CINSKA_Ando-Vladimir_SK_Detska_akupresura-Tradicne_cinske_masaze.pdf

) l DETSKÁ AKUPRESÚRA v

,

V I

,

...."

TRADICNE CINSKE MASAZE DETI

DETsKÁ AKUPRESÚRA Tradičné čínske masáže detí

Preložil, úvod a poznámky napísal Vladimír Ando

Orientálni ústav ČSAV Praha 1991

o B S A H Úvod

.

. .. . .

.

5

Zo základov teórie čínskej medicíny ............... Vysvetlenie k prekladu a k používsniu textu •••••••

13 38

••••••

45

Najčastejšie používané techniky ..............

49

čast II. Najčastejšie používané body .................

57

hlave a tvári .... .... . .. .. .. . . . hrudi a bruchu .... . .... .... . .... ohrbte a na krížoch ... ............ .... . ... horných končatináoh ... ....... . dolnýoh končatinách

60 70

124

.. ..... ...

132

•••••••••••••••• • •••••••••• • • • ••••••"

. . .

.

.

TRADlčNt ČfNSKE MASÁŽE DETi (Ju Ta-fang a kol.) Čast

I.

A. Body na B. Body na c. Body na D. Body na E. Body na Čast

III.

..

.

.

..

.

.

..

..

.

..

.

.

.

...

.

..•.•. .............. .

Liečenie najčastejších ochorení

.

.

81 88

l. Detské hnačky (dodatok: dyzentéria) ........ .... 132 139 2. Vracanie 142 J. Bolesti bruoha 146 4. Poruchy trávenia 150 5. Zápcha 152 6. Vyvrátenie konečníka 154 7. Intususcepo1a 8. Horúčky 156 159 9. Kaše! 162 10. Astma ll. Čierny kašei 164 12. Osýpky ......................................... 167 13. Detské kŕče 170 •••••••••••••••••••••••••••••••••••••••

•••••••••••••••••••••••••• • ••••••

•••••••••••••••••••••• • • • ••••••

•••••••••• •••••••••••••••••••••••.•••••••

•••••••••••••••••••••••••••

••••••••••••••••••••••••••••••••••

••••••••••••••• •••••••••••••••••••••••••

•••••...••....•............. . .. . . •..... . . •

••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••

•••••••••••••••••••••••••••••••••••

•••••••••• ••••••••••••••••••••••••••

14. Pomočovan!e (dodatok: zadržiavanie moča)

•••••••

15. Chorobný nočný plač 16. Krivica 17. Následky detskej obrny (dodatok: masáž na

•••••••••••••••••• . •••••••• •

•••••••••••••••••••••••••••••• • •••••••••

celkové posilnenie organizmu)

••••••••••••••••••

173 177 180 183

Prílohy: TabuIka niektorých hlavných metód použitia bodov .. Register čínskych t ermínov a mien Slovensko-český slovníček Pramene a literatúra

•••••••••••••••••

••••• •••••••••••••••• ••••

••••••••••••••••••••••••••••••

188 189 196 198

&lOD

-

Popri už pomerne známej akupunktúre sa U nás začína po­ .tupne rozširovat i dalšia z liečebných metÓd čínskej medioí­

n"

pre ktorú sa uchytil názov akupresúra. alebo t�ež manupre­

.l1ra,

up unktúra či prstová akupunktúra. Charakterizuje sa

man

&ko �pecifický spôsob liečby príbuzný akupunktúre. pri ktorom .a však na rozdiel od nej tzv. aktívne body na t ele nenabodá­

Taj II ihlami, ale stláčaj ú sa bruškami prstov či nejakým tupým

pr�metom, prípadne sa na ni ch a pozd!ž urč1 tých dráh prevádza

1 masáž. Podla toho sa zvykne akupresúra rozdeiovat na akupre­

.dru samotnú (tlak na body) a na lineárnu masáž. V tej to sú­ Tialosti je však nutné p odotknút , !e takéto poníman1e akupre­

.l1ry nevystihuje presne mi e sto. kton j ej patr! v kontexte

�ín.kej medicíny. Masážne pôsob �ni e na body a dráhy podla zá­ .ad platných i v "akupunktúre - čiže

naša širšia definícia a­

kupr..,úry - predstavuj e totiŽ iba jednu z viaoerých disciplín 1n4ho liečebného odboru -

čínskych masáži. Samotné stláč�6

bodu (po čínsky an-ta. technika stláčania) - čiže naša užšia

d.t1nícia akupresl1ry - je potom len jednou z DUlohých desiatok rozličných techník používaných v masážnej terapii. Číňania pre tento liečebný odbor použíVajú pomenovanie tohuej-na (tchuej - tisnút, popostrkávat, na - uChop1t. dr­

lat) alebo starší názov� (an - stlačit; mo - triet. šú­

ohat). čiže masáže. To. čo sme my pomenovali akupresúrou, je teda jednou z disciplín masáží. ktorá v Číne &ni nemá vlast­

d jednoznačn' pomenovanie. zvykne sa nazývat hng-su. an-mo, t. j. masáže dráh a bodov, resp. i tien-su. liao-ta (bodová

terapia), alebo č'-ja liao-ta (terapia stláčaním prstami) .

Po pri nej však existuj ú 1 dalšie masazne disciplíny - sú to

napríklad ozdravné masáže (pao-tien an-mo), jedna z dávnych

metód tzv. pestovania života a udržovania zdravia. V nej sa kombinuJú autom&sážne techniky s liečebnou gymnastikou tao

-jin, dychovým! cvičeniami a s duševnou koncentráciou. Z ak­

tívnych bodov sa pozornos! venuje hlavne bodom

na

hlave, na

bruchu a na krížoch. a z masážnych techník sa používajú naj­

mä r�zne ap8soby udierania, poplieskavania, poklopkávania,

a pod. Ďalej existujú čchi-kungové masáže (čchi-kung an-mo);

v nich lieči te! ovládajúoi vysielanie čchi (bude o nej re� na inom mieste) pôsobí na pacienta okrem dotykoVÝch masáží i dávaním tejto životnej s11y. Ďalšími sú tzv. časové masáže (c'-wu an-mo); tieto využíVajú 66 aktívnych bodov ležiacich poniže laktov a kolien, a riadia sa pritom poznatkami teó­ rie čínskej medicíny, že dané body sa v určitej dennej alebo

ročnej dobe otvárajú a zatvárajú, čiže sú viac, alebo menej aktívne. pasobí sa teda na ne iba v presne stanovenom čase

ich zvýšenej aktivity. Táto metÓda je vhodná najmä pri r8z­ nyoh chronických ochoreniach. Masáže vnútorných orgánov (ceng-fu an-mo) sú založené na dalšom základnom poznatku čín­ skej medicíny, že totiž celý organizmus je riadený a ovláda­

ný piatimi najd81ežitejším1 orgánmi - pečeňou, srdcom, slezi­ nou, plúcami a obličkami. Pri masáži sa preto volia tie body,

prostredníctvom ktorých je možné oVplyvĎovat a r �gulovat čin­

nost toho-ktorého orgánu i jeho súči.nnost so zvyš�mi orgán­ mi. Ďalšou disciplínou sú detské masáže (siao-er tchuej-na); vyohádzajú z poznania určitých špecitík detského organizmu, a preto sa v nich používajú i mnohé body a techniky odlišu­ júce sa od bodov a techník použív�ch u dospeljoh. Iné ma­ sážne disciplíny sa používal1 napríklad ako súčas! výcviku

bOjových umení wu-šu, pri liečení vonkajších zranení a porane­

ní kosti, atd. Medzi jednotlivými masážnymi disciplínami netreba vidiet ostré hranice. Všetky vychádzajú z totožných princípov, a da­

jú sa teda vhodne kombinovat a vzájomne dop:íňat. Ich konkrét­ ne metódy a techniky sú ohromne pestré a bohaté. Okrem už spo­ lIlÍnaného stláčania sú i techniky tisnutia, hnetenia, hladenia, vrýpania, zovierania, brnkania, atd. VedIa prstov sa používa­ jú aj iné časti rúk - kiby, nechty, chrbát a hrana ruky, lak­ te -. ale využivajú sa i nohy, a dokonca i masážne pomacky, ako drevené paličky, vrecká naplnené obliakmi, ap. Pre umocne­ nie terapeutického účinku máva liečitel k dispozicii i roz­ l1čné masážne médiá, napríklad teplú alebo stu'ienú vodu, by­ linkové odvary, štavy, oleje, tinktúry, prášky, zábaly, ai. V Číne - na rozdiel od nás, kde masáže chápeme viac ako doplnkový relaxačný a rehabilitačný prostriedok - sa masáže odjakživa považovali za liečebnú cmetódu rovnocennú všetkým oatatným. Rovnako ako napríklad akupunktúra sú postavené na základni teórie čínskej medicíny, sú jedným z mOŽných sp8so­ bov jej aplikácie. Liečite1 (slovo masér by tu naozaj nabolo namieste) nielen, že ju musel dobre zVládnut, ale musel sa vyznat i v praktikách tao-jin, čch!-kungu a iných. Uvedme si pre zaujímavost, aké sú pOdla jedného čínskeho prameňa najd8ležitejšie rozdiely medzi čínskymi a európskymi masážami:

Čínske masáže riadia sa teóriou čínske . j medicíny zd8razňujú celistvost or­

�an.1zlnu

Európske masáže riadia sa teóriou eur9P­ skej medicíny sústredujú sa iba na ur­ čité časti tela

d8raz kladú na liečenie

d8raz dávajú na regenerá­

choroby

ciu a ochrantl zdravta

ich hlavno u metódou sú masáže bodov a dráh

ich glavnotl metódou je tlVoInovanie sval s tva pozornost venuj ú masá ži končatín

venujú po zo rnos t masáži bodov na hlave, bruchu a

krížoch

liečitei Sa musí vyznat v prak tik ách čchi-kungu, ta o j in, akupunktúry, ma­ Bá�ych disciplín, a ohá­ pat ich sPOjitOB� s prí-

niet takejto požiadavky

-

rodnými prooesmi. Neprávom sa u nás niek edy zvykne uvádzat, že akupresúra je odvodená od akupunktúry, lebo použiva jej pravidlá a prin cípy. Treba si však uvedomit, že aj akupunk túra je iba odvo­ ­

dená - z určitého poznania, k torého es encia sa zachovala v

teórii čínskej medicíny. Je to poznanie sk ry tých vnútorných procesov v i udskom tele a ich a úvztažnosti s procesmi prírod­ nými - vo svojej podstate totožnými. Tradícia hovorí, že ho rozvíjali dá vni taoistlckí m udrci a že na jeho základe mohli

vy tvorit rozličné metódy -. teda ak upunk túru, masáže, a td. -, ako na tieto p rocesy pasobit. Prostriedkom jeho osvojovania

bol, a vlastne stále je, čch1-k ung. Ochi-kung (t. j. maj strov­ a tvo zvládnu tia čchi) , stručne povediac, je súbor dyohovýoh koncentračných, men tálnych a fyzických cvičení, ktoré vo svo­ jom d&sledku vedú k ož1venitl už spomínanej životnej sily čehi a k práci s ňou. Reálne výsledky dosahované v t ejto disciplí­ ne opr'vňUjú k domnienk e, že tradičný výklad má sv oj e opod­

statnenie a že by

sl

zaslúžil väčšitl pozornost.

Je pravda, že o akupunktúre sa dochovalo viacej prác

a že opticky zaberá väčší priestor v čínskej medicíne. To

však nie je dané jej akoby nadradenostou nad ostatnými metó­ dami, ale ak8r jej výhodami - nenáročnoatou na vybavenie, a

pritom vysokou liečebnou účinnostou. Už oddávna však paralel­ ne s ňou stáli ako rovnocenné aj dalšie disciplíny - zdravot­

né cvičenia, masáže, moxibúcia, atd. Najstaršie a základné dielo čínskej medicíny, Chuang-ti nej-ting, hovorí o nich s úplnou samozrejmostou a upozorňUje na to, že sa majú vhodne volit a kombinovat podIa povahy ochorenia. (Text tejto knihy

je známy Už vyše dvetisíc rokov, jeho autorstvo sa pritom

prisudzuje Chuang-timu, čiže Žltému cisárovi, ktorý podla tra­

dície vládol vraj pred 4700 rokmi.) V jednej pasáži sa dokon­ oa uvádzajú i pôvodné miesta vzniku týchto disciplín v Číne. O

mesážach sa tam hovorí nasledovne: "V centrálnych oblastiach je (naša) krajina rovinatá

vlhká, preto nebesia a zem tam plodia nepreberné množstvá veci.

Tamojší Iud má dostatok pestrej stravy a nemusí príliš

pracovat; z týchto d8vodov najčastejšie tu bývajú ochorenia prejavujúce sa ochabnutostou, studeným! končatinami, nachlad­ nutím a horúčks,ni. Najvhodnejším prostriedkom na ich lieče­ nie sú praktiky tao-jin a masáže. Preto tao-jin a masáže z centrálnych oblastí."

vzišli

Žltému cisárovi a jeho vrchnému lekárovi Čehi Poovi sa

pripisuje i autorstvo najstaršej �pecializovanej knihy o ma­ sážach, Chuang-ti Čehi Po an-mo š' tuan (Masáže Žltého cisá­ ra a Čcb! Poa v desiatich zväzkoch). Táto kniha sa žialbohu nezachovala, a ani doba j ej vzniku nie je známa. záznam o nej však nachádzame už v historických análoch z l. storočia

nášho letopočtu. Ešte dve storočia predtým, veľký čínsk7

historik S'-ma Čchien, popisujúo obdobie vlády Žltého oisára,

spomína dalšieho chýrneho lekára z okolia tohto vládou, Ju FU8, a hovorí o ňom, že si z kameňov vybrúsil ihly a používal ioh pri liečbe masážami rapiou

SB

B

praktikami tao-jin. S masážnou te­

spája i meno slávneho, i ked historicky nejasného

lekára žijúceho asi niekedy v obdob! Bojujúoich štátov (5.

-

J. stor. pred n. l.), Pien Čohuea, ktorému S'-ma Čchien veno­ val vo svojom diele osobitnú pasáž. Aj tieto nepriame dSkazy poukazujú na trvalú prítomnost masábej terapie už v ranom historickom období Číny. Okrem toho nesmieme zabúdat, že ma­ sáže neboli iba čisto liečebnou disciplínou, ale tvorili i súčast rozličnioh praktik tzv. pestovania života, o ktorýoh u� bola reč. Ako také oddávna žili najmä v taoistiokej tra­

dícii, a tá kládla väčší d8raz na ústne odovzdávanie poznat-, kov, než na ioh písoIDJJ:j záznam. Napriek tomu aj v nej na­

ohádzame odkazy. Napríklad Čuang-o'(?J69 - 286 pred n. l.) sa vo svojom diele zmieňuje o dychových praktikách i o oviče­ ' ní tao-j in, spoj etljoh s napodobňo�9.lÚm pohybov niektorých zvierat - medveda a vtáka. Toto ovičenie sa pod názvom Predstavenie piatioh zvie­ rat (wu-čchin-si) - tigra, jeleňa, medveda, opice a vtáka

-

znova vynára v dobe dynastie Chan (206 pred. n. l. - 220 n.

l.) a spája sa s menom lekára Chua Tchuoa ( 141 - 203 Il. l.); je však zrejmé, že aj on len nadväzoval na staršiu tradíciu. V tomto období aa'mBsážna terapia pravdepod�bne začína vydelo­

vat už ako samostatná disciplína. O niečo neskôr, v diele

taoistického lek ára a adepta praktík pestovania života, �.

Chunga

(2 8) - 363

Il.

l.), naohádzame zmienku o existenoii

špecializovaných kníh venovaných masážnej terapii

-

Kn1�

o masážach {An-mo-ting} a Knihy o tao-jin (Tao-jin-tlng);

ani jedna z nich sa nedochovala. Za dynastie Suej (581 - 618) , ale najmä za Tchangov 907) prežíva masážna terapia svoj rozkvet. O vážnos­ (618 ti, aká sa jej prikladala, svedč! i fakt, že masáže tvorili jeden zo štyroch liečebných odborov na Véikej lekárskej aka­ démii, a že jeden zo štyroch najvyšších lekárskych titulov bol an-mo po-š', doktor masáží. Len tak ho zrejme hocikto nedostal, lebo v oficiálnych dejinách Suejov spomínajú dvoch doktorov na aJcsdélldi, 8 V dejinách Tchsngov dokollC8 H18 jed­

ného. V rámci odboru sa Jeho príslušníci delili pOdia kvali­ fikácie na štyri kategórie: pod doktorom bol majster, resp. uoite! masáží, an-mo š', pod nim praktik masáží an-mo kung, a najnižšie stál ašpirant masáží, an-mo šeng. Za dynastií Sung

(960 - 1279) a Juan (1279 - 1)68) ma­ '

sáže z oficiálnej medicíny trochu ustúpili, ale o to lepšie sa im darilo v iudovom 11eoltelstve. V tomto období začína dochádzat tiež ku ko;nblnovaniumasážnych technik, a najmä praktík tao-jin, s bojovými umeniami wu-šu, z čoho vzišli ustálené zostavy pohybových cvičení', ako ich poznáme z tchaj -tl-čchuan, i-tin-ting či pa-tuan-tin. Počnúo mingskou d�nastiou dynastie Čching

(1644

�

(1368 - 1644) a za poslednej

1911) sa masáže opät dostávajú na

výslnie. Osobite úspeš�e sa začala rozvíjat masážna terapia detí. Lekári pri nej V)chádzali z presvedčenia, že detský organizmus ešte nie je celkom vyvinutý, a preto lieky alebo akupunktúra naň nem8žu

I

mat

plnohodnotný účinok; na druhej

strane poznali určité �esta a body - dnes by sme povedali mikrosystémy - na tele a hlavne na rUkáoh, z ktorých sa or­

I

ganizmus dá vhodne ovpt,vňovat. Z tohto obdobia sa zachovalo

vyše 30 kníh o detských masážach, ktor� predstavujú as1 naj­ staršie dochované �pecializované diela o čínskych masá�ach v8bec. Jedno . prvýoh, Tajomstvo liečby detí masážami (Siao -er tchuej-na m1-�ue) od Čou C#-tana pochádza z roku 1605. V súvislosti s rozšírením nových masážnyoh teohník, používa­ ných u detí, sa za MiQgov -objavuje i nové pomenovanie pre masáže - tchuej-na, ktoré sa používa až dodnes. Toiko teda v stručnosti o histórii masáží v Číne. Teraz však priatúpme k tomu, čo je omnoho podstatnejšie ako ioh história - k poznatkom a princípom, na ktorýoh sú post�vené. Text praktiokej časti tejto knihy, venovaný detskej akupre­ BÚre, je preložený z čínskeho originálu, ktorý zasa vychádza z kníh spomínaných v predohádzajúcom odseku. To znamená, že autori originálu uvažujú v kontexte čínskej medioíny a bežne operujú s jej pojll18lld. bez potreby ioh blUUe vysvetlovat, kedže u čitatela sa samozrejme predpokladá znalost veci. V našom kultúrnom regióne pochop1teine túto znalost očakávat nem8žeme, a preto je potrebné, aby sme si aspoň stručne objasnili základné princípy teórie čínskej medioíny a mohli tak textu lepšie rozumiet. Pre praktické zvládnutie liečeb­ ných návodov v dalšej časti knihy - samy osebe sú dostatocne inštruktážne - následujúcu pasáž Však nie je nutné zvlášt študovat; Je určená sk8r tým, ktorých viacej zaujíma svet čínskej med�oíny.

