- mestá severného a iastone stredného TAL si podrobili okolité územia a stali sa mestskými tátmi, rozvíjal sa v nich priemysel, sprostredkovávali obchod s Východom, boli strediskom bankovníctva.
- potreba orgánov, ktoré by v cudzine hájili záujmy talianskych kupcov- obchodné mestá (Benátky, Janov, Pisa,) hájili záujmy svojich obanov prostredníctvom konzulátov - vymedzenie práv medzi miestnymi miestnymi úradmi a konzulátmi - zmluvy poiatky MP feudálne MP priznávalo právo na vojnu (cirkev ich zmierovala- nepovoovala vies súkromné vojny poas cirkevných sviatkov,«) medzinárodné zmluvy: - subjekty- táty, jednotliví feudáli a neskôr mestá domáhajúce sa nezávislosti od svojich feudálov - obchodné, o plavbe po riekach, konzulské, kontraktáty (dohody medzi pápeom a panovníkom) - písomne, najastejie v latinskom jazyku alebo v jazyku zmluvných strán - garancia dodrania- prísaha, depozitári (ak panovník poruil zmluvu zbavení vazal. povinností a monos pouitia zbra ní, aby ho prinútili dodra povinnosti)- neskôr záruky - zväa dvojstranné, ale i mnohostranné mnohostranné (o mieri - Vestfálska mierová zmluva, 1648- koniec 30-ronej vojny) 2. obdobie: idea suverenity a rovnoprávnosti tátov: - suverenita tátu- suverenity monarchu - rovnos tátov- rovnos monarchov diplomatické právo: rozirovanie privilégií vyslanectiev: - nedotknutenos sa roziruje na budovy vevyslanectiev - za dlhy a zloiny vyslanci vôbec nepodliehali miestnym súdom a miestnej moci - diplomatický zbor- zbor zahraniných vyslancov pri dvore monarchu konzuli, volení zahraninými kupcami daného mesta- menia sa na úradníkov, ktorých menovali jednotlivé vlády a vysielali za hranice na ochranu záujmov vlastných poddaných 16.a 17.st.- vznik samostatnej vedy- MP- vaka H. Grotiovi a jeho nasledovníkom
. Buroázne medzinárodné právo
18 o o
o o
o o o
o
o o o
o o
o
o
o o o o
buroázne revolúcie (17.-18.st.) - rast medzinárodných vzahov, rozvoj MP, prvá etapa kapitalistickej spolonosti Francúzska buroázna revolúcia (1789): - vyhlásenie demokratických princípov± suverenita národa, rovnos tátov, nezasahovanie do vnútorných vecí tátu, nedotknutenos tátneho územia, « neskôr sa zaalo ustupova od vyzdvihovaných demokratických princípov Viedenský kongres (1814-1815): - vyhlásenie legálnosti kolektívnych intervencií na obranu legitimizmu, - vytýenie nespravodlivých hraníc monarchistických prvkov v Európe- vytvorenie Svätej aliancie koloniálne výboje demokratické princípy sa nepriznávali vo vzahu k tzv. necivilizovaným národom Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky diplomové právo- ustanovenie jednotných hodností diplomatických zástupcov - nové typy medzinárodných zmlúv - mierový prostriedok rieenia medzinárod. sporov- arbitrá porevoluná éra - éra Napoleona I. - pokusy zjednoti kontinentálnu Európu pod nadvládou FRA - oslobodenecké vojnyvojny- kontituovanie moderných národov na základe prebudeného národného cítenia obdobie buroáznodemokratického hnutia Francúzsko- Pruská vojna (1870-1871) systém nezávislých národných tátov v Z Európe, svetový kapitalistický trh, rozvoj svetového obchodu- potreba novej právnej regulácie vzájomných vzahov postupne sa formovalo kapitalistické medzinárodné právo organizované medzinárodné spoloenstvo: - zaína absorbova nových lenov z geografických a náboenských prostredí, ktoré dovtedy povaoval za neprijatené
- vstupujú do mimoeurópske i nekresanské táty (rozbila sa náboenská a základná duchovná jednota predchádzajúceho medzinárodného spoloenstva) - Paríska mierová zmluva, 1856- prijaté Turecko - koncom 19.st. aj Japonsko spolupráca- medzinárodné kongresy a konferencie- u nie len na vysporiadanie vojnových konfliktov, ale i poas mieru a na iné úely- právotvorné zakladajú sa medzinárodné medzivojnové organizácie (Svetová potová únia, 1874, Telegrafická únia, 1875)
koniec 19.st. snaha zabráni vojnám zmierni utrpenie a ochráni vojnové obete (enevský dohovor) medzinárodná arbitrá- pokojné rieenie sporov prostredníctvom zvlátnych rozhodovacích orgánov (stály rozhodovací súd v Haagu) 1
9. Dejiny medzinárodného práva v rokoch 1900-1945
1. SV a vznik sovietskeho tátu- faktory urýchujúce vývoj MP zákaz útonej vojny- cie rozhodujúcich tátov medzinárodného spoloenstva medzinárodná arbitrá rozhodujúcou mierou prispela k postupnému ustáleniu obsahu veobecného medzinárodného práva 1. SV sa skonila porákou ústredných mocností- radikálne zmeny v medzinárodnom spoloenstve, o sa odzrkadlilo aj v MP Pramene MP v tomto období- mierové zmluvy, uzavreté po prvej sv.vojne: 1.Versailská mierová zmluva, 1919- mierová zmluva medzi mocnosami mocnosami spojenými a zdru enými a Nemeckom 2. Saintgermainská mierová zmluva, 1919- mierová zmluva medzi mocnosami spojenými a zdruenými a Rakúskom 3. Trianonská mierová zmluva, 1920- mierová zmluva medzi mocnosami spojenými a zdruenými a Maarskom 4. Neuillyská mierová zmluva, 1919- mierová zmluva medzi mocnosami spojenými a zdruenými a Bulharskom 5. Sévreska mierová zmluva, 1920- mierová zmluva medzi mocnosami spojenými a zdruenými a Osmanskou ríou (nebola ratifikovaná, nahradená Lausannskou mierovou zmluvou, 1923- mierová zmluva medzi mocnosami spojenými a zdruenými a Tureckom) 6. Pakt (dohovor) o Spolonosti národov, 1920
a n - e oggov pa . r an
,
Paríske mierové zmluvy (1919- 1920):
neboli vypracované na základe spoloných konferencií víazov a porazených, neboli prejavom vôle strán- diktáty porazené táty sa vôbec nezúastnili na prípravných rokovaniach, ich podpis bol vynútený ultimatívnymi vyhrákami pouitia vojenskej sily a zmluvy zmluvy museli ratifikova asto za poniujúcich okolností (nepokojnos, snaha revidova a neskôr úplne zrui ich) 1x v dejinách MP sa vojna neuznala za legálny prostriedok zahraninej politiky, porazené táty boli uznané za subjekty zodpovedné za vyvolanie vojny- sankcie právo na sebaurenie, oddelenie a vytvorenie vlastného/spoloného tátu- zmena potu, vekosti, povahy, statusu subjektov MP a ich vzájomného usporiadania Pakt (dohovor) o Spolonosti národov, 1920:
zakladajúci lenovia- táty, ktoré sa zúastnili na vojne proti NEM a novovzniknuté táty (SR, PO) (vajiarsko- zachovanie trvalej neutrality- výnimoné postavenie- na vojenských akciách sa podiea len hospodárskou pomocou) hlavné orgány: zhromadenie vetkých zástupcov lenov spolonosti rada- mala stály sekretariát sídlo- eneva zbrojenie tátov- obmedzené na najniiu mieru, ktorá postaí na bezpenos tátu a na splnenie medzinárodných záväzkov spolonou akciou kadá vojna/ hrozba vojnou, ak by sa mala dotýka priamo/nepriamo niektorého jej lena, dotýka sa záujmov celej spolonosti, ktorej povinnosou je urobi vhodné opatrenia, aby bol mier medzi národmi úinne chránený v prípade sporu medzi lenskými krajinami, ktorý nemono vyriei diplomatickou cestou a je toho hodný predloia na rozhodcovské/ súdne konanie 1. pokus o utvorenie veobecnej MO s univerzálnou kompetenciou, pokus o vytvorenie svetového systému bezpenosti a spolupráce medzi tátmi nesplnila svoje ciele- ani v zabezpeení mieru, ani v obmedzení zbrojenia, ani v pouití sankcií,« NEM, TAL, JAP - prekáalo im lenstvo lenst vo v takejto spolonosti,- kvôli svojim vojenským plánom vystúpili- 2 SVSpolonos národov len ako nemý svedok udalostí
Briand-Kelloggov pakt , 1928 najdôleitejí medzinárodnoprávny dokument prijatý medzi dvoma SV úastníci (BEL, SR, FRA, TAL, JAP, NEM, PO, VB) sa zriekli vo svojich vzájomných stykoch vojny ako prostriedku národnej politiky zmluvné strany zaviazali riei spory medzi sebou pouitím len nenásilných prostriedkov k paktu sa môu pripoji vetky ostatné táty napadnutím Poska sa zaala 1.9.1939 2.SV- agresori NEM, TAL, JAP ako aj alie táty, ktoré bojovali po ich boku pocítili na základe MP tvrdé dôsledky medzinárodnoprávnej zodpovednosti a následné sankcie (subjektmi MP boli v tomto prípade i FO - vojnoví zloinci) medzinárodnoprávne dokumenty, prijaté za 2.SV tátmi protihitlerovskej koalície: - Spoloná deklarácia prezidenta USA a Winstona Churchilla v zastúpení vlády Jeho velienstva v Spojenom kráovstve, 1941 - repektujú právo vetkých národov zvoli si vládnu formu - navrátenie zvrchovaných práv a samostatnos vládam, ktorým boli násilím odaté - nelo o iadne územné zmeny, ktoré by neboli v súlade s vôou tátov, ktorých sa týkali - Atlantická charta, 1942 - protihitlerovská koalícia a alích 22 tátov vyhlásili, e pouijú vetky svoje vojenské aj hospodárske zdroje proti lenom paktu troch a ich stúpencom - spolupráca a spoloný mier s nepriatemi (separátne prímeria/mier neprichádzalo do úvahy) Moskovská konferencia, 1943
USA, Spojené kráovstvo, Sovietsky Zväz, ína o Taliansku- znii faizmus a da monos tal. udu vytvori si vládne a iné intitúcie na demokratických zásadách Deklarácia o Rakúsku- vnútená anexia s Nemeckom- neplatná Deklarácia o ukrutnostiach- vojaci, lenovia nacistickej strany, zodpovední za masakry, popravy a ukrutnosti budú poslaní spä do krajín, ke tieto iny vykonali rozhodli sa znii nemecký militarizmus a nacizmus a zabezpei, aby NEM nebolo u nikdy schopné porui svetový mier vypracovali a schválili Deklaráciu o oslobodenej Európe PO sa malo sta silným, slobodným, nezávislým a demokratickým tátom
Trojstranná konferencia v Berlíne, 1945
Deklarácia
H.S. Truman (prezident USA), J.V.Stalin (predseda Rady udových komisárov ZSSR), W.Churchill (ministerský predseda VB) vyhlásenie poráky NEM ciele: 1) úplné odzbrojenie a demilitarizovane NEM, kontrola priemyslu
presve nemec u , e u rp r pe vo vo en ens por u a nem e sa vy n zo pove nos znii národnosocialistickú stranu, jej pridruené a podriadené organizácie, rozpusti nacistické intitúcie, znemoni jej obnovu, i propagandu 4) pripravi konenú obnovu nemeckého politického ivota na demokratickom základe a budova mierovú spoluprácu ± vetky nacistické zákony musia by zruené, koniec akejkovek diskriminácie vojnoví zloinci a úastníci plánovania alebo uskutoovania nacistických akcií, ktoré prináali krutosti i vojnové zloiny, alebo ich vyvolávali- zatknutí a súdení dohodnuté zásady nemeckých reparácií
Postupimská konferencia
3
usporiadaný a udský odsun Nemcov z PO, SR a MA
Mierové zmluvy v Paríi, 1947 s TAL, BUL, MA, RUM, FÍN úplná likvidácia faizmu demokratizácia politického zriadenia povinnos nahradi kody spôsobené útonou vojnou trest pre vojnových zloincov
20 *
*
o
o y y y
o o
o
. Vývoj medzinárodného práva po druhej svetovej vojne
9 Organizácia Spojených národov - veký prínos k rozvoju súasného MP - Charta OSN- zakazuje agresiu a zakotvuje mechanizmus sankcií voi tátom, ktoré sa jej dopustia - lenovia sa zaviazali, e vo svojich medzinárodných stykoch sa budú vystríha hrozby silou, alebo pouitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti kadého tátu - právo národov na sebaurenie, rovnos práv vekých aj malých národov, rozvoj priateských vzahov medzi tátmi=) právny základ na kontituovanie národných tátov (SR, R, R, Ukrajina, Lotysko, Litva, Litva, Est ónsko,«národy Ázie, Afriky,«) - spolupráca- posilnenie dôvery medzi tátmi - dodriavanie udských práv sa stalo jedným z hlavných kritérií hodnotenia innosti tátov súasnos - demokratizácia noriem MP - rozsiahla kodifikácia (diplomatické, konzulárne, zmluvné právo, sukcesia tátov vo vzahu k zmluvám, v oblasti tátneho majetku, archívov a dlhov,«), progresívny rozvoj MP - rozírenie univerzálnych noriem - vytvorila sa skupina noriem imperatívneho charakteru - vznik nových oblastí MP (právo medzinárodnej bezpenosti, medzinárodné kozmické právo,«) - medzinárodná zmluva- ústredný prame MP - významnejí vplyv na právo vnútrotátne, predovetkým demokratické princípy MP ovplyvujú vnútrotátne právo (medzinárodná hosp. spolupráca, rieenie globálnych problémov, MO) 1 45- vznikla
30 o
)
. Vzah medzinárodného práva k vnútrotátnemu právu
súasné veobecné MP nemá pravidlá, ktoré by urovali vzah MP k vnútrotátnemu právu pokia konkrétna norma (zmluva) neurí nieo iné, je vecou kadého tátu, ako zabezpeí, aby osoby a orgány podliehajúce jeho právomoci zabezpeovali plnenie záväzkov prevzatých poda MP o vzahu MP a vnútrotátneho práva existujú 3 teórie: monistická teória s prvenstvom vnútrotátneho práva monistická teória s prvenstvom medzinárodného práva dualistická teória
u nás- Ústava: l.1, ods.2: - SR uznáva a dodriava veobecné pravidlá medzinárodné záväzky l. 7, ods. 2:
MP,
medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje alie
-