Výrazoyé prostriedky čínskej medicÍD7 sa veimi líšia našich, a nepochopenie ich obsahu môže viest, a aj často vedie. k nedorozwaen1am. Poj�. ako choroba z plnosti či prázdnot7. yeterný chlad či veterná horúčost, oheň y orgá­ nooh atd•• alebo návodl' na liečen1e. ako rozohnat chlad. ohori t povrch. či Y;JPudit vietor .. asi celkolll iabko V7Vola­ jú pobayeni úsmev a následné presvedčenie o naivite starýoh 15ínskyoh lekárov. Toto presvedčenie neraz ústi do názoru,. le pôvodné učenie je treba "zbavit idealistického a nevedec­ k'ho balastu". a prostredníctvom moderných vedeckých lIletÓd I. sa musí odhalit a ponechat iba Jeho racionálne (t.J. nami odobrené) jadro. Nie je tu miesto na dlhšie úv�. a ani to ni. je účelom tejto publikácie. adak v súvislosti s čínskou lIIedicínou je namieste otázka. či to nie sme i my sami. kto by sa mal začat zbavovat balastu nepochopenia. hodnotenia b.s dostatočnej znalosti p$vodných prameňov a ich videnia .veta. i pooitu nad�adenosti našich poznávaoíoh metód a prak­ tík. Kým vyslovime jednoznačné sÚdY. mali by sme si uvedomit napríklad len ten prostý fakt. že v našich jazykoch nemáme aatia! ani jediný preklad diela čínskej medicínl' z p&vodného jazyka. od

Zásadat rozdiel v prístupooh čínskej a európskej medi­ oíny sa dá oharakterizovat tým. že kým európska medicína vy­ oh�za predov§etkým zo skúmania 'fyziokej stránky tela. od _ j.ho anatom1e až po jednotlivé builky či molekuly a prooes1. do ktorých vstupujú. klasická čínska medicína, čl presnejšie, praktiky z ktorých pravdepodobne vzišla. sa .v širokých sú­ vhloaUach venovala poznávaniI.l toho. čO si � žeme pomocne .

-

w

.

. DaSftt

energ_Ucko ll, .1 el111OhIt Io JlOa strúkoa tela, letON IQ,

resp ekt!•• nd_ .eda,

zatia! recistru,1e.. nao-menej lba

ako bt' elektromagnetické vlastnosU rudsk� orp.n1Z11l1.1 Ako tieto J a"'J 'Y78Vetl�. čÍJlska ...d1eína? ·

Čehi

....

�stredaia poJmo., ktor,f prestupuje c.14

k� čÍl18ke.1 medlcÍll1, .1.

!gM.

t.óriu klas1o­

l'lnohoc1l1otDl ek'Y1val eu.t pr.

toto slovo v našich .1ss1kooh lie"" lÚ.ked1 .t Biea male.. Y)'poa30t yfraud. enercia alebo ž!votú s11., al_ ani 01Q' ne. pOkriTaJú celi Jeho ob. �chi zu.am.eú p8vodnú praaUbstaD.c1l1, k ton .1. stanbnou lát:" kou a ad! .. ne 1 stavebaja princípom cel ého vaam!ru. CZ tohto hladiska sa azda k nej naJviao bH l1 di poJ" haot•• Jeho Mjl1riom tilozotickom yfzname.) Y prYotneJ� ko.mioke.1 kva­ Ute sa sV1kD.. nazývat s1eu.-teb1eu.-é -9c§1, čO m&že.. prelo­ žil ako raná koz mick á čohi, reap. pre-kozm1cká čehi. _apriek avojej zdanliveJ odIahlosti j. bezprostredn. d8ležiti i pre zdravotllŤ sta. <510veka, lebo tvorí súč.. i jeho čehi. a to eko tzv. čen-9cM čih pravá čchi,_ alebo ,tilAA-čch1. pr9'o­ počiatočná čchi. V kontexte čínskej IIledlcí� poto. o neJ mô­ ž... hovoril aj ako o prell8tálnej. vrodenej čohi. PrvotDá čehi sa postupne tvar�e do druhotnej, hutnejie.1 kTa11t1, a vted7 8a volá cho9=teh1t!l-<5 -čehi. čUe posAd kozmická čohl. reap. post-koza1cká och1. lim raná čchl .. pop1auje ako čira, Jednoliata a eiu .. neorgan1aujúoa do tvarov, poz4ú čchi sa ul sOskupuJe a začína t01'llOvat veci a .1aY7 ·i obdare né vlaatAOstam:t, lIIedzl Ilim1 1 človeka. JeJ DáproUvok I �

�

.,. fudsko. tele m8žeme aazývat i postaatunou čchi. V staro­ lSínskom .ddení vš�tlI:o existujúce je čch1, ktorá je obdarelUÍ sOhopnoslou sama seba un-mt do nespočetných podSb a kvalít. Ked teda čínska medicína hovorí o čehi, musíme si uve­ domit, že vý znsm tohto slova má široké, univerzálne pozadie. Práve ono totU nám objasňuje, prečo táto medicína s úplnou samozrejmostou hovor! o pr.1&m1ch súvislostiach medzi IUdským zdravím a zdanlivo odtažitými a abstraktnimi makrokozmickimi procesmi. K.aže pr. ňu vš. tky veoi a javy sl1 tvorené tou is­ tou substanciou, musia sa pr.1rodzene r.1adit i tými iStými dkonitostami. 'Človek nie je ničím iným, než iba jednim z �tvorov čOhi, a preto a,1 on ·podlieha j ej základnému zákonu - zákonu .1 iD,j angových premien. Jin-jang

........

Dostáváme sa k !alším základným termínom čínskej medidny: 1!A a .1.!B& sú síce dva poj�, ale pamäta,1me si, že vo svojej podstate sú nerozlučné a znamenajú vlastne iba iné, I bUIUe konkreUzované pomenovanie pre čchi. Jin-jang je lSohi, videná z hladiska svojej skladby, ju a jang pomenú­ nN. dve protikladné, ale pritom spojené zloŽky, ktoré ju y,tdraJú. Kddá z nich sa prejavuje určitým pre ňu typic­ If,fad. Ylastnostami a tendenoiami, pričom tie sú v!dy presne op.a� k vlastnostiam a tendenciám druhej zložky. Okrem toho

I

I

,re ne plaH, že . Jin Je zárodok Jangu a Jang v sebe obsa­ luaJ. sárodok jin. Práve Ueto dT. skutočnosti - vzáj ollllÝ ,rotikladnosl a�asne vzájomná spoJitost -.B11 príčinou -...oiQbalch a tTor.1vých 8ohopnost! čobi, B11 pr.1noípom .a:ona

j1D.jangových premien. Tento zákon hovorí, že jin

II

jang

(teda všetko existujúce) pôsobia súčasne proti sebe 1 od seba, že sú '9' protiklade a zároveň v harmónii, že kecl jed­ nej zložky pribúda, ubúda zložky druhej, a tá sa preto nut­ ne snaží o proti tIsk, a ž. ked jedna zložka preváži príliA­ ne a detin1tíTne, d8jde k prevráteniu vecl čl javu do ich protikladu. Tento proces�rebleha stále, všade a vo všetkom. Aby sme si jin a jang mohli lepšie predstarlt, povedz­ me si, sko sa prejavujú. Pre náš účel stači poznat ich najzákladnejŠie vlastnosti. Dobre sl budeme pamätat, že ju je chladnejšia a hl.ltnejšia zložka č ehi, kým jang je jej tep­

lejšia a redšia zložka. Jin má tendenciu sa zhustovat, for­ movat sa do tTarov, klesat nadol. jej typickými vlastnosta­ mi sú vlhkost, chlad, tma, nehybnost, hmotnost, klud; jin je teda materálnejšoQ zložkou čehi a predstaVuje I.ln1verzilny ženský princip. Jang sa správa práve naopak, má tendenciu

sa rozptyiovat, Vyprchávat, je beztvar.Ý, k jeho vlastnostiam patrí teplo, suchost, svetlost, činorodost, nehmotnost, ne­

pokoj; je energetickejšou, duohovnejšou zložkou čohi a pred­ stavuje I.ln1verzálny mužský princip. (Aby sa rodová podstata týchto dvoch praprvkov zvýraznila 1 gramatickým spôsobom, všade v tomto texte je slovo jln v ženskom rode a slovo jang v rode mt.tžskom.) Čehi je teda kombináciou a ustavičným pre­ linsnim sa týchto i dalších vlastností.+ Jangová zložka do­ dáva jinovej časti život, pohyb, teplO, kŕm jinová čast po­ Skytuje jangu oporu, stavebnú látku, výživIl. Ako typických

+ V poslednej dobe sa u nás v knihách najmä s makrobiotickou tématl�ou často objavujú rozličné tabulky, usilujúce sa roz­ triedi t veci podla princípu j in. a j angu. Je škoda, h ich

autori neuvádza1ú zdroje, z ktorýgh č erpali, a hlavne ž e si 10h n�overujú. Ťažko by sme asi Qladali autoritatívnejší pramen, než je medicínsky kánon Zltého cisára, a práve pri � porovnaní s ním je nutné konštatovat , že v týchto tabu�kách je celý rad owylov gelkom zása4ného charakteru. Je vcelku paradoxné, ked tabulky chcú ist do takých detailov, že kla­ sifikujú jednotlivé druhy potravín, či dokonca i prvky Men­ dalejevovej sýstavy, a pritom sa mýlia - ak ako kritérium uznáme kánon Zltého cisára - v tých najzákladnejších veciach. K najbe žnejším , a asi u ž gadobro zabehnutým , patria naprí­ klad tvrdenia, ž e jin j e lohšia, redšia, stúpa nahgr, je na povrch u , patr! k nej d utost , z chutí sladká a št Plavá, a z ročnýCh období jar a l eto, a j� potom že je ažši, hus­ tejší, klesá nadol! je plný, vo vnutri, Jeho chu am! sú sla­ ná a horká , a z rocných období že k nemu patri 1esen a zima. To je ale presne naopak, než ako sa píše v Nej-tingu. Asi by bolo vhodné s a zamysliet, ktoré pramene budeme pre túto oblast uznávat ako vierohodné, inak je nebezpeč en�tvo , že n a �áklade rozporných predstáv sa budú doporučovat rozporné metody.

i

zástupcov jin si m�žeme zapamätat vodu a zem, a zástupcov

Jangu oheň a slnce - al e zasa s tým , že jin a jang nejestvu­

Jú osve, a veci teda sú iba viac jinové či viac jangové ,

n1e však čisto jinové alebo jangové.

pät prvkov . . . . . . . . . .

Posledné základné kamene , na ktorých stojí č ínska medi­

oína, a pri ktorých sa ešte musíme zastavit , je pät hybných

.íl, wu-sing - drevo , oheň , zem, kov a voda -, u nás bežnej-

61a, nazývaných piatimi prvkami. Tiež sú kozmického pSvodu,

"redstavujú elementárne rozdi!erencovanie spočiatku j ednolia­ tej kozmickej čchi v proc ese jej postupného rozdrobovania sa,

�1le aj pät prvkov je l en čehi, t.j. jin a jang. Pre l epšie

porozumenie teórie čínskej me dio íny j. vlak n�tn' podčiark­

nut, že pät prvkov je sío. po�i atočným, al • •' rov.ň z hladis­ ka podstaty v istom z�sle i posladn$m, z'vere�ným rozdele­

ním čehi. Všetko ostatná, �o potom nasleduje, vi.tky bezbre­ hé množstvá rozličných veoí a ja vov, Id totil iba kombiná­ ciami jin a jangu V s účinnosti 8 piatimi prvkami. Kddá "leo a každý jav sa teda spätne dajú zr.dukovat na pät prvkov (jin a jang), a dá sa z nioh, pri dOltatočn. hlbokom poznaní príslušných zákoni tostí, vypozorovai, vakom vdj omnom pome­

re tieto podstaty sú. Ak

v

pavodnú kozlll1okÚ harmÓnil.t,

prirodz.nom, ttor,f odzrkadluje

potom j. vletko

v

poriadku, ak

ale došlo k posunu, nastáva ohso., a taktto Itav hroz! záni­

kom. Kedy je harmÓnia a ked)' nastávi CMOI?

pät

p rvkov je

pospájaných štyrmi vztahmi vzájomnosti. Dva. nioh - vzájom­

né rodenie (siang-hM) a vzájomn' ovU d &ni8 (11ana-kche,

nazývané respektíve i vz áj omn$ m prekonivanim, li0o&-§eng) - vytvárajď harmoni cké

a vyvážen' prostredia, v ktorom sa

pät prvkov zo seba vzájomne rodí (v poradí, drevo, oheň, zem, kov, voda, drevo

•••

) a súčasna sa 1 prirOdzeným sp8sobom

ovláda (v poradí: drevo, zem, voda, oheň, kov, drevo ••• ) , aby nedošlo k prílišnému prevládnutiu niektoráho z prvkov, kedže ioh vlastnosti sú vo svojej jinjangovej povahe tiež protikladné. Ďalšie dva vztahy - vzájomné podmaňOVanie (siang-eoheng) a vzájomné pOkorovanie (s1agg-wu) - m8žu, do­ vedené do extrému, zapríčinit rozvrat pôvodne vyváženého prostredia. Oba vlastne predstavujú každý iným spasobom de­

formovaný vztah ovládania. Vztah p O dmaňovani a

s

ignaliz uj e,

že prvok, ktor,ý najprv iba prirOdzene OVládal, sa stáva prí­

liš silným, a preto už nielen ovláda, ale začína si aj pod-

maňovat príslušDt drulli prvok. a tým ho ohrozuj e. hubí. Vztah pokorovania zasa pasobí v opačnom smere: prvok. ktor.f je pavodne ovládaný, nadmieru zosilnie a začne pokorovat svoj ho ovládatela. čím mu tiež hrozí záhubou� Protikladné vlastnosti j in-j an8u a vztahy vzáj omnosti medzi piatimi prvkami � t eda základnými príčinami i mecha­ nizmom ustavičného prelínania, prevažovania a vyvažovania sa prasubstancie č ehi, čiže kolobehu utvárania sa, pre tvárania, rozpadll a opätovného Iltvmru.a sa j ednotlivostí z nej vzni�­ nutýcb. Také to nazeranie na svet viedlo zrej me star.fch Číňa­ nov k tomIl, že neskúmali veci oddelene a v detailooh, 'ako j e typiokej šie pre náš sp8sob Ilvažovania, ale naopak, za všet­ kým hiadali oné zákonitosti a ioh premi etnlltie do tej -ktorej konkré tnej veci. Pochopit elne , 1 teória čínskej medioíny oplýva velkým množ stvom detailných poznatkov, ked sa však budeme venovat hoclktorému,z nich, držme si stále v pamäti, I. všetky sa pohyb ujÚ na pozad í , ktorého rámec vykreslujú aOhi, j in-j ang a pät prvkov. Skúsme si tera� ukázat , ako sa univerzálne zákony pro­ j .ktuj Ú do !udského zdravia.

Mikrokozmos človeka .

......... . .

. . . . ...

"Čehi j e v človeku a človek j e v čehi" - hovorí taoista �uang-c·. Tento výrok presne vystihuj e, ako č ínska medicína ' vidí !udského j edinca. Človek j e vlastne ak�i vysoko orga­ luzovaná a s tvarovaná " zauzlenina" vo všeobj ímaj úcom oceáne kO.mickej č ehi. Z j inj angového hladi �ka j e naš e telo zahus­ hná j inovej 81a zložka čehi, kým čehi v j emnejšej kvalite,

životná sila, ktorá nim prest u p uj e, je viacej jangovej pova­ hy. Venujme sa je j trochu podrobnejšie, ved ako sme si u� povedali , čchi je alfou i omegou činskej medioíny. POdobne, ako v makrokozm e má :chi svoje pre-kozmické a p o st -kozmi ck á štádium a vla s t nosti , ro"nako 1 v človeku sa oelý t,ento

skj jedinec spája s kozmickou

čehi, ktorá ho celý život bude

sprevádzat ako jeho vrodená, pravá čehi. PO príchode na svet

!Ja ktorým sa prijíma čehi z p rírodného okolla, a príjem potravy, pri ktorOm sa tráve.n:úD prOdukuje sleo súčast čch! tzv. esen­ cia ting. Všetko toto dohromady dáva u človeka onú pozdú, postnatálnu čchi. Najdôležitejším zirojom však zostáva pravá čehi, v akej kvalite j u získal a sleo sl ju oohraňuje, také bude mat zdravie a tak dlho bude �lt.

'Jin

a, jang

sa i v rudskom tele spráVajú podla svojich

prirodzených vlastností. To zna �ená, že jangovejšia zložka

čehi sa p Ohybuj e viao na povrchu tela (vtedy o nej hovoríme ako o ' tz v . obrannej čchi, wej-čch!), chráni ho pred vonkajší­ mi vplyvm! a zatep ! uj e ; jang sa dalej podiela na všetkom, čo súvisí s menej badate!ným1 procesa1, ako napriklad pohybom (i vo vnútri t ela) , funkciami org�ov, myslením, atd. čchi kolujúoa hlbšie v útrobách je hutn e j šia, viao jinovej pova­ hy; j ej hlavnou úlohou je vyžlvovet a ustavične regenerovat celý org ani zm us (v tejt o súvislosti ju čínska medicína nazý­ va 1 vyživujúoou čchi, jigs-čchi). Obe zložky sú na sebe zá' vlsl� a vdjomne sa ovplyVňuj ú. Aj pät prvkov pr1�odzene ci v i u d skom tele svoje nápro­ tivky: je, nimi pät orgánov � (t.j. pät "úschovni") -

pa�.ň (drevo). srdce (oheň), slezina (zem), piúce (kov). obličky (voda). Tieto orgány absorbujú a uschovávajú v sebe ňohi, neustále vytvárajú z troch spomínaných zdrojov, a prostredníctvom nej riadia i ostatné časti a funkcie tela ryzicl<:é i psychické. Rovnako, Qko čehi, jin-jang a pät prv­ kov tvoria a organizujú všetko jestvujúce v makrokozmickej Jírave, tak sa ich činnostou utvára i mikrokozmos človeka. Pečeň má na stsl'osti . zabezpečenie' priechodnosti vnútor­ ného prostredia orge.n1zmu; dalej uschováva krv a reguluj e Jaj množstvo, riadi šiaehy,a väzivo, ale aj zrak, lebo oč! .ú vonkajším vývodom jej energie. V duševnom živote sa jej .tav prejavuje pocitom uvoinenosti a pohody, alebo naopak, podráždenoatou, hnevom a krikom. Kedže pečeň prináleží k prvku drevo, bezprostrednejšie reaguje i ria dalšie veci a Javy z okruhu tohto prvku, ej ked sú mimo človeks - je to napliklad východ, jar, vietor, zelenomodrá farba či kyslá, ohut. Srdce obhospodaruje krvný obehový, systém - cievy, tep­ ny, žily, atd. - a vonkajším vývodom jeho energie je jazyk. V duševnom živote sa mu priSUdzuje, že je sídlom vedómia a myslenia, a dalej sa s ním spája radost a smiech. V širších .úvislostiach je spojená s juhom, letom, horúčavou, červenou tarbou a horkou chutou. Slezina Sa stará o premieňanie potravy na čehi, pOdieia na tvorbe krvi, riadi svalstvo, zabezpečuje, aby všetko, �o v tele koluje, sa ddalo vo svoj ich dráhaCh, a Úd pomá­ ha udrZ1avat vnútorné orgány v stabilnej polohe. VOnkajUm vývodom jej energie sú ústa, v duševnóm živote ss prejavuje dumsnÍJII a n8 tellÍJD, a vo VOnkajšíoh �ztahoch je napoje� na ••

stred (ako piatu svetovú stranu), pozdné leto, vlhkost, žltú ťarbu a sladkú chut.

prúca riadia čehi eel�ho tela; v,dychujú opotrebovanú

čehi a naberajú čerstvú, ktorú rozdeiuj.ú do ostatných čast:! organizmu. Majú na starosti povrch tela

nie

-

-

pokožku a ochlpe­

a vonkajšÍJl1 vývodom ich energie je nos. Do duševného

života sa premietajú pocitmi zármutku a žia!u, smerom von súvisia so západom, je,seňou, suchom, bielou farbou a vou chutou.

s

štl pia­

Obličky v sebe uschovávajú vrodenú čchi a spolupracujú piúcami pri Vdychovaní čehi zo vzduchu. V tele riadia te­

kutiny, ale i kosti a ZUby, a majú vztah k rozmnožovac!m

fUJlkciám. Vonkajšim vývodom ich energie sú uši, konečník a

močová rúra, v.duševných pochodooh se prejavujú strachom.

V rámci svojhO prvku súvisia BO severom, zimou, chladom, čiernou ťarbou a so slanou chu tou.

Čehi prestupuje a nap1ňa celé telo, ale okrem toho v tomto jej jednoliatom celku sú i akoby. riečiská koncentrova­ nejšej čehi, vyv!erajúce z vnútorných. orgánov. Vytvárajú

prepojenú siet

dráh

(ting-luo), ktorou sa čcb! orgánov roz­

teká po celom organizme. Hlavných dráh je dvanást, respektí­ ve dvadsat štyri, lebo kddá z nich má dve vetv, preb1ehajú-

ce paralelne na tavej i pravej strana tela. Šest dráh jaj inových, patriacich ku spomínaným orgánom cang (ako šiesty cang sa zvykne počítat osrdeovník)� a zvyšných šest sú dráhy jangov'. tie prináležia š iestim orgánom jangovým, ktoré sú podriadené j inovým orgánom cang a tvoria s nimi energe­ ticky spárované nasleduJúoe dvojice: žlčník (peč.ň), tenké črevo (srdce), žalúdok (slezina), hrub' črevo (píúca), močo-

1

I

v1 mechúr (obličky), trojitý žiarič (osrdcovnik).+ Jinové

dráhy vedú po vnútorných stranách nah, cez brucho, hrud, a

po vnútorných stranách rúk. ČChi v nich prúdi smerom nahor,

110 vyplýva z potreby zachovávat rovnováhu jin a jangu v te­

le, kedže jin svojou prirodzenostou klesá nadol, musí byt J angom vytahovaná hore, inak by nemohla vystúpi t do hornej

�8sti tela. Jangové dráhy smerujú po vonkajších stranách

rúk, cez bočnú a zadnú stranu hlavy, a nadol po chrbte a po

vonkajšej a zadnej strane n8h. ČChi v nich zostupuje smerom k zemi, čo je zasa dané tým, že jang musí byt s tahovaný ji­ novou zložkou nadol, inak by sám od seba neklesál. Čehi v

priebehu dňa koluj e striedavo v jinových a jangových dráhach, pričom v každej z nich kulminuje vždy po dobu dvoch hodín; po dvanástich dvojhodlnách sa celý cyklUS obehu začína znova. Na dráhach ležia body, ktoré sú akýmisi energetickými okienkami tela (ich čínske pomenovanie, sUe, sUe-wej.

má

vý­

znam dierka, jamka, jaskynka). Cez ne čehi maže prúd1t dnu + Trojitý žiarič, san-tiao, Cv našej literatúre sa zvykne naz� at 1 tri ohne, a abo trojitý ohrievač; slovo iiao v pomocou silného žiaru, žíhat) je čínstine znamená pá zvláštny, nie anatomický orgán. Sú to vlastne tri vzájomne opojené energetické cent;á. Spodný žiarič je v dolnej časti brucha a súvisí s činnostou obličiek i orgánov brušnej du­ tiny; ijtredný je asi v oblasti solárneho plexu a súvisí s činnostou sleziny, pgčene a žalúdka; horný je up�ostred hru­ de a súvisí s činnostou srdca a plúc. P04 činnostou piatich orgánov cang sa pritom myslí aj ic� účast na duševnej akti­ vite; trojitý žiarič sa teda podiela 1 na guševnom živote �loveka. O tom sa napokon m8žeme presvedčit aj sami: dobre vieme, že napríklad strach prežív�me v gruchu, stres e hnev nú zahradzujú žal1dok a že radost a bSl najviao poc1tujeme Y hrudi.

�t

i von, a preto umožňujú vnútornému pro.',"'_ 'f.&DieMu rea­

v�kyvy tep­ ".IOV�. Okrem

govat na zmeny v okolitom prostredí CIA,'Ck'" ft.

loty), a tak vyrovnávat prípadné poruohJ

toho mnohé z nich maJú "špecifické tunk" •••hfa4om k orgánom,

na dráhach ktorých ležia, ale i vzb.Ía4 •• II lai. Ia.Uam tela, eo p r áve umožňuje ich využitie na 11.&'_" 4"1,.

11yotni sIla ,.# .., al ••kuto�ná lát­

Takto teda čínska medicína vid! al0y,lIa.

echi - pre ňu nie je iba abstrakt�

ka, o ktorej konkrétne hovorí, akým 'P8H_'. I ••pr/lva, aký­

IILIII.�., a d ok ono a i n'3 ... � ,od.tatu čínskej

mi sa riadi zákoni tostami, aké sú je�

ako sa dá ovládate Aj k ed uče nie o

medicíny, a na ňom sú postavené i je� 1""_" 41.o1plíny, nemá zatial u nás primeranú odozvu, Ike. Ia l"kA. od e úv a t do oblasti �tov. Je to celkom pochopl ••f�, 40.1.! totiž"ne­ máme vlastné prostriedky, ako si tieto po.aa.lcJ Ylerohodným

sp8sobom overit. Dá sa však očakávat,

mime s praktikami čChi-kungu, dočkajd ci ocenenia, ktoré im náleží. Aj doterajší stručný, a teda

l. ak ••

la

lepJie zozná­

, .,.rt �ín8k1 mudr­

nutn••� ednod uJeal

popiS

základov klasickej čínskej medicíny nim uk.muj., nako!ko od­

lišný od nášho je uhol pohladu, pod Ictol1m �ín�a poznávali Nebude pr eto pr.kvsplním, že cel­ kom ináč vysvet!oval1 i príčiny a mloh&D1111l1 ohor&b, a ze používali inakšie metódy na ich 1 1e� en1 •• v dávnych časoch človeka.

Človek . . . . . . .a ..c .h . o. r . ob ..• .

Čínska medioína neUadá za kaldou chorob ou nlJaIc'ho konkrétneho pavodc u, neklaSifikuje t1sícky druhov chor8b ,

ako j e to v našej medicíne, a ani ich neskúma izolovane. Aj v tomto príp.ade �chi , j in-j angu a piatich prvkov. Nerušené kolovanie čehi v tele a j ej optimálna kvalita Ct. j . vyvážerrj pomer medzi j in a j angom) sú v čínskej medi­ cíne stavom, ktorý predstavuj e zdravie. Ak sa.však vyskytnú prekážky, ktoré bránia čohi vorne prúdlt, alebo ak z nejaké­ ho d8vodu stratí svoj u potrebnú kvalitu, vzniká stav, ktorý ea poci tuj e ako choroba. Choroba j e teda narUŠ enie rovnová­ hy čehi. A kedže celý organizmus j e prepoj ený Cvdaka neroz­ lučnosti j in-j angu a vztahom vzáj omnosti medzi piatimi prv­ kami-orgánmi), stačí iba miestne narušenie rovnováhy, a za­ Diahnutý j e i celok. Toto j e d8ležitý poznatok čínskej medi­ cíny - nikdy nie j e chorá iba urči tá čast tela, nechoriavie iba určitý orgán,. ale vždy j e postihnutý celý organizmus! Kolísanie rovnováhy j e samo osebe stav prirodzený, d� protikladnými vlastnostami jin-j angu. Neb ezpečným sa stáva vtedy, ked prekročí určité hranice, ktoré sú pre každú vec iné. Napríklad, ak by sme uvažovali o pomere j in-j angu v 5l0veku z hladiska telesnej teploty, vidíme , že stačí iba' rozpätie niekolkých stupňov Celzia, a u� sa rozhoduj e medzi 'ivotom a smrtou. Pre organizmus j e teda nepriaznivá, cho­ robná, taká si tuácia, ked daj de - b u! náhle a extrémne , alebo miernej šie, ale dlhodobo - k preváženiu j lnovej zlož­ k1 �chi nad j angovou, alebo naopak, j angovej nad j inovou. O takej to čehi č ínska medicína tiaž hovorí, že j a to škodli­ yi čohi, s1e-čohi, na rozdiel od harmoniokej a wálenej , ktorú nazýva normálnou čehi, čeng-č·chi. Striedanie zdravia ' a ohorSb j e potom premieňanie sa kvali tl' čc1l1 - pod vplyvom ro.llčných príčin z normálnej na �kodlivú a naopak• . -

Rd. st uj . niekoIko dkla4qola 1104110" pOl'uI.D1. 'lJdlenosti

č e hi , a tým i nitkotko .'-k1a4qola 'lPO'f' oobortDia.

l. Plnoat č ohi. Choroba

II

plno s ti vaDik' " 4aal .4k� t o ho , It o b t zložky

č ehi sú v t ele alebo v j .ho nitktorlola � •• Uaob v nadmernom

mno žstva, a č ehi j a plnila, bq" t� lla, n •• � b11. Obyč ajne s a j edná. o akútnt chorobu' .ta",. 2. Prázdnota čehi.

V t omto p rípadt j t � ohi MOpU o .lab.d, r1 tdka, a ani j edl:la j ej 'zložka nad oaah� t 8VO� q ob'f'Jkld. leyaU t". Príčinou

laik' TDdtOl'D' vrod tntj aohi.

bývaj ú 'v�i1nou chroniok' a ee s nedoatatočnostou

ohoroby , súvisia­

Okrem týchto dvoch etlkoY.fola .m1tA I ta"u �ohi ma že dej st

i ku stratt rOTnováh1 madU � t� � lnoTou a j t.G&OVOt.l zložkou, a tým k ich plnosti či naopak prú4J101:e. Plnoet: 1. Prtplnenost j angu. Choroba z p replnenosti j aDl" v.nik' v dSaledk" toho, ž e stúpnt množ stvo j ang" v č ehi , a ttm prtvUi na4 j in. Ty­ ' pieké symptómy takýchto oohoren! ad. vy aok ' bo�čkl, sucho

v krkt.l, rozpálená. tvár, prudký pul., a po4. 2. Prep1nenost j in.

Tu I:laOpak dochádza k nadmernému prtv1�n"t1u j inovaj zlo žky č ehi. Ochorenie " p r.p1ntnolti j iA l. prtj avalj t sil­

�

ným pocit m z1aq, triaškou, st.udaným1 ko�.1:1nam1 , bolesta­ .ad. brueh8, hnačkou, hlbokým J)ulzom, ' atcI.

Prázdnota: l. Prázdno ta j angu. Choroba z prázdnoty j angu vzniká ako n�.1 .4ok o.l._IU­ tia j angu v čchi; v takomto prípade nad j B�om p ri.'" 3 '". a to i napriek tomu, z e j ej nie j e viac ako Ivy8a3 ne• • ,(­ znaky ochorenia b udú j inové - vnútorný ohlmd • • t ud ln' �I"" t iny , b l edá tvár, mal átnos t a únava , samovofn4 po t lnl e • • iné. Väčšinou s a j edná o dlhodobé a vy a1iuj úoI oho rob,.

2. Prázdnot a j in. S tav p rázdnoty j ln j e zapríčinený o slabenim a ub ud n u t ťm j inovej čchi; v d8s1edku toho nad ňou preváž1 j ang , aj k� j eho hladina ni e j e zvýšená. Chorobné stavy tohto druhu oa b udú p rej avovat ako t zv. vnútorná horúčost , mierne al e dlho­ dob o zvýšená telesná t eplo ta, pripadne návaly horúčky a po­ teni e , p ocity pálenia v dlaniach a na chodidlách, chudnuti e , a p od. Čínska medicína posud z uj e choroby na základe opísaných stavov nerovnováhy č chi , a pOdia nich ich rozdeluj e d o 8s­ mych kat egóri í , respektíve š tyroch protiklaJných dvoj íc ka­ tegóri í. Sú t o :

j inové vnú torné chladné z p rázdno ty

j angové povrohové horúoe z plnosti

Ochorenia j angové , povrchové , horúce a I plno s U vzni­ kajú zväčš a náhle a bývaj ú i�1 eho charak teru , napriek svoj ­ mu búrlivej š iemu priebehu pomerne rýchlo zase odoznej ú. Spre­ vádza ich vysoká horúčka, poteni e , smäd , prudk! pul z , a pod. Ich pričinrun1 naj častej šie sú vonkaj šie atmosférické vplyvy vietor, chlad , vlhko , atd. Typiokými ohorobami z tohto okru­ hu sú rôzne typy a stupne preohladnutia , ktoré v naš ej medi­ oíne klasifikuj eme ako nádchu , ohrípku , angínu , zápal piúc. Choroby j inové , vnútorné , chladné a z prázdnoty sú zvy­ čajne dlhodobej š ieho charak teru. Často sú skryté a vyj avia sa až po určitom čase ; vtedy sa už pomerne tažko liečia, le­ bo pri nich dochádza k vyč erpávaniu vrodenej č chi , a tým i k celkovému oslabeniu organi zmu. Sprevádza ich zimomrivos t , znížená telesná i duš evná aktivita , únava. Často bývaj ú za­ príčinené nedostatočnostou vrodenej čchi a funkčnými porucha­ mi vnútorných orgánov . Teraz si ešte povedzme , ak� sú príčiny toho , že dochá­ dza k opisovaným poruchám v rovnováhe čchi , čiže ku choro­ bám.

Ako sme už spomínali , ohoroba j e taký stav , ked sa v tele vyskytnú prekážky , ktoré bránia č chi vorne prúdit a

j

naplňovat vš etky j eho časti , alebo ked dô de k vychýleniU optimálneho pomeru medzi j in a j angom na niektorú s tranu. Hlavné príčiny, prečo k tomu dochádza , sa daj ú rozdelit na dve veľké skupiny - vonkaj šie a vnútorné.

Vonkaj šie príčiny. +++++++++++++++++

K nim patrí tzv. š estoro rozvracačov, l1o�-j", aii. � e st atmosferických vplyvov - vietor, horú�ava, vlbko , .uoho , chlad a oheň. Samy oseb e chorobnými čin1 te Imi ab .11 , al. 1118� u zapríčin1t rozkolísanie rovnováhy čohi v t .l •• To .a 4.3 ' , ak s ú príliš extrémne či dlhodobé , ak sa nihl • • tr1.4a3 11 , alebO pridu znenazdaj ky , ked vzhIadom k ro�n.j dob • •• t. ne­ nastal ich čas ( napríklad výrazné oteplenie v zim. ) . A3 vt.­ dy však rozvrat spSsob uj ú iba v pripad e , �. člov.k n.mi do.­ tatočne silnú a harmonickú čehi , a teda j e znížená i j eho 0branyschopnost. Z tohto dôvodu bývaj ú častými pričinami ooho­ rení u detí - tie totiž eš t e nemaj ú celkom vyvinutú čehi , a preto sa im nedokážu plne ub ráni t. Vietor. Vietor j e j angovej povahy , čiže p remenlivý a nestály. Podobný charakter preto maj ú i choroby nim zapríčinené - p re­ pukaj ú náhle , mávaj ú búrlivý priebeh, striedaj ú sa pri nich vysoké horúčky so zimni c o u a pomerne rýchlO zasa pominú. Vi etor sa maže kombinovat i s ostatnými rozvracačmi , a po­ tom hovoríme o tzv. veternom chlad e , ve ternej horúčave , a pod. Je prej avom prvku drevo , čo znamená, ze naj výraznej š í j e n a j ar, a že z orgánov pa sobí naj mä n a p eč eň. Do tela preniká predovš etkým cez šij U. Paralelne k tomuto vonkaj š i e­ mu vetru , spôsobuj úcemu povrchové choroby z plnosti , j estvu­ j e i vnútorný vi etor, ktorý j e dôsl edkom vnútornej choroby z prázdnoty. Vzniká vtedy , k ed peč eň trpí nedo statkom j in, a preto nad ňou preváži p eč eňový j ang. Príznakmi vnútorného va tra sú kŕč e . trasen1e sa rdk a nôh, šklbanie viečkami či hlavoll, a pod.

Horúč ava a oheň. Aj tieto činitele sú j angového charakt eru. Patria k prvku oheň, a choroby nimi zapríčinené sú teda "ohnivej " po­ vahy. Súvisia · s letným obdobím a z orgánov so srdcom. Prí­ znaky , ktorými sa p rej avuj ú , sú napríklad vysoké horúčky , poci t horúč osti v hlave, zapál ené oči , búšenie srdca, atd. Pod ohňom �a v č ínskej medicíne roz umi e predovše tkým vnútor­ ný oheň, čo j e opät príznak vnútornej choroby z prázdnoty. Dostavuj e sa ako následok p rázdnoty j in srdca alebo i peče­ ne ( tieto dva orgány sú spomedzi piatich j ino?ých orgánov ceng naj viac j angové) , a tým prevážením ich j angu. Horúč ava vst upuj e d o t ela hlavne cez hrudnú dutinu. Vlhko. Vlhko j e j inovej povahy. Ked že j e prej avom prvku zem, p8 sobí naj viao cez pozdné l e to a z orgánov zasahuj e naj viac slezinu. Slezina , ako vieme , riadi tráviace procesy a kolo­ vanie všetkého , čo v t el e kolovat má. Pre to pri j ej napadnu­ tí vlhkom Sa obj avuj ú zažívacie poruchy, hnačky, a podobne. Pri práZdno te slezinového j angu vzniká t zv. vnútorná vlhko s t ; v d8sledku slab osti j angu nekoluj ú naj mä tažš i e , j inové zlož­ ky , ako by mal i , a usádzaj ú sa v ni žších č astiach tela (j in klesá nadol) , v d8sledku čoho sa obj avuj ú vodnaté opuchliny dolných končatín. Vlhko vstupuj e do tela cez chrb tic u. Sucho. Sucho svoj ou povaho u j e j ang v j in. Prináleží k prvku kov, a z orgánov teda k plúcam, ktoré sú naň naj citlivej šie. Ked ich napadne, spSsobuj e vysychani e t ekutých, j 1nových zložiek v pll1cach, č o znižuj e pri echodnos t plúo a vyvoláva

kd er. Pop ri vonkaj š om. suchu opä t existuj e i vnútorná s u­ oho s t , ktorú zapríčiňuj e p rázdno ta j in v plúoaoh a v ich pirovom orgáne , hrubom. č reve. Príznaky takéhoto stavu č oh!

.d vysyohanie tele sných tekutín, ohudnuti e , vysuš ená pokožka , .uohé vlasy, vnútorné horúčky , atd. S ucho vstupuj e do tela OlZ pl ecia a ohrb á t , a j eho ročným obdob ím j e j eseň.

Chlad. C hlad má výrazne j inový charak t e r. Je odvodený od ;lrvku

vod a, č i ž e j eho ročným obdob ím. j e zima, a orgánom, ktorý naň

naj viac reaguj e , sú obličky. Prirodzená tendencia j in j e do­

. t red iv o s t , zmra tovan1e sa, preto ked sa chlad d o s tane d o t e l a , sp&sob uj e zahustovanie v prísl ušných mi estach, a tým blokuj e prúdenie čohi. Príznaky vniknutia chladu sú zimnica a násl edná horúčka, kaš el, s t udené končatiny , b olesti b rucha

• v krí žooh, časté močenie , a pod. Vst upnou bránou chlad u sú

kríže. Chlad môže vzniknút 1 z vnútornýoh príčin, a potom

hovoríme o vnútornom ohlade. Ten spSsobuj e prázdnota j a.ngu

oblič i ek , a teda p revážanie ioh j in. Jeho príznakmi sú zvý­

a .ná citlivost na chlad , výrazne biela tvár, trvalo s t ud ené končatiny, hnačky, únaVa a podObne.