m e me z n ro nou zm u vo vou, or o a ra ovan a vy sen sp s p so om us anoven z onom, a e o na základe takej zmluvy prenies výkon asti svojich práv na ES a EÚ. Právne záväzné akty ES a EÚ majú prednos pred zákonmi SR. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyadujú implementáciu, sa vykoná zákonom/ nariadením vlády. o l.7, ods.4: - Na platnos medzinárodných zmlúv o P a ZS, medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká SR lenstvo v MO, medzinárodných hospodárskych zmlúv veobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, zákon, a medzinárodných zmlúv, ktor é priamo zakladajú práva alebo povinnosti FO a PO, sa vyaduje pred ratifikáciou súhlas NR SR. l.7, ods.5: o - Medzinárodné zmluvy o P a ZS, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti FO a lebo PO a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednos pred zákonmi. (samovykonávacie zmluvy) l. 86, pís. d: - Do pôsobnosti NR SR patrí najmä pred ratifikáciou vyslovova súhlas s medzinárodnými zmluvami o udských právach a základných slobodách, s medzinárodnými politickými zmluvami, s medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy, s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká SR lenstvo v MO, s medzinárodnými hospodárskymi zmluvami veobecnej povahy, s medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti FO a PO, a zárove rozhodova o tom, i ide o medzinárodné zmluvy poda l. 7 ods. 5
l.144, ods.1: - Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou poda l. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. 31
Monistická teória s prvenstvom vnútrotátneho práva
najstaria teória sformulovaná tzv. Bonnskou kolou koncom 19. storoia tvrdí, e vnútrotátne a medzinárodné právo tvoria jednotný právny poriadok - monizmus predpokladá obsahovú bezkonfliktnos oboch druhov noriem a ich subordináciu (podriadenos) v prospech vnútrotátneho práva (kolízie sú len zdanlivé- len jedna z noriem môe by bez vady, druhá má istú vadu alebo vznikla protiprávne- neplatná/ zruitená) vnútrotátne právo je hierarchicky nadradené MP a to aj preto, lebo vzniklo vzniklo skôr ± vzniklo súasne so vznikom tátu a potom sa zaali rozvíja vzahy medzi tátmi, vzahy upravené MP MP je iba vonkajím tátnym právom, je platné iba preto, lebo tát ho uznáva, pokia nie je v rozpore s jeho vnútrotátnym právom výraz nihilizmu
o o o o
o
o o
3
.
7. Monistická teória s prvenstvom medzinárodného práva vznikla v období medzi dvoma svetovými vojnami a vnútrotátne právo sú dve odvetvia jednotného systému práva, pritom nadradené postavenie, vnútrotátne právo je z MP aj odvodené zastávaná najmä tzv. Normatívnou kolou obmedzuje suverenitu tátov zaloená na kozmopolitizme
y
MP
y
y y y
MP
má voi vnútrotátnemu právu
. Dualistická teória
38 y y y y
y y
y y y y
y
vznikla zaiatkom 20.stor. existujú dva od seba nezávislé a oddelené právne systémy ± medzinárodný medziná rodný a vnútrotátny= dualizmus nedochádza ku kolízií právnych noriem vnútrotátne normy sú platné, aj ke sú v rozpore s MP- subjekty sú povinné podriadi sa im, a vnútrotátne správne/súdne orgány sú povinné ich aplikova za vydanie/ponechanie takejto normy v platnosti nesie tát medzinárodnoprávnu zodpovednos subjekty MP- zásadne iba táty- normy MP vznikajú z vôle tátov a ukladajú povinnosti a dávajú oprávnenia výlune tátom ako nositeom suverénnej moci subjekty vnútrotátneho práva- jednotlivci a PO iba tát je viazaný MP jednotlivec alebo PO podliehajú vnútrotátnemu právu vnútri tátu teda platí výlune vnútrotátne právo, ktoré priamo zaväzuje osoby podliehajúce príslunej tátnej moci. Ak sa má pravidlo MP sta záväzným pre subjekty vnútrotátneho práva, je nevyhnutné, aby jeho obsah prevzala vnútrotátna norma- aby pravidlo MP bolo transformované do vnútrotátneho práva a tak sa môe obsah MP sta právne záväzným pre vnútrotátnu oblas- vnútri vak platí ako vnútrotátne právo, nie ako MP, pretoe zdrojom jeho záväznosti je výluná suverénna vôa tátu (2 základné postupy tátov pri previatí pravidla MP: - recepcia normy MP- recepná norma - uverejnenie v pôvodnom znení do Zb. z. (aj vo forme,
y
ru re, n zve- ozn men e - záväzná ako vnútrotátne právo - transformácia, adaptácia - obsah medzinárodnej zmluvy sa prekopíruje do vnútrotátneho práva vo forme zákona - transformácia- doslovné prekopírovanie - adaptácia- pribliné prekopírovanie) hlavný nedostatok- izoluje, odtrháva vnútrotátne právo od MP (rozdielne uplatovanie vôle tátu) 3
9. Obsah pojmu ÄKodifikácia medzinárodného práva³
zozbieranie, spresnenie, systematizácia a vyhlásenia platných medzinárodných pravidiel v ucelenom písomnom dokumente
Charta OSN uloila Valnému zhromadeniu OSN úlohu medzinárodné právo nielen ³kodifikova´ ale aj ³posilni pokrokový rozvoj medzinárodného práva´ pokrokový rozvoj MP- tvorba nových noriem MP, upravujúca tie oblasti v ktorých sa toto právo nedostatone vyvinulo alebo ktoré nie sú vôbec upravené MP kodifikácia MP- spresnenie a systematizácia u existujúcich obyajových a písaných pravidiel, ale aj rozvoj nových noriem MP- výsledný kodifikaný dokument nemusí obsahova iba súhrn dovtedy existujúcich obyajových a zmluvných pravidiel MP, ale môe obsahova aj úplne nové pravidlá, dovtedy neuznané medzitátnou praxou v podobe obyajovej normy. hlavný význam kodifikácie MP- postupná premena nepísaného (obyajového) práva na právo písané - prispieva k stabilite medzinárodných vzahov - zvyuje právnu istotu strán - napomáha urýchova proces úpravy medzinárodných problémov zloitý, dlhodobý proces, pretoe v medzinárodných vzahoch vývoj právnej úpravy úpra vy ovplyvujú rôznorodé, asto protichodné záujmy tátov (politické, ekonomické, sociálne). Rýchla kodifikácia je moná len pri konsenze lenov medzinárodného spoloenstva na jej potrebu a úelnos. Ten je vak vzácny z dôvodu narastajúceho potu nezávislých tátov. pre prijatie novej normy MP v medzitátnej praxi spravidla zaruuje súhlas prevanej väiny tátov. Vyjadrenie súhlasu- zmluva, podpis, prijatie, schválenie, pristúpenie, ratifikácia,« Hlavnou formou kodifikácie je mnohostranná medzinárod. zmluva (dohovor), ktorej príprava prebieha na viacerých úrovniach tak, aby sa v o najväej miere mohol dosiahnu konsenzus strán - záväzná pre úastnícke táty (výnimkazmluva imperatívneho charakteru, ktorá zaväzuje vetkých lenov medzinárodného spoloenstva bez ohadu na to, i sa podieali na jej tvorbe) 40
.