-

Rozvracač a p renikaj ú oez p Okožku do tela a spočiatku

la zdržuj ú na j eho povrchu. Tým ho vlastne oproti j eho pô­ YOt\nému stavu preplňuj ú, a vytváraj ú bloky, ktoré b ránia Y01nélllu prúden1 u č chi. Kedže prúdeni e v povrchU t ela j e ria­ d en' plúo ami , spätne sa blokuj e aj vorné odtekani e čch! z nioh. Preto sa v piúcach tiež vytváraj ú zátarasy - zahust u­

Jd

• zrážaj ú sa hlieny - , a to dráždi ku ksš l u , ktorým sa

,túoa snažia zbavi t týchto p rekážok. Šest rozvraoačov teda .l5linou spS sob uj e ohoroby povrohové a z plnosti , ktoré

maj ú ohladnú alebo horúou povahlI poda toho, o ak' konkrétne . činitele a ioh kombináoi. s& j e4n', a ktor' bfYaJ d sprevádza­ né kašlo� Ak sa včas neV7li.51a, vnlknut' Iko4l1v' činitele ·postupuj ú po dráhaoh stále hlbiie 40 tel a , al .a napokon m�­ žu dostat i do vnútornýoh orgánov & Bapr!činii rOBvrátenie rovnováhy ioh č ohi. V dlhJom časovom slede •• • nioh takto stávaj ú i príčiny vnútorných ohorab. Vnútom.§ príčiny. ++++++++++++++++

Vonkaj šie škodlivé činitele prenikaj ú do tela iba za predpokladu, že už v ňom majú takpovediao pripravený terén. To sa dej e vtedy, ked ob ranná čehi človaka nie j e kompaktná, ked sú v nej slabé miesta, ktorými sa rozvracače pretlačia do vnútra. Inými slovand. , ked j eho vnútorná čohi nie j e dost silná. Na tomto j ej oslabení se p·o d1elaj ú tri hlavné vnútor­ né príčiny - nedostatočnost vrodenej prvopočlatočnej čehi, potrava a duševný život . U detí väčUu úlohu. zohrávaj ú prvé dva okruhy chorobných čini telov, kým u dospelýoh sa rozhodu­ júcou mierou ako pričina vzniku chorab pripáj a 1 neprime�aná duševná aktivita. Nedostatok vrodenej čehi maže mat mnohoraké následky s r8znym stupňom vážnosti. Sná! bez nadsázky sa dá konštato­ vat , že nedostatočnostou vrOdenej čehi j e postihnut,ý každý č lovek; tažko by sme asi našli niekoho, kto j e od narodenia absolútne Zdravý. Oslabenost pravej č ehi sa prej avuj e na­ priklad slabšou telesnou konš titúoiou, zníženou obranyschop­ nostou organ1z·mu a teda častnými oohoreniami, funkčnými po­ ruoh&,� j ednotlivých orgánov a nimi riadenýoh zmyslov alebo častí tela, v talšíoh prípadoch i anatomickými vadami , atd.

Potrava organizmus poškodzuj e dvoma sp&sobm1 , ktoré si môž eme pomocne nazvat mechanickým a energetickým spôsobom. Prvý j e zapríčinený tým, že strava neprechMza trávia­ oim traktom p rirod z ene a plynule, ale zahradzuj e sa, zráža, stagnuj e , a tým vytvára p rekážky , ktor.s blokuj l1 zostupné po­

hyby v trakte ; v d ô sledku toho mS ž. d ôj st al k obr'teDiu to­

ku č chi žalúdka, ktorá inak klesá smerom nadol. Tento typ

ochorenia j e pomerne č astý u detí , kedle ioh sl ezina a žalú­

d ok eš te �e sú do st silné a netrávia patr1�Qým spSsobom. Prí znaky chorobných s tavov zapríčineQých zr'!aním sa potravy sú napríklad pocity nevornosti , boleDi . b ruoha , tlak v la­ lúdku , stúpani e žalúdočných štiav , vrao ani e , hnačka, at&. Energet1ókj spôsob poškodzovania organizmu stravou j e spoj en:! s j ej prem1.m8lÚJll . na čchi a súvi sí s kvalitou a vy- ' váženostou prij ímanej potravy. Podla č ínskej medicíny slezi­ na so žalúdkom vytváraj ú Z potravy pri trávení j emnú esenciu, ktorá potom prúdi po c elom tele a vyživuj e ho. Každý z pia­ tich orgánov cang (ktoré sú dschovňami č chi) si z nej odobe­ rá doslova pOdla chute svoj u čiastku. Poci tovanie chutí sa ' toti ž považuj e za j ednu z funkcií týchto piatich orgánov. Menovi t e k pečeni p rinál eží chut kyslá, k srdcu chut horká, k sl ezine sladká, k prúcam š tip!avá a k obličkám slaná. Ak

sa teda často konz umUj e chutovo j ednostranne zameraná stra­ va,

prísl ušné orgány zač ínaj ú byt pred imenzované , kým naopak

�alš i e , na ktoré sa nedos táva, sa zasa o slab uj ú. Negatívne p8sobí i sýta a tažká strava. leb o aj ona vedle ' k p replňo­ voni u vnútorných orgánov. Násl edkom j e s trata rovnováhy ich lIohi , a s ňou prichádzaj ú aj poruchy ich funkcií. A kadže

pät cangov j e medzi seb o u pospáj aných vztahm1 vzáj �mnost1 ,

a navyš e 'p rostredníc tvom svoj ej ene rgie riadia 1 j ej vývody -

zmyslov' orgány - a 0 . t a t n4 a •• " 'a1., b ud • • a n. rovnováha šírit dalej do o.14ho or.ant ••u. ',pri.. Y' n4.1 _dky na kvalitu čohi mi i opa�aI p r!pl4 ka' a l ovak t rp! n.dostat­ kom stravy, al.bo k.! .t raT' ni, � a 40'; yf l t vn'. po tom i čohi bude rediia a .lab l la , nal -' bri, • 'o 'a od ra.í na oslabení rôznyoh t.l" Dloh tUAk ol '. ' •

Výraznú odliino.t � !n.k.� ••4lo!DI 04 0&" 3 pr.ds tavu­ j e j ej tvrdenie , i • • �i nno . t o u pla'iob o r.�ov oa na priamo súvi sí aj duševný iivot � l ov.ka . j edno t l iv4 J .ho .ákladné prej avy totiž povaiuj . ti •• • a tUAkol. ttoh to o raánov , za prostriedky, ktorými .i mAlu rt,UloT'; rovnovtbu tvoj ej č ehi. Peč eň se takto prej avuj . bn.vom, . rdo. rl4 o . � o u, .1 0zina du­ maním, p!úoa žiarom a obli�k1 . t raoho.. Ak t eda � lo vek nemá vyrovnaný vnútorný život a j .ho p'Johl ok' a '.00 1 0nilna ak­ tivita j e príliš intenzívna, v,k1VuJ • • rovDov � č chi svo­ j ich orgánov, a tým si vy tv'ra ,'rodk, bu4�o1oh ohorôb. Liečeni e. ++++++++

Kedže ochorenie j e pOdla č ínsk.j m'dio íny zapríčinené porušením rovnováhy č ehi , ci .lom li.�b1 j . t�to atra tenú rovnováhu znovu obnovit. Ne rovnoviba , ako vi 'mt , aa prej a­ vUj e v dvoch základnýoh stavooh - &ko prÍldno t a , a1�bo naopak ako plnost. Pret o i lieč eni. poulíva �va hlavné prin­ cípy - doplňovanie (JlB) a vypúštani. (w) . Ak j . teda č ehi alebo niektorej j ej zložky nedostatok, bud. l.k'r doplňovat , ak zistí opak , že č ehi alebo niektorej j .j zlo!k1 j . p ri­ mnoho, použij e me tódu vypúš taciu. 'rým dosiahn. , ie čchi, sa navráti do optimálneho s tavu. V každej li.č eb nej disciplíne čínskej med icíny existuj e lIUložstvO konkrétnyoh techník a

postupov, akým sp�sobom č chi doplňovat, respektíve vypdi tat. Ich zvládnuti e si vyžaduj e pOdrobné štúdium dalších oblasti t eóri e č ínskej medicíny - učenia o diagnostikovaní, učenia o bodoch a dráhach používaných v akupunktúre , postupov pri výbere. b odov, atel. Tieto vedomosti autori "Detskej alcuprelll1ry " zapracovali už priamo do t extu, a nám preto b ude staai� , ak s i opät vysvetlíme iba základné modely obnovovania rovno­ váhy č chi. Zásady lieč enia chor8b z plnosti. ++++++++++++++++++++++++++++++++

Tieto ochorenia - väčšinou povrchového charakteru, za­ príčinené vonkaj šími čini t eimi - vznikaj ú z nadbytku niekto­ rej zložky č chi. Ak ide o j ang. vznikaj ú tzv. horúčky z pl­ nosti , príznačné vysokými horúčkami , pohním, pocitom sucha' v krku, silným pulzom, atd. Ak ide o j in, obj avuj e sa tzv. chlad z plnosti , prej avuj e éa napríklad zimomrivostou , stú­ paním ohladu do končatín, bolestami brucha, hnačkou, a pod. Hlavnou zásadou lieč enia choréb z plnosti j e "vypusti t pl­ nost" , t. j . zbavit telo prebytočného j angu alebo nadmernej j in. V masážnej terapii sa na tento účel používaj ú techni­ ky z okruhu metód otvárania povrchu, vypud zovania vetra, alebo prečistovania horúčosti. č o , preložené do našej reči , sú väčšinou metódy potopudné. Nimi sa škOdlivý č inite! vy­ tláča z . povrchu tela. Po j eho vypustení sa často používa ešte doplňovacia metóda na opačnej zložke, čiže po vypuste­ ní j angu ( zrazení horúčky) sa doplní j in , a po vypustení j in se doplní j ang (aby sa zeteplilo vnútro) .

Zásady l1eoenia oho rab I prit4no t1. +++++++++++++++++++++++++++ +++++++ Aj k� navonok sá p r!lnAk, '�oh O o oho roní pod obné ako pri chorobách z p lno s t 1 - t. j . bo � o . , � l . nao p ak ohladné - , vZnikaj ú z opačných p rí�1n. & pr. ' o 1 & � p ri iob lieč ení p o s t up uj e inak. Hlavni .4sad& v tomto p r !pad. b ude " d oplnit pr«zdnotu" , čiže dop lni t č Ohi , r.ep. tá j .j I l o l k u , ktorej j e nedostatokJ ak by s a tot1. poul1la vypál iaoi a me t�da na zdnalivo prevažujúou opačnd I l o lk u , d o l lo by k eň te väčšiemu o slabeniu už aj tak " p r'zdn.j " č chi. Pr1 ned o st a t k u j angu, ked automaticky prevl ádn. j ln & obj .v1a la p re to symptómy vnútorného chlad u , lekár t.d& doplňuJ . j ane. to znamená , že použij e niektoré zatep!ovao1. t.ohn1kJ 11.č .n1a. Ak j e prázd­ na j in, čo vedie k vná t o rn.j hordč oet1 , n.bud. túto horúčost vypúš ta t , ale p oužij . t eohniky na rOlhoj n.n1 . a d oplneni e j ill. Pokia! ide o t o , akým spa .ob om ,a do eahuj e doplňovanie či vypúš tanie konkrétne v masáln.j hrapU , I1ajvhobecnej š i e pravidlo hovorí , ž e tanké a j emné pa s ob .ni. na b ody , ti snu­ ti e v smere dráhy a krúženie na b od e v smere pohyb u hodino­ vých ručič iek ( u dievčat a žien krúl eni. naopak) j e doplňo­ vacia metóda, kým rázne a silné použiti e teohniky , t i snutie proti smeru dráhy a krúženie proti smeru pohyb u hodinových ručičiek ( u dievčat a žien zasa krúženi e o pač ným smerom) j e metóda vypúš tacia. + +

+

+

+ Aj v SÚils10stl s tými to me tód ami j e treba poukázat na skutočno s t , ž e dochádza k rozpo·ru medzi údaj mi čínskych

prameňov a tv�eniami v niektorých právach naš i�h autorov. U nás sa pre poj my doplňovacia a vypúš tacia metoda ;aviedli termíny tonizačná ( b udivá) a sedat ívna ( tlmivá) me toda, č o si obsahovo celkom zodpovedá. Problém vš ak nastáva vtedy, r sa napríklad uvádza, Ž � silné tlačenie p roti smeru drá­ kea hy j e toni začné ( t. j . doplnovacie) , kÝm slab é p ô sobeni e v smer� dráhy j e sedat�vne ( t. j . vypúš ta cie) . TO j e znovu na­ opak , než stoj í v teor1i č ínskej medicíny. Jé teda namieste o tázk a , č i sa doporuč ovanÍID opečných postupov nedosahuj e opačný výsledek , než b ol zamýslaný.

Taoi sta Ke Chung, zvaný Pao-pchu-c ' , �j s ter Prostota, na j ednom mi e s t e svoj ho diela píš e : " Aj keby sme boli múdri ako sám legendárny ci sár JU, naš e vedomo s ti s a nikdy ne­ vyrovnaj ú t omu vše tkému , č o ešte nepoznáme" . Príznačnej š i u myš lienku n� zakonč eni e t ohto panoramatického p rehladu teóri e č ínskej medicíny by sme sná� ani nenaš li. Je t oho nao zaj ešte ohromne vela , č o po treb uj eme z j ej odliš ného

s\?ô sob u vnímania č loveka \?{)choQi t. Pri tom naj väčš ia zlo Z1t o s t asi ani neb ud e tak v získavani dalších a dalších nových

podrohno s tí , ako skôr v zb avení sa p red stavy , že táto teória j e l en akousi exotic�ou okraso u na holom tele medicíny , že j e iba výplOdom b uj nej obrazotvorno sti s tarých Č íňanov. Sn� k j ej pres unut i u zo sféry s mysticizuj úc im nádychom do nám bli žšej sféry realizmu prispej e i mo žno s t č í tat na­ sled uj úci - ako uvidíme , nanaj výš prozaický - pavodný t ext č ínskej medic íny.

Originálny č ínsky text venovaný praktickej aplikácii lieč ebnýoh detskýoh masáží j e rozdelený na tri časti. V Časti I. nasleduj úo ej po krátkom predslove, kde sa vystihuj ú zvláštnosti detskej masážnej terapi e a j ej odliš­ nosti od obdobnej terapie u do spelýoh - sa vysvetiuj ú hlavné zásady, ktorým sa pri· masážach musí venovat pozornost, a dalej sa v nej bližši e obj asňuj ú niektoré základné masážne teohniky používané u detí. -

Čast II. ob sahuj e systematický popi s naj častej š i e po­ užíva,ných b Odoy, línií a ploch ( dal ej zj ednod ušene iba "bo­ dOY" ) . Podla umie stnenia na t el e ( t . j . - na hlave , prednej časti trupu, zadnej časti trupu, na rukách a na nohách) sú rozčlenené do piatich skupín, v p re�lade označ ených písmena­ mi A , B, C , D, E, pričom v rámci j ednotlivých skupín má kaž­ dý b od ešte i svoj e poradové č íslo. (Všade v dalšom texte kombinácia velkého písmena a č ísla v zátvorke za názvom bo­ d u - napr. can-č u (A l) , e u-san-li CE 4 ) , a pod. - odkazuj e na príSlušné miesto v Časti II. , kde náj deme bližšie potreb­ né informácie o tom-ktorom b ode. Toto o značeni e sa zvolilo iba ako pomocné a má ulahčit orientáciu v tex t e , ked že vy­ hiadávat body len podla ich názvov, ako j e to v pSvodnom č ínskom texte, by bolo zloži té. ) Pri každom bode sa popisu­ j e j eho presné umiestneni e , aké ma sážne techniky sa na ňom uplatňuj Ú , a pri ktorýoh ochoreniach sa používa. Pri niekto­ rých bodoch sa ich lokalizácia upresňuj e udaním vzdial enosti od iného miesta telá v palcoch. Palec (po č ínsky echun) j e individ uálna mierka, č i ž e každý človek má svoj u vlastnú.

Jej dížlca sa rovná š írke palca v j eho naj širšom mieste , resp. vzdialenosti medzi koncovými bodmi kožných záhybov na strednom článku prostredníka, ktoré sa vytvoria, ked ten­ to prst ohneme do dlane. Ak b udeme teda bod vyhladávat podla tohoto sp8sobu, musíme ako mierku b rat šírku palca dietata. Zvlášt cenné v tej to časti sú vysvetlenia, aké konk�ét­ ne účinky sa pSsobenim určitou technikou na d�né body dosa­ huj ú, a preco sa teda ,volia práve tieto body. Pri viacerých bodoch sú tieto vysvetlenia doložené i citátmi z klasických diel čínskych masáží. Na konci každej , skupiny sa nachádza Ihrnutie použitia bodov, v ktorom sú body a masážne techniky preh1adne roztriedené podla charakteru a účinku. Čo sa týka názvoslovia, bolo treba náJ st prij ateiný sp�­ .ob označenia b odov. Ponechat iba transkripciu čínskych náz­ vov by bolo pre užívatela asi neúnosné a nezapamätateiné. Použitie len kombinácií písmen a čísel, ako sa u nás zaviedlo napríklad v akupunktúre, j e suohé, nič o bodoch nevypovedá • robí ioh úplne anonymnými. Pritom čínske názvy maj ú svoj cmysel; niekedy vyohádzaj ú z charakteristických vlastností bodu (napr. feng-men, veterná brána, ' alebo teng-čch', ve­ terná nádrž; oba ležia v oblasti šij e, a šij a j e podla čín­ .kej medioíny vstupnou bránou, ' kade preniká vietor, ako von­ kej ší škodlivý činiteI, do tela), inokedy obrazným a dobre IBpamätateiným spasobom popisuj ú tvar miesta, kde bod leží ( napr. si-j en, oči kolena, j amky na oboch stranách pod ko­ lenným j abíčkom) , a podobne. Okrem toho , zoradenie bodov v j ednotlivých skupináoh nie j e fixné , nej edná sa o poradie, ktoré by vychádzalo z ioh umiestnenia na dráhach, ako je to v prípade akupunktúry. Aj preto by označenie len pomocou písmen a č ísel 'nebolo možnéo Z horespomenútých davodov

pal ec

pal ec

3 palce

la j avila ako naj p ríhodnej šia - kde to z j azykových dSvodov b olo vhodné a prij ateľné - metóda p rekladu č ínskych názvov, k torá sa pre rýchlej šiu orientáciu doplnila kombináciou p í smen a čísel v zátvorke za názvom b odu.

Čas t III. j e venovaná lieč eniu niektorých naj častej š ích o ohorení detí. Pri každej chorobe sa naj prv uvádzaj ú príči ny , k t oré j u môžu VÝVolat , pričom diagnostikovanie až na výnimky vyohádza z princípov č ínskej medic íny. Po nioh sa popi s uj ú príznaky , ktorými sa choroba v súvi slosti s j ednotlivými prí­ I nnkmi prej avuj e. Pri liečení si teda na základe tÝchto prí­ Inakov naj prv urč íme príčinll ochorenia , a potom si pod nasle4uJ úcou hlavičkou " Li ečeni e" náj deme sp�sob j ej ods tránenia, pod robnej šie rozvedený na princíp liečenia, metódu liečenia I vysvetlenia. Konkrétne techniky liečenia, ktoré sa tam udá­ '.j ú , si pod ia odkazujúcich údaj ov v zátvorkách musíme vyhÍa­ bt pri príslušných bodoch v Časti II. Okrem tohto postupu, pri ktorom sa presne ·držíme textu, .heme sl b ody volit aj sami . Predpokladom k tomu j e , aby ... sa najprv dobre zo známili s ich liečebnými vlastnostami , Iko sú rozvedené v Časti II. Na základe nich p o tom ma�eme ,hOdne vyb erat a kombinovat b ody s rovnakým alebo obdobným

d�1nkom. Eš te dokonalej š í spôsob liečby j e , ak dokážeme po­ .' upovat pOdia základných p rincípov č ínskej medicíny, týka­ I �01ch sa určovania charakteru ochorení a zásad ich liečenia. Io znamená nauči t sa urč i té okruhy liečebných metód a k nim f .tr� ace konkrétne masážne techniky , ktOl"é potom mažeme uplat­ IIYat pri lieč ení istýoh typov ohor8b . Hlavné okruhy sú: me­ ,441 'doplňovaoie, metódy vypi1š,t acie , ' metÓdy �na r1adert.1e. trá.ub a metódy rýChlej pomoci.

Doplňovaci e metódy b udeme používat v pr íp ade chor�b z nedostatočnosti vrodenej č ehi , prázdnoty , vnútorného chlad u, oelkovej slab o sti , chronickýoh vysiluj úci ch ochorení, a pod. Konkrétne techniky doplňovania čehi sú nap ríklad hnetenie ' p upku CB 8) , trenie elixírového pola CB 10) , hnetenie b odov šU sleziny ( C 5 ) a Obličiek ( C 6 ) , doplňovanie dráh sleziny ( D l) a obličiek (D 5) , ti snutie san-kuanu (D 33 ) , hne teni e a stláčani e c u-san-li ( E 4 ) , a p od. Medzi metódy vypúš tacie patria napríklad metódy vypudzoo vani a vetra, otvárania povrchu či preči stovania horúčosti ( t. j . zrážania t eploty ) . Používaj ú sa naj mä pri náhlych ocho­ reni ach z plnos ti, k toré sa prej avuj ú silným poci tom chlad u , horúčkou, kaš iom, bolestami hlavy , a p od . K t echnikám, ktoré slúžia k vy púš tani u škodlivých činitelov, patria nap ríkl ad tisnutie can- č u (A l ) , kchan-kungu (A 2) a tchaj -j angu (A 3 ) 1 zovretie veternej nádrže C A ll) , hnetenie tChan-čungu ( B 2 ) , veternej b rány (C 3 ) , prečistovanie dráhy piúc (D 4) , hnete­ nie dvoj krídlovej b rány ( D 2 5 ) a veterného útulku C D 31) , č i s t eni e ri ečnej vody ( D 34) , atd. Metódami na riadenie trávenia mSžeme pomôot p ri rôznych' p oruchách trávenia, či už akútnej povahy , alebo spôsob ených dysfunkciou príslušných o rgánov. K masážnym te chnikám s tým­ t o účinkO!D patria trenie rebier ( B 5 ) , hnetenie č ung-wanu CB 6 ) , b rucha CB 7) a neb eského čap u CB 9 ) , hnetenie bodu šu sleziny ( C 5) , tisnutie sedemčlánkovej kosti ( C 9 ) , tis­ nutie hrubého č re va ( D 6) , dráhy žalúdka (D 13 ) , doštenej b rány CD 14 ) , vnútorných pa-kua (D 16 ) , hneteni e c u-san-li ( E 4) , a 1né.

Metódy rýchlej pomoci sú velmi účinné v prípadooh náh­ tej straty vedomia , kŕčových záchvatov, šoku Q podobne, ke! dieta po trebujeme prebrat čo najrýchlejšie k Yedomiu. V tedy .. naj častejšie používajú rázne techniky vrypnu tia, zovre­ tie, aleb o i zahryznutie, ako napríklad vrypnutie v úpätí hory CA 4 ) , žen-čungu (A 5) , desi atich vypúš tQčoch (D 21) , lao-lungu CD 22) , vo wej-lingu CD 28) v ting-ntngu CD 29) , YO wej-čungu C E 10) , zahryznutie do pchu-ochanu C E 12 ) , a pod .

pred

Masážnu terapiu je najvhodnejšie prevádzat ráno ešte

j edlom, alebo po tom večer pred spaním; v prípade náh­ lyoh ochoren! sa použije samozrejme pOdla pot�eby, a mas!ro­ vat vtedy mažeme i viackrát denne. Budme však pripraven! na to, že výsledky sa pri tomto druhu liečb y nedo stavujú okam­ lite, že prichádzajú až post upne; musíme preto byt trpezli­ ví a vytrvalí. Okrem zásahov v akútnych prípaqoch sa čínske

masáže mažu používat i priebežne ako preventíyna metóda 0nhrany zdravia; vhodné sú najmä u slRb ších detí , u ktorých 3 e potreba doplňovat vrodenú čehi a celkovo Posilňovat orga­ nizmus. Príklad takejto masážnej zostavy nájd�me na po sled­ nej stránke prekladu. Pri priebežnej liečbe sa odporúča ma­ I! rovat v prerušovaných cykloch - napríklad s� dem dní za se­

bou,

potom urobit trOjdňovú prestávku, a zase masírovat

.,4em dn! za sebou, atd. Kv�li lepšiemu pochopeniU podstaty čínskej medicíny sú pre nás o sobitne cenné tie pasáže v Časti I I I . , v ktorých la vysvetluj e , ako masážne techniky pôsobia na procesy v te­ l, a čo sa nimi má a dá docieli t ; vdaka nim sa logika tejto \ l e�eb nej disciplíny s táva zasa o niečo priezračnejšou.

1

ma.'!t d t tť p r,dltav � d aallť z pros t- j s takmer !1 adn;ym ri zikom ntpr1aln1v;foh vediajl odolávat a č.ll� ohorob'm. a . lk om 1 . t e sl zasld- j

Tradičné č ínske

ri edkov, ako lieh dč1nkov

žia, aby sme sa s nim! l ep� 1 . zo.nimi 1i

vanie rozšírilo aj u nás.

a

ah7 .a

ioh po�ží­

Oo,nimt j 'dnod uoholt loh

možnost oka mž i týo h zákrokov b e z &kfohko!vok

aplikác i e ,

pomAook.

možnost

zn i ž 1 t spotrebu liekov 1 pr'd o hid z a i p rťp.�ntm neekorš ím

komplikác1ám pri spočiatku IahiHoh oohor.niaoh. Na d r uhej

strane j e však samozrej mé , h 1ud č ínok, malih - rovnako ako hociktorá iná l i eč e b ná me tóda - nie o� va,mohú c e ; po­ užívaj me Ich teda tam. kdt la nis o.vedalli . al, ne chc ime z nich mai j edlni lieč ebDt pro.trie4ok. �O bJ napokon b olo 1 v rozp ore s J ednou zo zálad 5 ínlktj mtd i o íny - na každú chorobu použi� talní metódu, ak' la na !u naj viac hodí. +

+

+

Poznámka: Čo sa týka prepisu . v o elom

text. Ia p o u l íva č s. štan­

dardná transkripcia č in-Hin)' , ktor' l&ohJUva pr1bl1znd vý­

s l ovno s t č ínskych slov. Ib a na mi,.taoh prv'ho výekytu náz­

vov b o d ov sa za ňo u uvádza 1 medI1n'r04Ai tran.kripcla

č�

štlny pinyin ( pchin-j 1n) , j e to kvSli u!&ha tn1u identi fiká­ cie , ak by sa užívate! s termínm1 p rípadne .tretol v inoj a­

zyčnej literatúre.

Vlad1m:!r

ADdo

TRADIČd č:fNSKE MASÁŽE DETf (Ju Ta-tang a kol. )

Detský organizmus sa ne ustále vyvíj a a rastie, preto IO s tránky biologickej i z o stránky ohorôb a ich liečenia (vrátane masážnyoh ' technik , použi tých bodov , poč t u a doby prevedeQýoh techník) Vykazuj e určité osobitosti , ktorými sa liAi od organizmu dosp el ého človeka. Orgány det! sú krehké a j e�é. čchi eAte nemaj ú dos ta­ 'očne silnú a ich životné tunkcie sa rýchlo vyvíj aj ú. Dieta po narodení j . akoby výhonok rastliny , orgány má j emoé a Ilab é , krv a čchi ni e Sú dostatočne p �né , dráhy eš te nie sú , oelkom naplnené , esenoia hng vnútornýoh organov j e nedosta­ 'ooná, ochrana povrchU tela ni e j e do st pevná, j in a j ang & 8 sú dost silní. Preto v č ínskej medioíne existuj e pred­ .tava "detskej j in a detského j angu" , t. j ., že "detský j ang elte nie j e dostač ujúoi a detsk á j in e� te nie j e plne vyd­ Autá". Ha d ;uhej strane však J e vývoj u detí veimi rýohly, im sú menUe, tým j e rýchlej ší a nároky na výživlI sú tým vičšie. Z toho hladiska preto naši predkovia mali aj úslovi e . I. deti sú "čistý j ang" , že j e II nioh "nedostatok j in a nad­ bytok j angu" , č o sa prej avuj e rýchlym vývoj om vše tkých !un­ koií ( tie. sú prej avom j &ngll) a velkým1 nárokmi na atravlI ( t' patr! k j in) . Zo stránky ohorôb j e p re d e t! špecUické t o , h maj ú odolilOs't , labko ochorej ú, pomerne rýchlo u nioh do­ hádza ku zmenám stavil a r�o opši vyzdravej ú. Kedže orga-

O:(llkll

nizmu. a j lho tunkole Id u d l . t •• •• • l ab ' . p r i t o j l nízka aj loh 0401.110 . ; .08 1 ohorob". w••" . d . ' l II '. nld ok áž u re­ gUlovat tvoj u ,.ll.n� 'I pl o t u • 't ri.ID1 . po t raVl . a z tohto davodu IVOnkU l abko u nloh .apdU ĎuJ . o ho rob Il I .. toro roz­

vraoa�ov (viltor, tiplo, bord� •••• •lhko.l . Illcho. chlad) a znútra la. a potra.a. , praxi 3 1 p re to � •• to Yidi ei ohoroby poat1hlljúol pl40a • d . . bu, • 'hl •• obj nu.1 4 kŕčov.s sta­ vy zaprtčlnaaj nih1ymi .llatmi 1.pul.ami . k t o r' deti ešte nedoká!u lni••t. Rfohl. .me01 oborobn'ho ,tavu .a u deti prej avuj 4 ttm, I. l abk o u niob 40obid., ku ,t,yom prázdnoty, plnosti , chladu ,l.bo bord!o" l , • pokl.1 ,. nllle�ia vhod­ ným apasob om. mólu .. .,.i .'IAJ-' '.l.bo al n,b" planými. Schopno. r;fchlo vys4rav1.i •••• pouk•• � , na t el e sný vývoj . pr1búdan!. Ilvotnej entrlit • 40• ••• 08.114 .p a ,ob l l oa i rege­ nerácie detsk'ho orpn1 .."" Oknm toho, prt51n1 chorôb u de­ t! bivaj ú j ednoduobI , lIbo n. M10kldl .4 o1'plyvnené sedmo­ ro citmi ( radoat. hn.v. 11d. 41.U1&D.1t • •Úllu tok. strach, des) , a z tohto 'd&vadu la prl .aaaao. '�roku ochorenia da­ j ú p omerne !abko a r,fohlo VJlllal�.

i

Diagnostika j e

v

de t akej ..a'lnlj te rapli tak l sto ako

v oelej čínskej medicíne salol� na I tvorakom vyl etren! ' (vypy tovaním sa. sl uchom. srakom • vyl . treA!a pul.u a na

)

ó smych základných syndrómoch ( 3 1.11 • j ane. vDll tro a p ovrch, chlad a teplo, prázdnota a plnoai) . 'yi etrovani e otázkami j e zvyčajne iba nepriame. keale mal' d.tl lite ni vedia hovo­ rit, a ani väčile nedoká!u pr.ane popíaat charakt,r ohoroby_ Ani pulzová diagnostika nl. j . a po !ahl 1v ' . k� 1e krv a čohi II deti ešte nie sú dostatočn. vyvinut'. drtb1 ni l .ú oelkom naplnené , a okrem t oho det1 ča.to pr1 vyl .trovan! p l ač ú I aleb.

ri

•••I"'nd, O . ... 1,.....;u,1 . 1

diclwd . .

....

a.I p ul o,

I

Vyšetrenie sluchom takisto nie j e celkom spoľahlivé , - i ked mAže byt určitým vodidlom. Jedine vyš etrenie zrakom, na kto­ r� spomínan� okolnosti natolko nevplývaj ú, j e relatívne spo­ Iahlivé , a preto mu treba venovai pozornost. Č o sa týk� diagnostiky podla a s� ch zákíadných syndrómov (pa-kang) , detské telo patrí k "čistému j angu" , po napadnutí vonkaj !í­ mi čini teÍm1 sa chlad. v ňom labko mení na horúč ost, 8 preto choroby n�č8stejšle bývaj ú j anIiové , horúoe 8 'z plnosti. Kedže choroby u detí prepuk� ú pomerne r,ichlo a ich 8ymptÓMl S8 dost menia, j e potrebné starostliv� a podrobné vyš etrenie , a až potom j e možné určit premú diagnózu. Deti teda majú svoj e biologické zvl áš tno sti i zvlášt­ nosti č o sa týka chor8b , a preto � ich liečenie masážami (vrátane techn:ik, použitých- bodov a poč_tu opakovaní) sa líši od terapie dospelých. Osobi tne treba zdaraznit , že technikJ .a mU8ia robil slahka, rýchlo , mäkko , i emne a vyrovnane. Bo­ dy, s -vjnimkou n1ektor:ých dráhových a zvláJ tnych bodov, aú u detí špecilické a väčšina ich lelí poniže laktoy. Ich te­ rapeutický účinok i rozlolenie y mnohom uIahčuj ú lieč ebnú pl'8.%, ke&!e iJa dajÚ použit i y ohla.lllom počasí b es nutnosti rozopínan1a odevu, a ich poul1 tím j e možné dosiahnut rela­ tívne dobré výaledky. Techniky, poč et opakov�ní , doba mas&­ I. , ako i určité médiá používané pri masážach, maj ú svoj e určité p rBvidl á. Naj častej š ími príčinami chor&b II detí bývaj ú vonkaj Ue ohorobné čini tele a potrava, preto v masážnej terapii sa ....yčaj ne použíVaj ú tieto metódYI otdre ' ie povrch" ( he-plao , Jiebiao; sp8sobuj e potenie , ktor,ým sa caorobný činitel vy­ pud zuJ e s p ovrchu tela von. IC tej to technike patrí napriklad U snuti e Y can-č u, kchan-kuncu, tchaj -j 8ngU, úchop TO tens-

-ech'; pozri �aa� II) . ňalii. metódy

.d

pr.�lstovan1e horú­

č o s ti ( CSching h , qing rtl napríklad pr.CS1stoVan1. riečnej ..

vody, tisnutia po chrb tici. pozri tamtie!) a riadenie tráve­

� ( siao-tso , XiaodaoJ k nej patria napríklad tl snut1 e na

dráhe sleziny, hnetani. CS ung-wanu, tohien-!u; pozri tamtiež ) . Zmeny chorobného stavu u det! v§ ak m8!u byl velmi rýchle,

v priebehu j edného

dlÍa

sa chorob a z plnosti a horúčosti maž e

zmenit na chorobu z prízdnoty a chladu (v d8s1edku vyčerpa­ nia tzv. pravej čiže vrodenej čebi ) . Pr_ to j e treba volit vho�ný a rýchly sp8sob li ečby, a v prípade nutno sti spoj it prostriedky čínskej a európskej medio!ny.

Č ast I.

Naj častej šie používan' te ohb1k1

Vnútorné org� detí su j emn' a krehk' , o ch! detí j e ošte nedostatočná, šiachy a pokožka sú mäkk' a slab ' , preto l a techniky musia robi t zIahlca, j emne a zručne , v žiadnom p rípade nie násilne. Jednotlivé tecb.n1ky j e tl."eba si dobre nacvičit. Sp�sobov náoviku j e mnoho , hlavná metóda j e však ovičeni. priamo na t ele. V detskej terapii exi st Uj e viacero ma sážny oh te ohník, k torých mnohé sa podobaj ú masážnym teohn1k�· používaných Ll dospelýob. Niektoré sa však zhodUj ú iba menom, ich kon­ krétne 'použitie j e c elkom odlišné. Podaktoré � teohník sa používaj ú iba u detí a nepoužívaj ú sa u do spelý oh ( napríklad p repravovani e) •

a

Čo sa týka poč t u opakovaní a doby masáž e . vieobecne sa ct' povedat, že naj viao op�ovaní j e pri t e chnik ách Usnutia • bnetenia, pomerne dlho trvá trenie, kým technika vrypnutia J o rázna a rýchla, opakuj e sa iba niekoikokrát , a po nej sa IVjč ajne použij e �eten1e. Často sa tiel komb1nuj ú teohniky Uláčan1a a bnetenia. Silne stimuluj úce t eohniky, ako sú na­ príklad vrypnut1e, úOhop a riasenie, sa obyčaj ne neohávaj ú al nakol11 ec , lebo ak sa použijú prisilno, d1et� sa mBže roz­ plakat, č o by ovplvyvnilo dalšie Uečen1e. Pri masážnyoh t eohnikách sa c asto používaj ú i urči U médiá, napríklad zá­ Iyorová štava, štava z cibule a zázvoru, �stencový prášok , .lJ ečný bielok- a - iné. Tieto médiá zni žuj ú treo iu silu a b rá­ nta poškodeniu pokožky, ale pomáhsj ú i zv::šovat liečebný . r,kt.

l . �echn1ka tisnut1a ( tchuej -ta, tulta) la. Technika ti snutia po priamke ( č '-tchuej -ta, zhi tulta) Palcovým oblúkom, bruškom paloa alebo bruškami ukazováka a prostredníka tisneme po priamke

�

príslušnom mieste.

lb. Technika kruhového Usnutia ( suan-tchuej -ta, xuan­ t ui ta) Bruškom palca tlač íme na bode krúživým p ohybom v sme­ re pOhyb u hodinových ručičiek. lc. �echn1ka rozt!skan1a do strán ( ten- tchuej-ta, ten­ tuHa) Palcovými oblúkmi , b ruškall11 palcov al ebo b ruškam1

ukazovákov a prostredníkov roztískame z b od u na obe s trany k j eho okraj om, alebo smerom v tvare šípky • Ak ti sneme opačným smerom, t. j . od okraj ov do stredu, p otom hovoríme o technike zdru!ovac ej ( che-ta, heta) .

Pri tisnut! sa obyčaj ne pou!íva niektoré médium a počet

opakovan! t echniky sa pohyb uj e medzi 200-300 Za minú t u. �is­ nutie rob íme počas celej doby ziahka a vyrovnane , a j eho smer na príslušných bodoch sa voií podra to ho , či j e treba

použit metódu doplňovaci u , alebo vypúš tac1u C v smere dráh1. a v smere pohyb u hodinových ručičiek j e metóda doplňovacia,

naopak j e me tóda vypúštacia) . Doplnky z li teratúry:

"Tisnutie sa �esm1e Vychýli t z línie �1

robit

šikmo alebo

kr1voleJco , lebo by mohlo ovplyvnit inú drihu II. pr1volat cho­ robu". "Na j ar a v lete si treba prsty namoči t d o horúc ej vody, na j eseň a v zime do š t avy z cibul. a zásv o ru. Ak sú prsty príliŠ suché , m$žu poran1t pokožku, ak � priv.Imi vlhké ,

nedá sa dosiahnut patričný účinok. S uoho.� a �lhko8t musia

byt vo vhodnom pomere, v tom j e

taj omstvo úspechu• • • " .