istória kodifikácie medzinárodného práva
H
záujem o kodifikáciu MP narastal alebo klesal spolu s tým, aký význam dávali táty v rámci svojho vonostného konania medzinárodnému právnemu systému pri úprave vzájomných vzahov vypracovaním kodifikaných návrhov sa zaoberajú medzinárod. orgány a organizácie vládnej povahy a nevládne vedecké a kolské intitúcie (asociácie, univerzity, PF, intitúty MP,«- ich návrhy môu by predmetom rokovania vládnych kodifikaných orgánov) 19. st.: prvé kodifikané pokusy na vládnej aj mimovládnej úrovni (vojnové právo) 1899, 1907- Haagske mierové konferencie (vojnové právo) 1864, 1906, 1929- enevských konferencie erveného kría (ochrana obetí vojny) 20. st.: 1926, 1929- Panamerická konferencia 1930- Haagska kodifikaná konferencia- neúspech- úprava len bezdomovstva po 2 SV: hlavné stredisko kodifikácie MP- Organizácia spojených národov Valné zhromadenie OSN- upozoruje táty na potrebu kodifikácie v niektorej oblasti MP - vykonáva prípravné kodifikané práce - sprostredkúva výmenu názorov medzi tátmi v otázkach spojených s kodifikáciou - zvoláva kodifikané konferencie a organizuje ich priebeh - hodnotí úelnos, spoloenskú potrebnos a zrelos otázky pre kodifikáciu - výbory prerokúvajú kodifikané návrhy pred tým, ako sú predloené na posúdenie plénu VZ OSN Komisia OSN- menuje osobitného spravodajcu pre otázku kodifikácie - príjme plán práce - rozole dotazníky vládam so iadosou o informácie - posúdenie návrhu, formulovanie odporúaní navrhujúcemu výboru, konené prijatie návrhu v pléne komisie - kadorone predkladá VZ OSN výronú správu o svojej innosti - výsledok- mnohé významné dohovory:
- enevs o ovory o mors om pr ve - Dohovor o odstránení bezdomovectva - Viedenský dohovor o diplomatických a konzulárnych stykoch«..
90-te roky: komisia pre MP sa zaoberá/ zaoberala kodifikáciou oblastí - neplavebné vyuívanie medzinárod. vodných tokov - vzahy medzi tátmi a MO - tatút Mezdinárod. trestného tribunálu - výhrady k medzinárod. zmluvám - jednostranné akty tátov - imunita z jurisdikcie tátu a jeho majetku - diplomatická ochrana - zodpovednos tátu za medzinárod. protiprávne konanie, « súasnos: úplne/ z väej asti kodifikované oblasti: - odzbrojenie - morské právo - letecké právo - diplomatické a konzulárne právo - osobitné misie - zmluvné právo - kozmické právo - rasová diskriminácia - obianske, politické, hospodárske, kultúrne práva - sukcesie tátu v zmluvnej oblasti, vo vzahu k tátnemu majetku, archívom a dlhom 41
y y y y y
y y y
y y y y
y y y
. Orgány kodifikácie medzinárodného práva v rámci OSN
Komisia OSN pre právo medzinárodného obchodu: UNCITRAL- The United Nations Commission on International Trade Law zriadená v r.1966 cie- pokrokovo harmonizova a unifikova medzinárodné obchodné právo tvorená z 36 zástupcov tátov zvolených VZ OSN na obdobie 6 rokov (prihliada sa na dodranie zásady zastúpenia rôznych zemepisných oblastí, ekonomických a právnych systémov sveta) zasadá 1x do roka 1x do roka informuje 6. VZ OSN o svojej innosti innos- 3 oblasti: kúpa tovaru- Dohovor o premlaní pri medzinárod. kúpe tovaru 1. - Dohovor OSN o zmluvách a medzinárodnej kúpe tovaru námorné právo- Dohovor o námornej preprave tovaru po mori 2. - Dohovor OSN o zodpovednosti operátorov dopravných terminálov v medzinárodnom obchode medzinárodná arbitrá- Arbitráne pravidlá UNCITRAL 3. - Zmierovacie pravidlá UNCITRAL - Vzorové právo medzinárod. obchodnej arbitráe - Právny sprievodca pri vyhotovení medzinárodných kontraktov pri kontrukných a priemyselných dielach iesty výbor VZ OSN: Sixth Committee vypracoval iba 1 kodifikaný návrh- Dohovor o zabránení a trestaní zloinu genocídy vznikli osobitné výbory pre kodifikáciu uritých oblastí MP vo forme rezolúcií VZ OSN (napr. Deklarácia priateských vzahov medzi tátmi, Definícia agresie,«) Výbor OSN pre mierové vyuitie kozmického priestoru : COPUOS právny podvýbor prispel ku kodifikácii kozmického práva- vypracoval: - Zmluvu o zásadách innosti tátov pri výskume a vyuití kozmického priestoru, vrátane Mesiaca a iných nebeských telies - Dohovor o medzinárodnej zodpovednosti za kody spôsobené kozmickými predmetmi - Dohovor o povinnej registrácií objektov vypustených do kozmického priestoru - Dohody o innosti tátov na Mesiaci a na iných nebeských telesách - Zásady týkajúce sa diakového výskumu Zeme z kozmického priestoru - Zásady týkajúce sa pouívania zdrojov jadrovej energie v kozmickom priestore
. on on ere erenc a
y
o mors om pr ve- o ovo ovor o mors om pr ve
Konferencia OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD): - Dohovor o Kódexe rokovaní námorných líniových konferencií
y
Konferencia OSN pre ivotné prostredie a rozvoj: - Dohovor o biologickej diverzite
y
- Rámcový dohovor OSN o klimatických zmenách - Deklarácia o P a rozvoji
Komisia OSN pre udské práva Komisia pre práva ien Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO)
y y y
42
Medzinárodná organizácia práce (ILO): - prijala vye 130 dohovorov týkajúcich sa úpravy prac. a soc. otázok
y
Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (ICAO): - prispela k prijatiu viacerých medzinárod. zmlúv upravujúcich oblas medzinárod. civilnej leteckej dopravy.