Teo�ky tlsnutla maj ú troj aký

o harak te r: doplňovaoia (od špiči ek prstov smerom k u koreňom prstov) , vypúl tac1a ( od koreĎov prstov smerom ku špiČkám) a neutrálne (opakova­ ne sem a tam) . K�že smer masáže sa líš I , odlišné sá i do� .ehované účinky" .

2. Technika hnet eni. ( žou-t., routa)

Bruško prostredníka, špičku palca, koreň dlane alebo oblas t bodu j u-ti ( palcová čast dl ene) pri tisneme na pr!- . slušná miesto, ktoré hnatieme v smere alebo proti smeru ho­ dinových ručičiek. Miesto hnetieme zléhka, j emne a vyrovnane. Ruka pritom neopúlt a pokožku, aby sa doc1e11lo , že organické casti pod kožou sa pohyb Uj ú spolU s ňou. Pokožka sa pri tej to techni­ ke nesmie triet. Poč e.t opakovaní sa pohyb uj e medzi 200-280 ráz za minútu. Doplnky z literatúry: !lBneteni e má byt mi erne, zapäatie pri Ďom krúži uvornene a z lahka. HDe teni é sa vyvinulo � t echn1ky treni a , pomocou Ii.ho sa mSžu zharmonizovat c ch! a krv 1 regenerovat šrachy, • po t om sa vnútorné orgány nemaj ú prečo zanášat a upchávat. " 3. Technik! stláčania ( an- ta , anla)

Pri tej to technike sa prst alebo koreň dlane pri�ož�a na dané mi esto a postupne s tlač1a smerom nadol. Dlaň sa � . a .. t.j Ue používa pri stláč8lÚ na hrudi a bruchu. TectH\1ka

I. la.

Technika t i sn u t i a po pri amke palcom

I. l a .

Technika t i snu tia po priamke ukazovákom a pro s treda ikom

I . l b.

Technika kruhového tlsnutia

I. lc.

Technika ro z t iskania do s trán

1 . 2 . Tec hni ka hne tenia proa trednikom

1 . 2 . Technika bae ten i a palcolII

Itl�ania aa č asto kOmbinuj e s hDetenÍIII. Doplnky z literatúry: "S tlači t a zotrvat znemená stlačit a nahýbat. Znak " stla­ li'" sa skladá zo znakov " ruka" a "kľUd " , co naznač uj e , že I'uka vyhladá bod a zotrvá Iia ňom. Č o sa týka teohniky, robí ,. tak , ž. sa stlačí priamo brUŠkom alebo chrb t ovou stranou p.lca. Iavej ruky, · prípadne sa stláča dvoma spoj enými prsta­ ai . Na lttudi a bruchu sa na stláčanie používa dla.ň. " ·Po stlačeni S8 dostaví horúca čehi. Ke! •• dost.v! hord­ o. čchi , b olesti ustáVaj Ú- "

4. Technika trenia (mo-ta, mola) · Táto teohnika sa robí tak , že dlaň aleb o br.aká uk.zov.... k. , prostredníka á prsteníka priložíme na dan& miesto �1 da­ li bod, a koordinovaným pohybom z'pästia a predlaktia krúU­ 'o trieme v smere alebo proti smeru hodinových ručičiek. Táto technika sa často aplikuj e na hrudi a b ruchu. Masáž alld by' ľahká a j emná, vykonávaná primeranoU: - rýchlostou a 11lou, s trekvenciou 120-160 ráz za minútu. Doplnky z 11 teratúry: "Treili . nemá bit ani veImi prudké , &ni veImi pomal é , ani pr!li! Iahké , ani príliš sllné , · musí byt vyrovnané . " "Tren1e znamená pomalé hDdenie Trením zablokovaného ai.ata sa dá roztlač1t opuchlina. " "Rýchle trenie sa používa ako vypúš tacia metóda, pomalé &ko metóda doplňovaoia. " •••

I . 5 . Tec hn 1 ka vrypnut 1 a

(I) lEat

I. 6.

Techni ka r1a.eni.

I . 7 . Techn 1 ka pre pra­

vovan1a

5. Teohnika vrypnutia ( �ch1a-ta, qiata) Je to 3 edna zo silne dráždiac ich techník. �obí sa postup­ nJm sUnim zatlačením nechta hlboko do b odu, pričom ale tre­ b _ dávat pozor, aby nedošlo k poruš eniu ko že. Po uvoinení •• tla� enia zIahka hnetieme príslušné miesto, aby sa zmiernil II11prí3 emnj bol estivý pocit. Doplnky z literatúry, "Vrypnutie znamená, le nechtom palca zatlačíme do choré­ ho m esta. · 'ZatlačenÍII nechta sa daj ú nahradtt ihly. Po zatlačeJÚ un1ká bolest, čchi a krv sa na okamih zastavia. Ked potom , ,'.vediem hnetenie, čehi a krv sa rozhýb u a dráha 3 e prie­

I

.bodná- "

6. Technika riasenia (nie-fa, niefa)

a) Palcovým oblúkom nahrni eme kožu, spredu 3 u uchopíme WI •• ovákom a prostredníkom, potom súčasne vše tkými tromi � r.twrol kožu naddvihneme a s triedavo oboma rukami postupu­ .m. smerom dopredu. b) Ohneme ukazovák, j eho prostredn!m článkom nahrnieme .'1111 , spredU 3 u zovrieme palcom, a oboma prstami naraz zo4 ' lbneme. Striedavo obidvoma rukami postupuj eme vpred. Zovretie má byt primerane silné , ale kola sa ne smie zro­ I nv"i. Ak j e zovre tie príliš silné , koža sa tažko tlač í Il p l,.du, ak j e zasa príliš slab é , koža sa špatne naddvihuj e. Hítupovat dopredu sa musí po priamke , smer nesmie byt šikmď 1\ k rivolaký.

Doplnky z literatúry: "Paloami a ukazovákmi oboch rúk zovrieme kožu a strieda­ vo j u zvierame , naddvihneme , uvo!llÍlne a pott sneme dopredu. Koža sa dvíha, kle sá, a postup uj e vpred ako vlnobitie. Zo­ vretie kože musí byt primerané • • • " 7. Teohnika prepravovania (jUn-fa, yunfa)

!pičkou paloa alebo prostredníka tlačíme na b ode smerom od seba po zaoblenej alebo kruhovej dráhe. Prepravovacia techĎ1ka sa má robit ziahka a mierne, ni . je dobré j II prevádzat silno a prlldko. Prst sa pohyb uj . po llZavret.j dráhe na p6vrohll pokožky a trie j II zrahka, aby ne­ došlo k rozhibanill hlbšie 1l1ožentch organickýoh častí. Prek­ vencia pohyb ll j e 80-120 rás za minútu.

Čast II.

NeJ � •• t ej i1 e poui!vanl b od,

U det! ex1stujú okrem aktívnych bod ov i tm'.t1oh 4 rta • zvláš tnych bo::!ov .m1JDO dráh 1 mnohé osob1 té b ally. Nie d to pritom iba b ody, ale i l ťnie a plochy , ktoré zväčia l el1a Da rukách, preto sa tiež vrav!, že "vš etky žilky sa u det! .ústreduj ú v rukách". V záuj me uIahč enia praxe a skú.man1a �člnkov liečby sú v tej to kapitole popri vysve tlení b odov, teohnik, poč tu ich opakovania a liečebných účinkov uvedené 1 oitáty z príslušných prameňov. "Počet opakovaní" j ednotli­ v10h techník sa udáva p re deti vo veku od 6 mesiacov do j ed­ D4ho roku. V praxi ho preto treba zvyš ovat alebo zni žovat , závislosti na veku paci enta, j eho tel esnej konš titúcii a v'�osti ochorenia. U bodov na rukách sa obyčajne nerozli š u­ J e medzi chlapcam:L a dievčatami , zvykne sa masírova t Iavá ruka ( môže sa však aj pravá) . Čo sa týka poradia masáž! Ivyčajne sa postup uj e od hlavy cez horné konč atiny, hrud , ' ruoho , driek a chrb át a nakoniec k no� T o t o poradi e "ak treba pružne pozmieňai podIa povahy choroby a stavu paoienta.

Prehlad bodov

na

tele

D D

n�q��

D 25 D 26 D 29 D 27

, -D 34 �-ť-

:

;JI!:

j

'*/

V:

Prehlad bodov na rukách

l i

� 1\

I:n-D 35

l. Can-č!:! (ZanZhu. Zhrnut é b W U8Y. Iný názov tch1en­ -men, Tianmen, nebeská brána) Umiestnenie: priama l:!n1a od bodu uprostred medzi obočím smerom nahor cez č elo až k okrgJ u vlasov. Spésob masáže: oboma palcami striedavo tisnút zdola nahor. Počet opakovaní : 30-50 ráz. Cho�oby: horúčky, b ol esti hl avy , nádoha, nervová slabost, Iakav�s� a neklud. Použiti e : tisnutie po línii oaneČ u vytliča vietor a otvá­ ra povrch, prej asňuj e mozog a ukIud.ňuj 1 narvy. �asto sa po­ užíva pri horúčkaoh sp�sobenýoh vonkaj i!m1 čIn1telmi a pri bolestiach hlavy. Vtedy 8& kO mb inuj I a tianutím po l:!n1i kchan-kung (A 2) s hnet_ním bodu tc�j -j anc (A 3 ) . Pri lie­ č ení Iakavostl a nek!udu 8a .p&3 a • prl�biovaním dráhy pe­ č ene ( D 2) a so stláčaním bod u p &j - c hulj ( A 9 ) . v

Doplnky z literatúr7. "Metóda otvárania nlb .. klj b r'n1 ' pri t1aDUtí treba vždy používat š t avu z oib ull a _'-vo ru, �o ktorlj ai llkár namo­ č í palce. � j e choroba diliaia v41Aa, mua! ai llkár natriet na prsty pI žmo a tak madrevai. Kadru,1 1 aa 04 bodu medzi obočím smerom nahor Ol. �Ilo o .lkom 24 rAl. Toto 8a naz,fva otváraniI . nebeskej br�. " "Ketóda UsnuUa O� 1l j 1 rovnak., vhodä pri chorobáoh vonkaj šieho i vnútorn4ho paved u. ttktr poulíva ob a paloe, na j ar a v lete ai ioh �í do vod1 . DA j . . . ň a v zime do š tav;y zo zázvoru a oib ull a do kOAO pn4bo ollj a, a atriedavo oboma paloami tisnI od b04u up roatrl4 obo�l. priamo smerom nahor. "

2. Kchan-kyng (Kansonc. Bevern! palác. )

Umiestnenie : vodorovná línia nad ob očím smerom od vnútor­ ných okraj ov obočia k vonkaj ším okraj om. Sp8sob masáže: od vnútornich okraj ov obočia oboma palcami roztiskat smerom k vonkaj š ím okraj om. Poč e t opakovaní: 30-50 ráz. Choroby: horúčky spôsob ené vonkaj š ími činitelmi , kŕčovi­ tý zachva t , bolesti hlavy , bolestivý zápal očí. Použitie : roztískani e kchan-kungu vytláča vietor a otvára povrch, prej asňuj e mozog a zr� , zas tavuj e b ol e s ti hlavy. �8sto sa používa pri horúčkach vonkaj š i eho p8vodu a bole­ . t1ach hlavy. Vtedy sa kombinuj e s tisnutím v can-č u CA l ) • hnetením v bod e tChaj -j ang CA 3 ) . Pri lieč ení bolestivých .ápalov očí sa spáj a s preč i stovaním dráhy peč ene C D 2) , s vrypnutím a hnetením v malom nebeskom srdci C D 17) a s pre­ �18tovením riečnej vody C D 34 ) . Na umocnenie liečebného ú­ � 1nku j e po tisnutí možné nabodnutím vypus tit kvapku krvi alebo spoj it vrypnut1e so s tlače� Doplnky z literatúry: "Metóda tisnutia v kChan-kungu j e rovnako vhodná pri cho­ rob ách vonkaj šiehO 1 vnútorného pôvodu. Lekár používa oba palc e , na j ar a v lete si ich namočí do vody , na j eseň a v 11me do š tavy z cibule a zázvoru a konopného oleja, a roz­ tíska nad oboč ím od prostriedka smerom k okraj om. " 3. Tchaj-jap,g C Taiyang. Velký j lUl8. )

Umi estneni e : v j amke za koncom obočia. Spasob masáže: okraj mi palcových oblúkov tisnút spredu dozadu, alebo hni es t špičkou -prostrednilca. Hostenie smerom

k o�1am j e metóda dop1Äo ••ola . ba.hu. •..rom Je uA1e.m j e metóda vypúšIaola. Počet OpakOVan!I 30·50 r". Chorobyl hord�ky. bol e.ti bla., . k�ov 1t 4 záohvaty, bo­ lestivé zápaly o�!. Použitie: tlanuti. a hne t.ni . tohaj -j angu vytláča vietor a otvára povrch. pr�18tuj e hoZ'\\� o . t . prej 81ňuj . zrak a za­ stavUj e b olesti. pou.iva .a hlavne pri horáčkach zapríčine­ ných vonkaj lí ím1 �ln1 t e!mi . Ak i de o boluU hlavy povrohové a z plnosti zaprí�ln.n& vOnkaj i ím1 č1n1 t.lm1 . použij eme me­ tÓdu vypúš taciUI ak sa j edn' o bole sti hlavy povrchové z prázdnoty spôsobené vnútornými príč inami , použij eme metÓdu doplňovaoiu. Doplnky z literatúry: "Bod ne lavej strane v kÚte č ela j e tchaj-j e.ng. na pra­ vej strane j e toha;1 -j in. n 4. §an-ken ( Shangen. Úpätie hory. )

Umiestnenie: j amka pri koreni nosa, uprostred medzi vnútornými kútikmi o�í. Spasob masáže: vrypnút nechtom paloe.. Poč et opakovaní: 3-S ráz. Choroby: k�ovité záchvaty, ú!sk. P oužitie: vrypnutie v šan-k�ne preberá k vedomiu , pre­ j asňuj e zrak a uvolňuj g duš evné napätie. Pri zIaknutí, stra­ te vedomia a" kŕčoch sa používa spolu s vrypnutím v bodooh žan� ung CA 5) a lao-1UD& CD 22) . Tento bod sa okrem tásahov pri akútnych stavoch po užíva spolu 8 bodmi j en-ni an a č un-tchou pri diagnostike. Ak j e

..priklad výrazne viditeľná modrozelená žilka v šan-kene , .1iQ8lizUj e prázdnot� a zachladenie sl eziny a žalúdka, alebo !altavost. Doplnky z literatúry : "Vrýpanie od b od� tchian-tching po b od čCheng-hang: po " .nutí v bodoch tchaJ -j ang a tchaJ -j in sa vrýpa v bodoch 'ob1en-tching ( Tianting, nebeská dvorana) , mej -sin (Me1xin, .tdce obočia) , šang-feng ( Shanfeng, horský vietor) , j en­ dien (Yannian , predlžov8Č veku) , č un-tcho u ( Zhuntou, špič­ • nosa) , ien-
Umi estnenie: pod nosollI a nad hornou perou. Spôsob masáže : vrypnút nechtom palca. 'očet opakovan!: 5 ráz , alebo kým ned8j d e k precitnutiu. Ohoroby: kŕčovité záchvaty , strata vedomia, trasenie

�.

'ou!it1e: vrypn�tie v bode žen-č ung preb erá k vedomi�. hdťva sa hlavne ako rýchla pOIllOC pri akútnych stavoch ..... t1 vedomia, zIaknutí a kŕčoch. Kombinuj e sa s vrypnutím • '04och š '-suan CD 21) a lao-lung (D 22) .

A l.

T1 snu t i e

c an-ču

A 2 , T 1 s nu t i e kChan-kungu

A 3.

Hne t e n1e

tchaj - j angu

A 5.

Vrý panie

žen-čungu

6. Jing-slang (Ylngx1ang. v�ňu vítajúc1. )

Umiestnenie: v 3 amkách 0 , 5 palca nabok od nozdier. Sp8sob masáže: stláčat a hnieat ukazovákom a prostredníkom. Počet opakovaní: 20-30 ráz. ChorobJ' upchatie a zahlienenie nosa. Použiti e : nos j e vonkaj lHm vývodom ( energie) piúc. Hne­ hni. v tomto bode na oboch stranách nosa uvolĎuj . zabloko­ yanú energiu plúo a spriechodĎuj e nosnú dutinu. Používa sa pli zahlienení nosa a dýchacích tažkostiach sp�sobe�ch na­ lh1adnut!m. Má pomerne dobré účink7 a kombinuj e sa s pre11atovanim dráhy piúo ( D 4) a so zovretím veterne3 nádrže CA ll) . DoplnkJ z literatúr.1: "MetÓda oSJ lezúcej do dierf: toto 3 e zVláš tQJ spôsob , k torým sa dá dosiahnut potenie pň tažkom nachladnutí. Die­ r• • ú nozdr,r dietata, osa sú prstJ liečiteia. Pň tej to me­ ,Ód. sa ohne paleo, napňam1 sa ukazovák, prstJ vniknú do locdier ako osa do dierf a hnetú. " 7. Ja-kuSA (Yaguan. Čeiustni

sp 03 . )

Umiestnenie, l palec pod uchom, v j amke spodnej č .luste. Spô sob masáže , stláčat palcom, alebo hniest prostredníkom. Poč et opakovaní: 5-10 ráz. ChorobJ: kŕč e žuvacích svalov, skňvenie úst a očí. Použitie: stláčanie č eiustného spoj a sa používa hlavne ,1'1 kŕčoch žuvacích svalov, pň skrivení úst a oč! sa naj­ I.at.j ši. používa hnetenie.

UlII1 e .tnaDia . ... atndnt3 Hdi bl,,"7 dn p al o a nad okra­

j om vlasov, v l .b .a no m 1 ...1 prl4 bodom p.j -ohuaJ (A 9 ) .

Sp�sob mas'! • • oh1 t l t di.i. ob oDa rukami • • hlavu a pal­

cami t 1 anl1t 04 predA4bo kr.., . 'fluo., k d sn' mu b orlu (v pripa­

d a , le fontanal. ait. ni. j . Ul'Tra t ' , t l .� i t po j ej okraj ) .

J e možn'

i

.labka hni.at I p ia ko u paloa.

Po� e t opakovaní. tiaDdt alabo hni.ai 50-100 ráz. C horoby . b olestl hl."l , k ŕa ov it ' . 'ohvaty , strata vedom1a,

upchati. nosa, k rv'o aa1 a I no a..

Po uži ti •• ti .nu t l . alabo hA.tani a tontane11 ukiudňuj e

nervy. Teohniky treb. prev� •• t opa trnt, l ab o tontane1a sa zatvára al medzi

12-18 ma .i aoom

T'�U.

9. Pa.1-oh!.\!J, (Ba1hui. n a tko ,p 'J aj l1oi. ) UlII1 e stnenie: na vrohol e

ky uši cez hlavu.

hlaT7

Spôsob masáže: s t1�at alebo

v lín11 , kt o�á spáj a špič-

hni.lt

pa1coM#

Poče t opakovaní . s tláčat JO-50 rá. , hni e s t 100-200 ráz. Chorob y : bolesti hlavy , kŕč ovité záohvaty , mž 1ky pred

očami , hemeroidy , pomoč ovani a , api1.ptiok� z á�hvaty.

Použitie: paj -chuej j e zhroma !d 1 �� om vš e tkího j angu,

j eho stlačením j e možn� ulďudňovat nervy a dvihat j ang. Pri lieč ení detských kŕčov, epilaptiokých záchvatov a pod. , sa kombinuj e s preč 1stovaním dráh peč , n a CD 2) a srdca CD J ) a 8 vrypnutím -a hnetením

malého neb e ského srdoa C D 17 ) ;

pri lieč ení pomo� ovan1a , hemeroido., a pod. s a kombinuj e 8

doplňovaním dráh sl ez iny (D l ) a o�l ič l ek ( D � ) , t i sn u t ím

san-kuanu C D 33) a hnetením tan-tohtenu (B 10) .

A 9 . S tláčanie paj -chue j a

A 12.

A l O . Hne tenie ko s t i z a u­ chom

Tisnu t i e nebes kého p i liera

10. Br-ChoU kao-kl,J ( BrhoLl pogLl. Vrr!leni kost za Llcho.. ) Umiestne.n1e: za Llchom v j amke pod vyvýšenoLl kostOLl na hranici vlasov. Sp3sob masáže: hniest oboma palcami alebo končekmi pro­ stredníkov. Po�et opakovaní: JO-50 ráz. POLlžitie: bnetenie tohto miesta predovš etkým odvádza vie­ tor a otvára povroh. Pri l1e� en:! bolest:! blavy z naohladnLl­ tia sa �asto kombinLtj e s tisnLlt:!m v can-č Ll, kchan-kungLl a s bneten:!m tcbaj -j ang� tiež sa ním dá Llt1šovat dLlŠ evná ne­

kIud a pOdráždenos t.

Dodatk7 s 11teratúr7: "Kiesto za uohom patr:! k drih. obli�iek , odvádza vietor s t ela. " ll. Peng=§oh' (Pengob1. Vetern' nádr�. ) Umie stnenie : v j amke pod leb e�noLl spodi.nOLl na vonkaj š ej s trane šij ového svalLl. Sp3sob masáže: zovri et. Poče t opakovaní: 5-10 ráz. Chorob7: naohladnutie , bolesti hlavy, horú�klt zatmenie v o�iach, stLlhlost šij e. Použitie : zovretie veternej nádrž. podporLtj e potenie, otvára povrch, odvádza vietor a rozhiĎa cblad. Táto techni­ ka má zrejmď potopudný etekt, ktor.f sa eite umoon:! v kombi­ náci! s tisnut:!m v oan� Ll CA 1) , vrypnut:!m a hneten:!m v dvojkr:!dlovej bráne ( D 25) . Naj častaj i1. aa pouz:!va pri bo­ lestiach hlavy z naohladnut1a alebo bolestiach šij e a chrb ta.

12. Tchien-č u-kq ( Tianzhugu. Neb e ský pilier. ) Umiestnenie: línie po krčných stavcoch od okraj a vlas�v

po 7. krčnf stavec.

Spôsob masáže: tisnút zhora nadol palcom aleb o ukazová­

kom a prostredníkom. - rysovat zhora nadol hranou ( porcelánq­ ,.j ) lyzice namočenej do vody. Poč e t opakovaní a tisnút 100-500 ráz. rysovat až koža lIi .rne sč enená. Choroby: vracanie , s t uhlost Šij e , horúčky, kŕčovité zá­ ohvaty, bolesti v krku. Použitie: tisnutie alebo rysovania nebe ského piliera ob racia vzostupný pohyb č ehi a zastavuj e vracanie , odvádza '1etor a rozháňa chlad. Pri vracaní sa často kombinuj e s 'i anut!m od vodorovnej vrásky ( D 20) k doš t enej b ráne ( D 14) •

a

hneten:úD č ung-wanu (B 6 ) ; p ri liečení horúčok z nachlad­

Autia a bolestí šij e sa často spáj a so zvieraním veternej

Údrža CA ll) a vrypnutím

e.

hnetellÍm v dvoj krídlovej bráne;

pri rysovaní sa zvyčaj ne používa okraj pohára na víno namo­ I.nt do zázvorovej š tavy alebo s tudenej vody, a ryska sa ve­ die zhora nadol az kým koža mierne nesčervená. Zhrnutie použi tia b odov na hlave

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

1 ) Tisnutie v c an-č u . kchan-kungu, hnetenie v tchaj-j an­ IU

a záušnej kosti a z ovretie veternej nádrže sa p o už íVaj Ú

pri chorob ách zapríčinených vonkaj š Ími č ini teW. Prvé š ty­ ri techniky odvádzajú vietor a otváraj ú povrch, a často sa

vláj omne kombinujú. Zovretie ve ternej nádrže má po topudný

�ňlnok a odstraňuj e vietor a chlad.

2) Stláčanie v paj -chuej i , ti snutie a hoetenie fontanely ukludňuj ú duš evné napätie, stláčanie a hoetenie v paj -chu8j 1 popri tom dvíha j ang , a preto sa často používa pri heme­ roidoch a pomoč ovaní.

l. Tchien-tchu (Tiantu. Neb eský komín. ) Umiestnenie: v j amke upros tred medzi klúčnymi kostami. Spasob masáže: stláčat aleb o hni es t špičkou prostredníka. Počet opakovaní: 10-15 ráz. Choroby : tažkosti s dýchaním spôsob ené akumuláciou hlie­ nov, kašel a tlak v hrudi , nevolno st so z vrac aním (nauz ea) . Použi tie: stláčani e v neb e skom komíne harmonizuj e čehi I a rozpúš t a hlieny, ob racia vz ostup č oh! do pro tismeru, ukrUd� ňuj e dych a zastavuj e vraoani e. Pri d uš nos ti aleb o vracaní zapríčinených akumuláo i o u hli enov a pri vystupovaním čehi žalúdka do protismeru sa kombinuj e s tisnutím a hne tením v t chan-č ungu (B 2 ) . hne t ením č ung-wanu (B 6 ) a s prepravova­ ním vnú t orný oh pa-kua C D 16 ) . Rýchlym s t lač ením smerom dole a d ovnútra ohnutým konoom pro s t redníka sa dá vyvolat vracanie., 2. Tchan-čung ( Tanzhong. Obnažený s tred . )

Umiestneni e : uprostred hrud e medzi dvo ma prsným1 bradav­ kami. SpSsob masáže : hniest špičkou prostredníka. ti snút p alca­ mi do strán smerom k bradavkám, ukazovákom a prostredníkom tisnút smerom dole až k okraj u hrudnej kosti.

B

1 . Hne tenie nebe skáho kom!­ na

B· 2 . Hnetenle tchan-čungu

B 2.

Ro z t ! s kanie tchan - č �gu

B 5 . Trenie rebier

B 6 . Hne tenie čung-wanu

B 6 . T i snu t i e č ung-wanu

Poč et opakovaní, t1 80ál alebo hoie.� 50-100 ráz. Choroby, tlak v hrudi , vrao ani e , kni ei a duAoost, chrapte­

ni e.

Pou!ltlel tohan-ňuaa j e b od , v � t o rom sa zhromažduj e č ehi celého tela. Hru! patr! k pld o am , pre t o bn.t.nie v t omto bo­ .de upravuj e čehi a UToiDuj e hrLJ , zutavuj e kde! a rozpúšta hll e�. Je úč1DD4 pri spomínan$oh talkoatiaoh, 1 ked maj ú razn. príčiny. Pri Tr.oan! • talk o s U aoh s prehitanim (dy­ stág1a) sa komb inuj e s prepravoTanim vnútorných pa-kua (D 16) , tlanut!m od vod o rovne3 Tr'.ky k dol t.oe3 brine (D 14 ) a s oddeioT8.DÚl 3 1n a 3 ancu brl1cha (B 7) , pri dllinoati sa kombi­ nuj . '. tl.nl1t!m dráhJ prúo (D 4 ) • bod u te3 -i u (C 4) pri vra­ caní T d8.1edku akumu1'cle hli .noT sa sp'J a s bneteDÍm ne­ beského kOlÚlla CB 1 ) • • tl�an.:úa • hn . tellÍ.al b od u teng-lung

( B 9).

D op lnkJ z 11te ratdzJ . a�a8Dé hD.teDi. obolla ruk&m1 Tpredu v b ode tchan-čung a vzadu v bcde veterneJ br� (O .l) od st raĎuj e horúčku z nachladnutia, kd el a dllino.t. · 3. Žil-ken (Rug_o. Ko r.ň b radnlq) Umi estnenie ,

2/10 p alca

pod pr.nou b radavkou.

Sp8sob masáže, hnieat ipičkol1 prostredn!ka. Poč e t opakovaní ,

20-50

ráz.

Choroby , dllinost a kal.l , Pouzitie' pozri

pod

tlak

! 11-p ch ans.

v hrudi .

4. !!!=pcha.lJij CRupang. B ok bradavq. ) Umiestnenie: 2/10 palca nabok 04 pr_ne3 bradavky. Spôsob masá!e: hn1es� špi�kou prostredníka. Poč et opakovaní : 20-50 ráz. Choroby: tlak v hrudi , kaš e l , chraptenie, vracanie. Použi ne: hnetenie koreňa a boku bradavk;y uvolňuj e hr� up ravuj e čehi, zastavuj e kaš e! a rozpúšta hlien;y.

• 1&

V pre.x1

tieto dva bod;y hnetú často súčasne ukazovákom a prostred­

níkom. Doplnky z literatúr7: "Bradavka leií na dráhe ialúdka, j ej zovretie zastavuj e "racania. "

5. Sie-lej (Xielei. Rebrá. ) Umiestnenie , od pazúch d k nebeskému čap u (B 9 ) .

Spôsob masáže: dlaňami súčasne z obidvoch strán tlačit • triet od pazúch až k neb eskému čapu CB 9 ) . Poč et opakovaní: 50-100 ráz.

Chorob;y' tlak v hrudi , b ol esti pod rebrami , ehraptenia dušnost, choroba z nedostatočnej výiiv;y (malnutrícia) , .vi�šenia pač ene a slazin;y. •

Použitie , charaktaristiko� tej to metÓd;y j a, ie spriachod­

'uj . a tlačí nadol, reguluj e ňuj e tlak v hrudi , rozhýb ava

čehi , rozpúšta hli eny , odstra­

usadeniny. Je účinná pri tlaku , hrudi a nadýmaní b rucha spôsobených poruchami trávenia ( dyspepsia) , akumuláciou hlienov a vratným pohybom čehi. 'ri

zväčš enej peceni a slezine j e treba metódu pouiívat

t rpezlivo pod dlhú dobu. Pri klesan! čehi stredného ž1ar1�a, •

k.a

obličk;y nespolupracuj ú s prúcami pri vdychovaní čch1.

j u treba použťvat opatrne. Doplnky z literatúry: "�oto j e dôležitá technika pr. rozháňanie akumulovaných hli enov a nahustenej č ch!. Liečit.! prekríži ruky dietata a poloŽ:( mu ich na ramená. Potom oboma rukami stláča a trie rebrá až ku kútom brucha CB ll) , č o dáva do prirodzeného po­ hyb u hlieQ7 a nahustenú č chi" . 6. Čw-w1R ( Zhongwan. Stred žalúdka. )

tImiestnenie: 4 palce nad pupkom. SpS sob masáž.: špičkami prstov alebo základňou dlane stláčat a hniest; triet dlaňou alebo š tyrmi spoj enými prsta­ mi , t1snút od č ung-wanl1 smerom nahor až k hrdlu, al eb o naopak, tisnút od hrdla nadol a ž k č ung-wanu. Počet opakovaní: hniest 100-)00 rás, triet 5 minút ; tis­ nút lOO-jOO rás. Choroby: nadýman!e, poruchy trávenia, vracanie, hnačky, nechutenstvo, grgani. C eruktác1a} . PouZitie : l) Bnetenie a trenie č Ung-W&n11 up evňUj e slezinu a žalú­ dok a upravuj e trávenie. V praxi .e ča.to po uŽ:(va pri hnač­ kách, vracaní, nadýmanÍ, b olest1aoh brucha, nechutenstve a pod. ZvyčaJ ne sa kombinuj e so stl�anťm a hnetením cU-san­ -11 CE 4) a s tisnutím dráhy sl.BiQ7 CD l) . 2) T1snutie zhora nadol lieči vao.tup čohi žalúdka, grga­ ni e a vracanie; tisnutie zdola nahor vyvoliva vracani e , v praxi sa používa zriedka.

���) �r\,'r;:" � � Il �\\ '"

>

- [� l � " �:;:�, '--' . ' . �\�

B 7 . Roz tískanie j in a

j angu brucha

B

8. Hne tenie pupku

� -"-J' " --,,

\

.

'-0

_.

8 1 0 . Hne t e n i e

B 7 . Trenie brucha

B

9 . Hnetenie nebe ského

a

1 1 . Zovre tie kútov bru­

.čapu

." 1) � � ·'E!� -"."",,-iilI -::"I

,

'

tan-tc hienu

cha

1. 11& ('II. Iruoho. ) Umi • • t ne ni e .

bruln' ob l •• i. ob •

• tranl pocd ! ! reberných oblúkov .lebo od � UDI-WaDU (B 6) lc PLlplcu sa IJJuýv a roztíska­ ni, j in a j aJ1C1I b ruoha . t rh� l t;y rlll1 .poJ e�m1 prstami. Po� et opakovnn! . ro . t i.ka ' 100-200 ráz, triet 5 minút. Choroby . bole.ti bruoha , nad�mani e, poruohl t rávenia , vraoani •• Po 1111 tie. treni e b r uoha a ro . t hlcavani. j in a j angu bru­ oha up.vňuj e 8leainll a laUdok, harmoni z uj . �ob1 a nap ráva t ráveni •• •, pomeru. dob r,f da lnok p ri hna�káoh, vraoaní, ne­ vorno st i (nau ••• ) , .'poha, a.41m&n1 .. intoh poruoháoh tráve­ nia. Čuto .110 kombinuj . IO IU�auťa a hnehDÚI o u-san-U (B 4) a ri •••ním po ohrb tioi.

' Spa sob ma.á• • • tl andl na

8.

�

eQi. Pupok . )

Umi.stneni . . pupok.

hDi •• 1 ' pia k ou pro. t redn!ka alebo základ­ ňou dlan•• tri.i pr. t om alebo .tlla4ňou d lan., uohop1 t pal­ com, ukazovákom a p ro . t redn!koa a hDi e.l. Poče t opakov&D!. hDi e.i 100-300 r4., tri.i 5 minút . Choroby I nadlman1 . , bole.tl b ruoha, oevo rno . i od j edla, zápoha, Ikŕké1. v b ruohu, vraoaDie a hn� k1. Poul1t1 •• trent. a bnehni. pupk u o ttp!uj . j ang a rozhá­ ňa ohlad , d o p lňuj e a ro.hOj Ď"", . lI cht • k n , oBdravuj e slezi­ n u a !aládok, uvotňuj . t ráv i aol t rak t . P o u l i v a .110 pri hnač­ káoh, zápohe, b ole.t iaoh b ruoha • I._ko . t i .oh .p a aob ených nedostatočnou v,f!ivou ( malnutrio i.) . V p rnx1 .110 zvykne ko� binovai s treDÚI b ruoha (I 7 ) , '1.n�'t. I•• rom nahor po Spa.ob ma.ál ••

sedemčlánkovej kosti (c 9 ) a s hnetením kostrč e Cc 10) . Táto metóda pomáha. hlavne pri hnačkách. D oplnky z literatúry: "Krúženie na p upku odstraňuj e hŕkanie v b ruchu;

ak

je

ohoroba vážnej šia, treba okolo pupku umie stni t š tyri nehria­ te balíky. " "Hni est p upok a triet na sedemčl9.nkovej kosti (C 9 ) j e výb orná metóda na liečenie hnaček a dyzentérie Trenie smerom nahor od kostrč e j e metóda doplňovacia a používa sa •• •

pri

vodnatej hnačke. Pri č ervienke sa musí triet odzhora

smerom ku kostrč i , č o j e metóda vypúš tacia.

••

Pri b ol estiaoh

kfbov po nachladnutí treba trl e t sedemčlánkovú kos t až ku kostrči. " "Dlaňou stláčat p upok a podbruško striedavo nahor, nadol, do!ava, doprava; stláčat a potom triet nieko!ko desiatok až ni ekoho stokrát - táto metóda lieči b olesti brucha a zápchu. "

9. Tchi en-šu (Ti anshu. Nebeský č ap. ) Umiestneni e : 2 pal c e na ob e strany od p upku. Spôsob masáž e : hneten1e. Poč et opakovaní: 50-100 ráz. Choroby: hnačky , z ápcha, nadýmanie , b ol esti b rucha, po­ ruchy trávenia. Použiti e : Tchien-š u j e tzv. mu-sue ( t. j . Zb erný b od , bod , v ktorom s a zhromaŽduj e j inová energia orgánu) hrub ého čre­ va, pomocou neho sa teda dá upravit stav hrubého čreva a Dpri echodni t j eho dráha. Často sa po užíva pri ak11tnych i ohronických zápaloch žalúdka a čriev a pri hnačkách, vraca­

ní, nadýmaní a zápchach sp8 sob ených narušením zažívacích

funkcií. V praxi sa spáj a s masážoa pupku tak, že pros tred­ níkom pritlačíme pupok , ukazovákom a prstenikom neb eský čap na oboch stranách p upku, a súčasne hneti eme vo vše tkých troch b odoch. 10. Tas-tchien (Dantian. nWrov' pole. )

Umiestneni e : 2 až 3 palca pod pupkom. Sp�sob masáže: hni es t alebo triet. Počet opakovaní: hniest 50-100 ráz, triat 5 minút. Choroby: hnačky, bol esti brucha, pomoCSovania, hemeroidy, prietrž (herma) , zadržovanie m�en1a. Použi tie : hne tenie a treni . ian-tehienu posilňuj e obličky, zatepluj e a doplňuj e vrodenú č chi , odd.ruj e číre od kalného ( t. j . odpadové látky, ktoré odch&d z&j ú močom alebo stolicou) . Používa sa pri nedostatku vrodenej čehi , pri boles tiach bru­ cha spôsobe�eh j eho zachladen!m. pri prIatržI . pomoč ovaní, hemeroidocb. Často sa kombinuj . 8 doplňovaním dráhy obliči ek (D 5 ) , ti snutím san-kuanu (D 3 3 ) , nnatením vonkaj š ieho lao­ -kungu (D 27 ) . Hnet eni e tan-tchl.na má určitý etekt pri za­ držovaní močenia. vt edy sa kom!linu.1 ' s Usnutím v bod e tt­ -men (B l) a s prečIstovan!m drih1 tenkého čreva CD 7 ) • . Doplnky z literatúry: "Trenie dlaňou od pluu 8ol&ri . máha odstránil zažívacIe poruo�. ft

lc

tan- teh1enu 81 ráz po­

ll. 'l!q-tba. (Duj Iao. Kl1ty bruoba. ) Umiestnenie: 2 pal o e 2 palce pod pupkom.

na

ob . strtA1 04 bodu, ktorý leží

a

B

7.

Tisnutie jin a jsngu b�Jcha

7 . Roztískanie jin

B 9 . Hnetenie nebeského čapu

a Jangu brucha

B

ll.

Zovretie kú­ tov brucha

Spôsob mas 'le ,

cOTr1ei palo om,

komi 8tl'�at .p ia ko u p roat rednika. Po� e t OpakOVBn!.

ukaaov(ko� a prostredn!-

)-5 ria.

Choroby. bolesti b ruoha, hná�k1. Pou!itie ,

t i e t o me tódy s

p o u l í v j� pri b ol e s t iach brucha

rôzneho pôvodu , naJ mä pri bole.tiaoh ao zaohladenia alebo z

p oka z enej s travy. Prev'd z oj d sa p o me rne silno , pre to l ch stačí opakovat )-5 ráz.