y
y
. Orgány kodifikácie medzinárodného práva mimo OSN
Medzinárodný ervený krí (IRC): - prispel k vypracovaniu 4 enevských konvencií o ochrane obetí vojny
y
Rada Európy: - významné centrum kodifikácie na regionálnej európskej úrovni - doteraz prijala vye 140 mnohostranných zmlúv upravujúcich rôzne oblasti - Európsky dohovor o ochrane udských práv - Európska charta miestnej samosprávy - Európsky kódex sociálneho zabezpeenia - Európska charta regionálnych a meninových jazykov - Rámcový dohovor o ochrane národnostných menín - Európsky dohovor o obianstve
43
. Viedenská arbitrá
Prvá
viedenská arbitrá ((Prvý) viedenský diktát ) bola medzinárodná arbitrá, ktorá sa konala 2. novembra 1938, a ktorou faistické Nemecko a Taliansko donútili esko-Slovensko vzda sa územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi obývaného prevane maarsky hovoriacim obyvatestvom.
Viedenskej
arbitrái predchádzal celý sled udalostí. U 12. januára 1938 predloila Zjednotená maarská strana eskoslovenskej vláde svoje poiadavky. Chceli uzákoni autonómiu Slovenska, zavies národný kataster a v prevane maarských obciach zrui slovenské koly. 10. marca maarských strán (Andor Jaross, János Esterházy a Géza Szüll) opä vzniesli poiadavky maarskej meniny ijúcej na Slovensku, tentokrát bol dokument odovzdaný priamo premiérovi Milanovi Hodovi. 26. júla 1938 vláda SR schválila národnostný tatút, ktorý zladil rôzne zákony týkajúcich sa slobôd národnostných menín z oblasti obiansky práv, kolstva, kultúry. Prijatý mal by aj nový jazykový zákon a schválená mala by decentralizácia tátu, teda autonómia Slovenska a Podkarpatskej Rusi. 27. augusta Zjednotená maarská strana odmietla národnostný tatút a iadala úplnú autonómiu pre Maarov na Slovensku.
necelý mesiac, 23. septembra 1938 bola vyhlásená mobilizácia. Po Mníchovskej dohode bola pohotovos armády odvolaná, okrem Slovenska, kde dolo v okolí Rimavskej Soboty zaiatkom októbra dolo k narueniu hraníc maarským oddielom. esko-Slovenská armáda ich vak vzápätí vytlaila. Súasou Mníchovskej dohody bolo aj dodatok o vyrieení poiadaviek Maarska do troch mesiacov. Rokovania o slovensko-maarskej hranici boli dohodnuté na zaiatok októbra. Avak v tom ase nastali v esko-Slovensku vnútropolitické zmeny (odstúpenie prezidenta a vlády a ilinská dohoda), a tak 5. októbra 1938 súhlasilo Maarsko s posunutím rokovaní na 9. októbra. Medzi tým sa Jozef Tiso stal predsedom autonómnej vlády Slovenska, v tom ase premenovanom vrámci SR na Slovenskú krajinu. O
.o ra sa e a v om om rne za a ro ovan a es o-s ovens e e eg c e p re re se a oze so, os a n enov a Ferdinand uranský, generál Rudolf Viest, Ivan Krno a Ivan Parkányi) s maarskou (minister zahraniných vecí Kálmán Kánya, minister kolstva Pál Teleki a iní) o vytýení novej hranice s Maarskom. esko-Slovensko na znak svojej ochoty rokova, odstúpila Maarsku ahy a Slovenské Nové Mesto. Tým sa preruilo priamé elezniné spojenie medzi Podkarpatskou Rusou a eskými krajinami. Maarská armáda obsadila tieto mestá 11. októbra 1938. Maarská delegácia sa vak s týmto územným ziskom neuspokojila. Ultimatívne poadovala poadova la okamité odstúpenie územia od línie Devín - Bratislava - Nitra - Tlmae - Levice - Luenec - Rimavská Sobota - Jelava - Roava - Koice - Trebiov - Pavlovce nad Uhom Uhorod - Mukaevo - hranice s Rumunskom (vrátanie miest). esko-Slovensko s tým, samozrejme, nesúhlasilo. Maari obvinili esko-slovenskú delegáciu, e odmieta naplni dodatok z Mníchovskej dohode o vyrieení hraníc s Maarskom a 13. októbra boli rokovania preruené. Koncom októbra 1938 bola dohoda medzi SR a Maarskom o podriadení sa rozhodnutiu vemocí Nemecka a Talianska. Arbitrá bola zvolaná na zámok Belveder vo Viedni na 2. novembra 1938. Anglicko a Francúzsko sa vzdali nároku zasahovania. Územné nároky Maarska a Poska Posko vznieslo poiadavky voi esko-Slovensku u 21. septembra 1938 a následne 1. októbra anektovalo Tínsko obývané najmä Poliakmi. Dvojstranné rozhovory s Poskom nadiktované Mníchovskou dohodou zaali a 25. októbra 1938. Výsledkom týchto rokovaní bolo, e Posko získalo 1. decembra alie územia, tentokrát na severe Slovenska. Ilo o 226 km² a 4280 obyvateov. Maarsko
poadovalo odstúpenie územia od línie Devín - Bratislava - Nitra - Tlmae - Levice - Luenec - Rimavská Sobota - Jelava - Roava - Koice - Trebiov - Pavlovce nad Uhom - Uhorod - Mukaevo - hranice s Rumunskom (vrátanie miest). Po arbitrái mu nakoniec pripadlo územie na severe ohraniené líniou Senec - Galanta - Vráble - Levice - Luenec Rimavská Sobota - Jelava - Roava - Koice - Michaany - Veké Kapuany - Uhorod - Mukaevo - hranice s Rumunskom. Slovensko tak prilo o vye tvrtinu svojho územia. Arbitrá Arbitrá sa konala vo Viedni v zámku Belvedere da 2. novembra 1938. lenmi delegácie za jednotlivé krajiny boli: y y y y
Nemecko - minister zahraniných vecí Joachim von Ribbentrop a poný maral Hermann Göring Taliansko - minister zahraniných vecí Galeazzo Ciano Maarsko - minister zahraniných vecí Kálmán Kánya a minister vzdelávania Pál Teleki esko-Slovensko - minister zahraniných vecí Frantiek Chvalkovský a Ivan Krno Slovensko - predseda vlády Jozef Tiso a minister spravodlivosti Ferdinand uranský o o Karpatská Ukrajina - predseda vlády Avhustyn Voloyn
Výsledok arbitráe
esko-Slovensko prilo na rokovania úplne nepripravené a výsledkom tejto takzvanej Prvej viedenskej arbitráe bol dokument, ktorý nariaoval esko-Slovensku vzda sa juného územia tvoreného líniou Senec - Galanta - Vráble - Levice Luenec - Rimavská Sobota - Jelava - Roava - Koice - Michaany - Veké Kapuany - Uhorod - Mukaevo (vrátane týchto miest) a po hranice s Rumunskom v prospech Maarska. Napriek deklarovanému cieu vytvorenia etnických hraníc, Slovenská krajina a Karpatská Ukrajina stratili aj vea prevane i isto slovenských / rusínskych území. Zruenie
prvej a druhej viedenskej arbitráe
Viedenské
arbitráe boli právne neplatné pretoe predstavovali akt medzinárodného násilia. Po skonení 2. svetovej vojny bola táto skutonos ete potvrdená 10. februára 1947 ich vyhlásením Parískou dohodou (mierová dohoda s Maarskom) za zruené a neplatné. Boli obnovené hranice spred viedenskej arbitráe, s tým, e Podkarpatskú odkarpatskú Rus Ädarovalo³ esko -Slovensko -Slovensko ete v roku 1945 Sovietskemu zväzu a Jarovce, Rusovce a unovo (dnes asti Bratislavy) pripadli esko-Slovensku.
Druhá viedenská arbitrá bola medzinárodná arbitrá, arbitrá , ktorou 30. augusta 1940 Nemecko a Taliansko donútili Rumunsko vyda Maarsku polovicu Transylvánie, ktorá sa odvtedy nazývala Severozápadná Transylvánia.
se
y
V priebehu
augusta rumunská vláda súhlasila aj s talianskou poiadavkou poiadavkou vyhovie územným poiadavkám poiada vkám Bulharska. Stalo sa tak 7. septembra 1940 Zmluvou z Craiovy a Bulharsku pripadlo územie zvané Quadrilateral (juná as Dobrude).
Na základe iadosti, ktorú podali kráovská maarská a eskoslovenská vláda u vlády nemeckej a kráovskej vlády talianskej, aby arbitránym rozhodnutím Viede 2. novembra 1938 upravili medzi nimi nevyrieenú otázku území, ktoré majú by odstúpené Maarsku: 1.
Územie, ktoré má eskoslovensko odstúpi Maarsku, je vyznaené na pripojenej mape1. Vytýenie hranice priamo na mieste sa prenecháva maarsko-eskoslovenskému výboru. Vyprázdovanie eskoslovenskom územia, ureného na odstúpenie, a jeho obsadzovanie Maarskom sa zane 5. novembra 1938 a skoní sa do 10. novembra 1938. Jednotlivé etapy vyprázdovania a obsadzovania, ako aj ich alie modality, okamite stanoví mad'arsko-eskoslovenský výbor. eskoslovenská vláda sa postará, aby územie, ktoré odstupuje, zostalo pri vyprázdovaní v riadnom stave. Jednotlivé otázky, vyplývajúce z odstúpenia odstúpenia území, osobitne otázky t átnej príslunosti a opcie, bude riei maarsko eskoslovenský výbor. Maarsko-eskoslovenský výbor sa tie dohodne na podrobnejích ustanoveniach na ochranu osôb maarskej národnosti, ktoré ostanú na území eskoslovenska, a osôb nemaar nemaarskej skej národnosti n achádzajúcich sa na odstúpených územiach. Tento výbor sa postará najmä o to, aby maarská národná skupina v Bratislave získala rovnaké postavenie ako ostatné tamojie národné skupiny. Ak vzniknú odstúpením územia Maarsku nevýhody a akosti hospodárskeho alebo dopravno-technického rázu pre územie zostávajúce eskoslovensku, urobí kráovská maarská vláda vetko, o je v jej moci, aby takéto nevýhody a akosti v zhode s vládou eskoslovenskou odstránila.
2. 3. 4. 5.
6.
44
.
Medzinárodnoprávne dôvody neplatnosti Viedenskej arbitráe Okrem
toho sa aj na medzinárodnej úrovni ukázala priama súvislos medzi platnosami medzinárodných aktov z roku 1938 a právnych noriem z roku 1945. Pripomeme, e vláda SR prijala 30. septembra 1938 Mníchovskú dohodu. Tento diktát obsahoval poiadavku odstúpenia pohraniných území SR, ktoré obývala väinou nemecká menina. Slovensko muselo na základe Viedenskej arbitráe z 2. novembra 1938 odstúpi Maarsku celý juný pás svojho územia, na ktorom vak ilo aj pribline 250-tisíc Slovákov. Problém platnosti i neplatnosti Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráe sa rieil napríklad na konferencii v Paríi vyhlásením ich neplatnosti. Roku 1967 a o rok neskôr sa o nich rovnako vyjadrovali táty ako N DR, Posko, Bulharsko, Maarsko, Rumunsko i ZSSR. Odôvodovali to poruením medzinárodného práva nacistickým Nemeckom. Nemecká spolková republika vak nechcela uzna neplatnos niektorých lánkov zmluvy. Neskôr vak potvrdila jej nulitu v zmluve zmluve z 1. decembra 1973. Zmluva Zmluva nebola doteraz revidovaná a jej platnos sa zo strany Nemecka, eska a Slovenska Slovenska repektuje. Revíziou právnych noriem by sa spustil rozsiahly proces zmien, ktoré by výrazne pokodili súasné národnotátne záujmy a postavenie Slovenskej republiky. 45
.
Mierová zmluva s Maarskom z roku 1947
V mierovej zmluve s Maarskom z roku 1947 sa Maarsko zaviazalo, e uzná plnú platnos mierových zmlúv s Talianskom, Rumunskom, Bulharskom a F9nskom, ako aj iných dohôd, ktoré boli alebo budú uzavreté mocnosami spojenými a zdruenými v Rakúsku, Nemecku a Japonsku s cieom obnovenia mieru.
Táto mierová zmluva má najväí význam pre Slovensko predovetkým z hadiska stability tátnych hraníc republiky. ktoré sa stalo spojencom hitlerovského Nemecka, nesie svoj podiel zodpovednost i za vojnu.
Maarsko,
V súvislosti so tátnymi hranicami je vemi dôleitý lánok 1, v ktorom sa vyhlasujú rozhodnutia viedenskej arbitráe z 2.11.1938 za nulitné a tým bola vlastne vlastne potvrdená platnos Trianonskej Trian onskej mierovej zmluvy zmluvy z r. 1920. Maarsko sa zaviazalo, e urobí vetky potrebné opatrenia, aby zaistilo vetkým osobám podliehajúcim jeho právomoci bez ohadu na rasu, pohlavie, jazyk alebo náboenstvo, poívanie udských práv a základných slobôd. alej sa zaviazalo vyda eskoslovensku predmety tvoriace kultúrne dedistvo.
7. Dôvody neplatnosti Mníchovskej dohody
4
Silné oslabenie sr ± s vláda bola nútená ustúpi slovákom v dôsledku problémov v zahranií: 1938 Hitler ± podporuje nemeckú meninu v Prahe odlenenie okrajových území a prilenení k Nemecku. VB + Fr. 19.9.1938 naliehajú na s vládu, aby postúpila pohraniné územia Nemecku. 21.9.1938 s vláda súhlasí ± pole diplomatickú nótu VB a Fr., e súhlasí s odstupom. Táto nóta sa stala základom Mníchovskej dohody. Právna povaha Mníchovskej dohody 29.9.1938 v Mníchove ± VB, Fr., Nem., Tal. uzavreli Mníchovskú dohodu: - územie sr, kde sídlili nemci sa má odstúpi
Dodatok
o vo va sa na u upravu e po ro nos s vláda prepustí vetkých sudetonemeckých väzov, umonia ich prepustenie z armády a polície k Mních. Dohode - sr má do 3 mesiacov vyriei poiadavky poských, maarských menín
30.9.1938 s vláda sa podriadila MD s tým, e Hodova vláda odstúpila a nastúpila úradnícka vláda Syrového, potom 5 októbra abdikoval Bene a za prezidenta bol zvolený E. Hácha. Zrekontruovaná vláda bola zloená z vojakov, nepolitických odborníkov a reprezentantov niektorých politických strán. Proti MD neprotestovala
Spolonos národov, i ke ZSSR navrhovalo zruenie MD.
Z hadiska medzinárodného práva nemala právnu úinnos. O bsah s nóty nebol úinný preto, e bol vynútený vánou hrozbou bezprostrednej agresie. Mních. Dohoda je tie neplatná , dôvody: - neplatnos nóty z 21.9.1938 , na ktorú sa odvoláva - MD nebola nikdy ratifikovaná s zhromadením - Ilo o ³vec, ktorá sa odohrala bez nás³ - Hrozba bezprostredného násilia zo strany Nem. - Podvod zo strany Nem. (ke dostane svoje poiadavky, tak sa súbili e sa skonia jeho poiadavky a iadne u nebudú) - Nemala právnu úinnos Neskôr neplatnos MD vyslovili: VB 17.3. 1939, Fr. 29.9.1944, Tal. 26.9.1944, Nem. Nem. 1973 Právne Následky
-
(dôsledky) neplatnosti MD (ale aj viedenskej arbitráe): odstúpenie územia sr nemalo právny podklad územie preto nikdy neprestalo by súasou sr jeho obsadenie bola okupácia okupanti (uvedené táty) zodpovedajú za spôsobenú kodu
.Vznik OSN
48
Prvou svetovou organizáciu kolektívnej bezpenosti bola Spolonos národov so sídlom v eneve, ktorá svoju innos zaala v roku 1920. Jej zakladajúca listina, pakt, bol súasou Versaillskej mierovej zmluvy. Nestala sa vak univerzálnou organizáciou a nepodarilo sa jej zabráni vzniku 2.sv.vojny. Skonila svoje pôsobenie 1946. Jej budovy a majetok preli na OSN. OSN bola zaloená v roku 1945. Jej ustanovujúca konferencia sa konala v San Franciscu od 25.4. do 26.6.1945 za úastí 50 tátov. Prerokovala návrhy vemocí z Dumbarton Oaks a z Jaltskej konferencia a po ich podstatnom doplnení prijala text charty. Táto zakladajúca listina, charta, vstúpila do platnosti 24.10.1945. K tomuto dátumu sa splnila podmienka jej vstupu do platnosti a to uloenie ratifikaných listín vetkými 5 vemocami a väinou ostatných signatárskych tátov.
Faktickú innos zaala OSN a 20.1.1946 na prvom zasadaní Valného zhromadenia, ktoré ustanovilo ostatné orgány, hlavne bezpenostnú radu a vyrieilo základné otázky vnútorného ivota organizácie
9. Ius cogens a ius dispozitivum Ius dispozitivum ± pravidlá medzinárod.práva ktoré táty vytvárajú, menia alebo ruia v rámci realizácie svojho suverénneho práva vlastným prejavom vole prebera na seba medzinárodné záväzky. Majú nií stupe právnej sily ako objektívne záväzné kogentné pravidlá veobecného medzinárod.práva, pretoe nemôu by s nimi v rozpore. Ius cogens ± ido výlune o normu veobecného medzinárodného práva. Má vyiu právnu moc ako iné existujúce zmluvné normy a spôsobuje ich neplatnos v prípade, e sú s ou v rozpore. Za takúto normu ju musí prija a uzna medzinárodné spoloenstvo ako celok. 5
Nie je moné odchýli sa od nej dispozitívnym prejav om vôle tátov. Mono ju zmeni iba kogentnou normou. Vznik novej kogentnej normy má za následok neplatnos a zánik iných zmlúv, ktoré sú s ou v rozpore. V dôsledku neplatnosti zmlúv, ktoré sú, prípadne budú v rozpore s existujúcou alebo novou kogentnou normou, vzniká zmluvným tátom povinnos napravi vzniknutý stav, ktorý je, prípadne bude v rozpore s kogentnou normou. Poruením kogentnej normy vzniknú zodpovednostné záväzky tátu ± poruitea voi vetkým lenom medzinárodného spoloenstva.
60. Definícia Äius cogens³ v zmysle Viedenského dohovoru o zmluvnom práve l. 53 ³Zmluvy, ktoré sú v rozpore s imperatívnou normou veobecného MP´
= ³Kadá zmluva, ktorá je v
ase svojho uzavretia v rozpore s imperatívnou normou veobecného MP, je neplatná (nulitná)´ imperatívna norma veobecného MP = norma prijatá a uznaná medz.spol. tátov ako celkom za normu, od ktorej nie je povolené odchýli sa a ktorá sa môe zmeni iba novou normou MP rovnakej povahy l. 64 ³Vznik novej imperatívnej normy veobecného MP´ = ³Ak vznikne nová imperatívna norma veobecného MP, kadá zmluva, ktorá je v rozpore s touto normou, zostane neplatnou a zanikne.³
.
= .
e zm u va va nep a n po a n u , s rany ma pov nnos a) vylúi o najviac následky kadého úkonu, ku ktorému dolo na základe ustanovenia, ktoré je v rozpore s imperatívnou normou veobecného MP a b) uvies svoje vzájomné vzahy do súladu s imperatívnou normou veobecného MP 2. Ak sa zmluva stane neplatnou a ak zanikne poda lánku 64, zánik zmluvy a) zbavuje strany povinnosti pokraova v plnení zmluvy b) sa nedotýka iadneho práva, záväzku alebo právneho postavenia strán vzniknutých pri vykonávaní zmluvy pred jej zánikom Tieto práva, záväzky alebo situácie sa vak môu naalej zachováva iba vtedy, pokia ich zachovanie samo o sebe nie je v rozpore s novou imperatívnou normou veobecného MP.
61. Pravidlá
soft law a hard law
Ich úelom je rozlíi normatívnu kvalitu (tvrdos, dokonalos) medzinárodných pravidiel. . Oblas MP:
1
ard law tvrdé právo vzahuje sa na oblas medzinárodného práva. Jednotlivé medzinárodné práva sa delia poda normatívnej kvality. Tvrdé právo predstavuje tie normy medzinárodného práva, v ktorých presne stanovenej povinnosti subjektu A koreponduje presne definované právo subjektu B.
H
Soft law = rodiace právo, zárodoné právo, programové právo. Mäkké právo predstavuje také normy medzinárod.práva, v ktorých práva a povinnosti úastníkov právneho vzahu nie sú presne urené, prípadne sa dokonca prekrývajú (napr. Zmluvné táty vyhlasujú, e zváia..).
. Oblas MP, politických a politicko-právnych pravidiel MV: Hard law ± normy MP bez ohadu na ich normatívnu kvalitu Soft law - zásady a normy politickej politickej povahy prijímané prijímané v rámci innosti medz.orgánov medz.orgánov a organ izácií vládnej vládnej povahy (napr. rezolúcie VZ OSN, odporúania RE, pol.dokumenty OBSE) 2
Soft law: MP
zapa medzeru, ktorá vzniká, ke vývoj MV pokrauje rýchlejie ako vývoj tvorby nových pravidiel o o o
Za poruenie pravidiel soft law nevzniká medzinárodnoprávna zodpovednos tátu, avak ich dodriavanie je vecou medzinárodnej prestíe a dôveryhodnosti tátov, ktoré ich prijali. Dôleitá úloha z hadiska de lege ferenda ± predchádza vzniku hard law Mení sa na hard law, ke sa táty rozhodnú riadi sa skôr politickými odporúaniami, ktoré prijali, ako MP-záväzkami
66. Zloené táty a medzinárodnoprávna subjektivita tátne zriadenie = spôsob územnej organizácie tátu a system vzahov medzi tátom ako celkom a jeho územnými asami Unitárny tát = tát sa lení len na administratívne asti, ktré nie sú nositeom suverenity; tvorí ho len jeden suverénny tátny celok, rozhodovacia moc pramení z jedného vertikálne nedeleného centra, jednotná sústava najvyích orgánov, jedna ústava a sústava zákonodarstva, jedno tátne obianstvo a jednotná sústava tátnych symbolov Zloený tát = jeho územnými asami okrem administratívnych alebo autonómnych jednotiek sú aj politické jednotky v podobe lenských tátov - vzniká spojením niekokých dovtedy unitárnych tátov alebo rozdelením dovtedy jendotného státu na viacero tátnych celkov - právomoc a kompetencie federácie sú odvodené zdola - pôvodnou a prvotnou je právomoc a kompetencia lenských tátov - rozdelenie pôsobnosti zakotvené v ústave ± deba suverenity (výluné kompetencie federácie ako celku, jednotlivých lenských tátov a spoloné kompetencie) - tátoprávny charakter územných celkov - dvojitá sústava najvyích tátnych orgánov - dvojkomorový najvyí zastupiteský orgán - princíp zákazu majorizácie (zákaz prehlasovania z titulu poetnosti) - dvojaké tátne obianstvo - dvojaké tátne symboly Uznanie tátu je bezprostredne späté s jeho medzinárodnoprávnou subjektivitou.
72. Deklaratórna teória uznania tátu tát sa u svojim vznikom ipso facto stáva plnoprávnym subjektom MP a je nositeom PaP poda MP. Uznanie iba potvrdzuje tento fakt. Ani uznanie ani odopretie uznania nemá vplyv na MP-spôsobilos, na práva a PÚ nového tátu. Neuznanie môe ma vplyv iba na rozsah a charakter stykov nového tátu v pomere k neuznávajúcim tátom. Neuzannie je obyajné a doasné a neprekáa faktickým stykom, ktoré neoficálne medzi támi existujú. tát vak nemusí by uznaný ani len fakticky.
73.Kontitutívna teória uznania tátu Tvrí, ze MP-subjektivita sa tátom priznáva na základe MP. tát sa subjektom MP stáva a ke je uznaný za subjekt MP ostatnými tátmi. Dnes u nemá opdostatnenie, ako to potvrdzuje potvrdzuje prax existencie tátov, ktoré spoiatk u neboli uznané.
92. 92.
Subjektivita nevládnych medzinárodných organizácií
A non-governmental organization (NGO) is a legally constituted organization created by private organizations or people with no participation or representation of any government. I n the cases in which NGOs are funded totally or partially by governments, the NGO maintains its non-governmental status insofar as it excludes government representatives from membership in the organization. NGOs are not subjects of international law, as states are. An exception is the International Committee of the Red Cross, which is subject to certain specific matters, mainly relating to the Geneva Convention. The Council of Europe in Strasbourg drafted the European Convention on the Recognition of the Legal Personality of Organizations in 1986, which sets a common legal basis for the existence and work of NGOs in Europe. Article 11 of the European Convention on Human Rights protects the right to freedom of association, which is also a fundamental norm for NGOs. International Non-Governmental
93. Medzinárodnoprávna subjektivita vládnych medzinárodných organizácií Medzinárodná
organizácia vládnej povahy: ( t.j. kde kde sú lenmi medzinárodnej organizácie organizá cie táty )
= zdruenie tátov, vytvorené na základe medzinárod.zmluvy na plnenie vymedzených cieov s prísluným systémom orgánov, vybavených právomocami a povinnosami, ktoré sa odliujú od práv a povinností lenských tátov, a v súlade s medzinárodným právom
- ich MP-subjektivita je odvodená ± MO nemusí by subjektom MP, pokia jej táty neposkytnú subjektivitu (vtedy nie je subjektom MP ± mimovládna MO) - majú len iastkovú normotvornú spôsobilos na rozdiel od tej absolútnej u tátov - predmetom MP-úpravy môu urobi len to, na o ich táty splnomocnili v zakladajúcom tatúte - relatívna trvalos ich existencie ( narozdiel od medzinár odných konferencií ± tie sa podobne ako KBSE - OBSE môu pretvori na MO ) - vzniká z vôle zakladajúcich tátov - rozhodujúcim okamihom poiatku ich existencie de iure je vstup zakladajúcej zmluvy do platnosti.