Doplnky c llt.ratdr11 "Body tu-tiso za. tavuj l1 boluU b ruoha a hnačky. Tl snu tl e , smerom nahor zastavuj . hn&�ky , ti enutle smerom nadol ulahču­ j e vyp rázdJlo v&n1 •• "

l) Stláčan1. a

bnetenie v neb e ak om

komíne (B 1 ) , t chan­

-č ungu (B 2) , stláčan1 • • tr eni e rebler (B 5 ) , hne teni e ko­ reňa b radavky (B )

a boku b radavky (B 4 ) sP�sob uj � uvolňo­

vS1l1e v hrud1 a barmoZ21sovani . (!oh1 , a U e61a poruchy dané

nesprávnou �innos t ou horn'ho Ilariča. Zásahy v neb e sk om k�

míne a tchan-č ung� se &.ob uJ � o b r't e n1 . vzostupného smeru č chi , za s t av uJ � kašel a r oz púJ t aj ú hlieny. Používaj ú sa pre­ to pri dušno stl . chraptení, kaill a vrao aní. Zásahy na reb­ rách

a b radavkách rozpúJ ta,1 ú hl it 111 a u s tavuj ú kašei.

Stláčanie a t reni e na r eb rá ch spri,chodňuj e zahradenú čehi peč ene.

2) Ra_ tenie č ung-wanu (B 6) , t r, ni . b ruoha a roztískanie j in a j angu b�uoha (B 7) up evňuJ Ú sl uinu a harmonizuj ú ža­ lÚdok, preto sa v praxi často používaj ú pri poruchách trá­ viaceho ústroj enstva. Prvá �e tóda sa používa hlavne pri p rázdnote sl eziny a žalúdka, nadýmaní žalÚdka a zlom trávení ,

lalšie dve 'sa používajú pri chorob ách tráviaceho traktu, ako sú hnačky, bolesti brucha, zápchy a pod. Tieto metódy okrem toho posilňuj ú obličky , preto sa používaj� aj pri po­ močovaní a iných chorobách spoj ených s vyl učovaním močae

,l. 'ien-ting (Jianjing. Stud� pleca. ) I

Umiestnenie: uprostred medzi b odom ta-č uej ( pod 7. krčným .tavcom) a najvyšším kostným výbežkom na pleci , vo svale pleca. Sp8sob masáže: palcom oproti ukazov áku a pro stredníku lovr1et aval pleca v mieste bodU; s tláčat špičkou prsta. Počet opakovaní: 5 ráz. Choroby. nádcha, 'kŕčov!tý záchvat spojený so stratou ve­ domia, oohrnutie hornej končatiny. Použitie, stláčanie a zovretie studne pleca oživuje prú­ , .nie čehi a krvi , otvára povrch a vyvoláva potenie. Používa .a pri liečenť rôznyoh chorobných stavov z nachladnutia a pri bolestiach a nevládnosti horných končatín. Doplnky z literstúr,y: "Vrypnutie v studni pleca oživuje prúdenie krvi a č ehi". �tl.n-t1ng sa nachádza na pleci nad bod om čchue-pchen ( jamka V prostriedku nad krúčovou kostou) . Stláča sa tromi prstami , pričom pros tredník vr,ypuj e smerom dole., Stlačenie studne pleca palcom ravej ruky zastavuj e vracanie a potenie" .

Umi •• tn.ni •• •l ed � . n.J vy. t�pl .J l ť k�� s taveo. Spô.ob ma.'h. hnl osi I p t <'l k ,)u v roll t rodníka. Poč. t opakOV4n!1 2 0-)0 rl. •• Chorobl' ho rúaky , . t uhl u. l It j a , kal .r.

Pou!lt1 • • hnotonl. v a l k6 ho . t R V O . pr.� l s t uj . horúčoat a o tvára povroh. Po u ! í y • •• hlAvno pri naohl adnut í , horúčkaoh , atuhlostl � lj •• Ryftovan1a Im t .-� uoJ i smorom nahor, až kým koža n.elSenan'. ohnut�m uki.ovtlkom 1\ p rostredníkom nsmoč e­

nimi vo vod. , mi ur� i tl l i eň o b al . r . k t p ri dlhodobom kašli.

3.

'Ong-m'o

(fan.cman. V o h nli b r"'.. )

Umi estneni •• 1 , 5 p R l oa na ob. boky od j amkl medzi 2. a 3. hrudným stavoom ohrb ti o •• Spôsob mas'!"

hni o.i I p 1 ň k �m1 uk •• oy�a a prostredníka.

Poč e t opak ov.ní . 20-)0 ri• • Choroby. oho rob y I naohladn u t i a , kal.!, duA nos t .

Použiti a . bn. t e ni a va t . rn.j b r'ny .a p o ulíva hlavne pri ohorobáoh spôsob .nýoh v. trom a ohh.1ol11e V p raxi sa často komb inuj e ft pr.�I.tovanťm drihJ pI�o (D 4) , hnet.ním b odu § u prúo (O 4 ) , tisnutím

a

hne t oním toh&A-� �u (B 2) .

Umi.stn.ni •• 1 , 5 paloa a. ob • • ' r&aJ 04 j amkl medzi 3. a 4. hrudným stavoom ohrb tl0'. Sp$sob mae'... hD1 •• l obo.. p&lo&ml al.bo ukazovákom a prostredníkom. tl snái .ho� aa4 01 paloami na ob o oh stranáoh pozdii lopatiek.

p

Poč et o akovan!: hniest 50-100 razy; tisnút 100-300 ráz. Choroby. astma, tlak v hrudi , chrchlanie, b ol e sti v hru­ o

di, horúčky.

Použiti e : hnetenie a tisnutie v b ode š u p!úc upravuj e

čeh! p!áo , napráva poškodenie p!úo sp�sobené prázdnoto u čehi, zas tavuj e kašel. Používa sa teda hlavne pri chorob ách dýcha­ oieho ústroj enstva. Pri úpornom kašli j e vhodné hnie st 8 t roškou soli na prstoch. Doplnky z 11teratúr,y: "Pri vš etkých chorobách z nachladnutia namoči t prsty do 5tavy zo zázvoru a hniest na obidvooh stranáob. " o

5. Pch1-i tl (.pishu. Bod ŠlI sleziny. )

Umiestnenie : 1 , 5 paloa na obe strany od j amky medzi ll• •

12. hrudQým stavoom chrb tioe. SpSsob masáže : hniest. Počet opakovan!: 50-100 ráz. Choroby, vracanie , hnačky , malnutríoia, tráviace poruohy,

Iltačky, opuchliny ( c ukrovka) , chronická Iakavost, nevlád­ nost končatín. Použitie, hnetenie bodu š u sleziny posilňuj e slezinu, na­ pomáha trávenie a odstraňuj e vodnaté opuchliny. Často sa po­ užíva pri slab osti a prázdnote sl eziny a žalúdka, a pri po­ ruchách trávenia. Obyčaj ne sa kOmbinuj e s t1snutÍlll v bode

dráhy sleziny CD ol) a so stláč aním a hnetením b od u c u-san-li ( I!: 4 ) .

6. Šen-šy (Shenshu. Bod š u obličiek. ) Umiestnenie. 1 , 5 palca na obe strany od j amky medzi 2. a

C

1 . Zovre t i e s tudne pleca

.

C 2 � Hne ten i e velkého s tav­

ca

C 4. Hne tenie bodu äu

C 4 . T i snu tie po zd!! lopa­

C

C

pIúc

8 . Tisnu ti e na chrbt i c i

C 9 . Tisnutie s edemč lánko­

vej ko s t i

tiek

8 . Rias enie na chrbt i c i

·C 1 0 .

Hne tenie ko s trče

3. driekovým stavoom chrb tice.

Spasob masáže: hniest. Po�et opakovan!: 50-100 ráz. Choroby: hnačky, zápcha, b olesti v podbrušku, ochabnutost dolnýoh končatín. Použitie: bnetenie šen-š u rozhoj ňuj e 3 1n a upevňuj e j ang, dopíňa a rozhoj ňuj e vrodenú č ehi ob lici ak. Použiva sa často pri hnačkách z prázdnoty obličiek, zápchach z prázdnoty j in • pri nevládnosti dOlnýoh konč atín. Väčš inou sa kombinuj . • bnetením šang-ma (D 26) , dopíňanim dráhy sleziny (D l) a • ti snut!m san-kuanu (D .3.3 ) . 7 . Jac-š!! (Yaoshu. Bod š u drieku. )

Umiestneni.: v j amkách .3 , 5 palca

na

obe strany od 15•

• tavoa chrbtioe.

Spôsob masáže: stláčat a hniest. Počet opakovaní: 15-.30 ráz. Choroby: bolesti dri eku, ochabnutost dolných končatín. Použiti.: stláčan1e a bneteni. sp rieohodňuj e dráhy, pculiva sa väčšinou pri bolestiaoh dri eku a nevládnosti d01l1Ioh končatín. . Dop1nk1 • literatúry: "Krúleni. a tisnutie v j ao-š u zastavuj e hnačky. "

8. fi:'§!l ( Jizhu. Chrb tica. ) Umiestneni.: rovná línia od 7. k:n5ného stavoa al ku kostrči. Spasob masáže: tisnút priamo zhora nadol ukazovákom a proatredníkom, riasením ·postupovat zdo1a nahor. Pri riasení

sa zvy/S.., •• p o stup uj e tak, že ša naj prv zlahka premasíruj e

ohrb át , aby Sa uvoInili svaly, potom sa rias.nim prejde tri­

krát zdola nahor, a nakonieo sa naddvihne ko�a na ohrb tioi.

Poče t opakovaní: tianú� 100-300 ráz l rias1� )-5 ráz.

Choroby: horúčky, kŕčovi té záchvaty. nočni pl lW , malnutn­ cia, hriačky , vraoanie , b olesti brucha. zápcha.

Použitie : l ) BOdy na ohrbtioi patria ku kontrolnému k�lu ( tu-maj ) , kontrolQj kanál j e spoj ený s mozgom a má odbočku k obl ičk� riadi j angovú energiu i pôvodnú vrodenú čehi. R1annie na chrb tioi zdola nahor u.vádza do harmónie j In a j &ll& , č ohi a krv i funkciu plných a d utých o rgánov, spriechodiiuj e dráhy a ro zhoj ňuj e vrodenú č ohi , č o vše tko má posI 1ňuj úo i účInok na organi zmus , a p ret o j e to j edna z hlavných me tód upevňo­ vania zdravia U de tí. V p raxi sa často kombinuj . • dopíňaním dráhy sleziny (D l) a dráhy o bli či ek (D 5 ) , ti sD u t ím v san­ -k uane (D 3 3 )-, trením brucha (B 7 ) a so stláč aním e. hne tením eu-san-U C E 4 > . má to urč i tý účinok na l i eč eni e ni ek t o rýo h chroniokých o cho rení súvisiacich s nedostatkom prenatá1nej i p o s tnat á1nej čchi. Okrem toho , že sa riaseni. po chrb tici používa pri malnutncii a hnačkách u detí, d9j Ú aa ním lie­ č i t i nespavos t , choroby žalúdka a t rávi ao eho traktu i menš truačné tažkosti u žien. Riaseni. j . mozno podla situácie k Omb inova t i s pôsob ením na b ody šu l e liac. na d ráhe močové­ ho mechúra, čím sa lieč ebný účinok .Ite viao umo o ňuj e. 2) Ri as eni e po chrb tici zhora nadol pre
spáj ame ho pritom s t echnikami p r.(5 1 . �o van1 a riečnej vody

(D 34) , tisnutia na liou-fu (D 3 5 ) ( E 14) .

-č c huan

• •

tianutím

v

bode j ung­

9. �chi-t1e-ku (Qij i.gu. Sedemčlánková kost. ) Umiestnenie: línia od 4. driekového stavca chrb tice a! po špičku kostrč e. Spasob masáže: tisneme smerom nahor aleb o smerom nadol palcovým oblúkom alebo b ruškami ukazováka a prostredníka. Poč et _opakovaní: 100-300 ráz. Choroby: hnačka, zápcha, hemeriody. Použitie : l) Tisnuti e smerom nahor zatepiUj e j ang a zastavuj e hnač­ ky, používa sa vŠčšinou pri hnačkách zapríčinených chladom v bruchu. Pri lieč ení hemeroidov z prázdnoty čchi a pri po­ močovaní sa kombinuj e so stláčan!m a hnetením b od u paj -chuej (A 9) na hlave a s hne tením el1xirového poia (B 10) na b ru­ chu. Pri chorob ách z plnosti a horúč osti j e nevhodné túto me t�du použi t , lebo sa po nej m�ž e obj avit nadýman1e. 2) Tisnutie smerom nadol vypúš ta horúč ost, väčšinou sa používa pri zápchach zo zápalu čreva, alebo pri úplavici. Pri hnačkách z prázdnoty a chladu sa táto metóda nesmie po­ užívat , aby nedošlo k úporným hnačkám.

Doplnky z literatúry: "Čchi-tie-ku: trenie od kostrče smerom nahor okamži te zastavuj e vodnaté hnačky; pri úplavici treba naj p rv triet smerom nadol ku kostrči , aby sa odstránila zhubná horúč ost z čriev , a na další deň zasa triet zdola smerom nahor. " 10. Kuej -wej (Gu1wei. Korytnačí chvost. > Umiestnenie: špička kostrč e. Spasob masáže : hniest špičkou palca alebo prostredníka.

Po! et opakovaní, 100-300 rás. Chorob;y: hnačky, zápoha, h8Jl1eroid;y , pomocovanie. Použitie , kuej -wej j e vlastne bod c chang-cchiang na zadnej strednej dráhe ( t u-msJ , kontrolnt kanál ) . HDetenie tohto b od u spriechodňUj e dráhu tu-iDaJ a upravUj e funkciu hrubého o reva. Charakteristiko II b od ll j e , že harmonizUj e čChi , zasta­ vuj e hnačky a uiahč uj e stolicu. Pri liečení hnač iek a zápch1 sa hDetenie kllej -�ej kombinuj e s hnehDÍm pupku (B 8) a tisnutím na sedemčlánkovej kosti (C 9 ) .

l) Cc 5 ) nosti možné né j II

Stláčanie a hneteaie bodov š U plúo C c 4 ) , sl ez1n;y a obličiek (C 6) sa používa hlavne na reguláciu čin­ týchto orgánovi napr. ak j e daný orgán prázdny, j e doplnit j eho čehi , al ebo ak j e ňou preplnent , j e mož­ V1Pusttt.

2) Tisnutie na chrb tici ( C 8) , bnetenie veikého stavca (C 2 ) a veternej b rány (C 3 ) prečistUj e horúčost, pričom prvá z uvedentoh metÓd j e naj účinnejšiai druhé dve metód;y Odstraňujú vDiknutý vietor, otváraj ú povrch tela a lieči�

kai.i. .

.

l. Pohi- tiM (Pij ing. Dráha sleziny. )

UmiestneDie: b ruško posledného článku. paloa. Spasob masáže: t1sDÚi na bruško palca dokruhu, alebo ohDút palec a tisnút po · j eho vOnkaj šom Okraj i smerom k

zápästiu predatav� e doplňovanie dribJ .1 •• 1D1a ti.ndi 04

ipičky palca po j eho bruiku UlerOlI dole pred.tavu.1 e l! 1 8 t ... Die drálQ' 8lezl�. Počet opakovaní: 100-500 rá• • Choroby: hnačka, zápcha, dyzentéria, neohutenstvo , žltačka. Použitie: l ) Doplňovanie dráhy slezi� posilňuj e slezinu a žalúdok, • dopíňa čchi a krv. Používa sa pri necnutenstY e , chudnutí a

zažívacích tažkostiach spSsob ených prázdno tou slezi� a ža­ lúdka, alebo nedostatkom č ch! a krvi.

2) Prečistovan!m dráhy sl ez1� sa odstraňuj e horúč ost a podporuj e sa vylučovanie tekutín. Používa sa pri chorobách z

horúčosti a vlhkosti , pri zožltnutí p okožky , d ávení , hnač­

kách, dyzentérii a pod. Slezina a žalúdok u detí sú slab é . a nie j e preto vhodné používat na ne príliš invazívne metódy; väčšinou sa teda

používa "doplňovacia metóda. Preto sa preč istovacia metóda používa iba u silnej š ích d e tí a pri chorobách z plnos ti .

3 ) U slabšťch detí s ned o statkom vrodenej č chi , ak maj ú vyrážky z horúčo sti , sa p ri p oužití doplňovacej metódy m8ž u obj avit dovtedy skryt é vyrážky. J e však treba, aby sa metó­

/1 a prevádzala dostatočne rýchlo a s dostatočnou silou. Doplnky z literatúry :

"Krúž enie doľava na ohnutom palci j e doplňovanie , U snu­

ti. priamo j e vypúš tani e ; p o užívaj ú sa pri tažkostiach s

prij ímaním potravy. ' chudnut í , vystúpení zelenej šiachy na

b ruchu. žltej tvári a pri nevládnosti konč atÍD. "

"Pri bledých perách a prázdnot e č chi a krvi j e hlavnou metódou doplňovanie slezi�. " "Doplňovanie sleziny:

&IOQiíva sa pri slom tráve11Í a pri naA:jms.ní b 1'l1cha po J edle. · -Ohnút palec dietata a tisnút na j eho b ru§ku s.meroa do­ vnútra j e doplňovania; narovnat palec d1etata a opakovane tisnú! na j eho b rušku znútra smerom von a naopak j a doplňo­ vacla-v,púšt acia vyrovnávacia me tÓda- ft 2. Kan-hna; ( Ganj ing. Dráha peč ene. ) Umiestnenie: b ruško ukazováka. Spôsob masáže: tisnút do kruhu znamená dop1ňovat; tisnúi smeroll1 do dlane z name ná prečistovat dráhu pečene. Poč at opakovaní: 100-500 ráz. Choroby : celkový nekiud a podráždenost, úiak, sč ervenené oči , pocit horúčo sti v dlaniach, na chodidlách a v hrudi, horká chut v ústach, sucho v krku. PouUt.t e : l ) Prečistovaním dráhy peč ene s a Odstraňuj e nsdme� oheň pečene a harmonizuj e sa j ej činnost. Používa sa pri úIaku, kŕčoch� celkovom nekiude a predráždenosti � a pri pocite pá­ lenia v dlaniach, na chodidlách a v hrudi. 2) Na dráhe pečene j e vhodné používat metódu prečistova­ eiu, ale nie j e dobré p oužívat metódu doplňo�aciui v prípa­ de potreby doplňovania pri prázdnot e peč ene j e treba naj prv doplňovat a po tom eš t e prečistit, prípadne s� tento po stup dá nahradi t doplnením d ráhy obličiek, č o j e fjIetóda rozhojne­ nia č chi obličiek a vyživovania pečene. J.

Sin-ti "g (Xinj ing. Dráha srdca. )

Umiestnenie : bruško prostredníka. Sp&sob masáže: t1snút do kruhu znamená doplňovat, tisnút

.uroa

40 41ane

uameú prKbtoTa{

Počet opakO'Yaní: 100-500 rú.

Chorob7: Y7soké horúčk7 spoj ené dlaniach.

Da

d� ardc ..

a

blúzne� pálenie

T

chodidlách a " hrudi , alt1 na j U1ku a v ústach,

ačerYane.a1e lDOČa, nedostatok krvi srdca, Iaka"ost. Použitie: l) PrečlstoYlUlÍm dráh7 srdca 8a odstraňuj e horúčost zo .rdca. Často sa použi"a pri vysoktch horúčkach spoj enich s blúznellÍlll, pri &ČerYanenej tvári, altoch " ústach i pri .červananí moča zapríčinených nárastom srdco"ého ohňa. Pre­ � lstovacla metÓda sa často kombinuj e s čistenia "od1 ne­ beskej riek:J CD 34 ) a s prečistoTallÍlll tenkého cre"a C D

7).

2) lia tomto bode j e vhodnej šie použ:ÍYat preč i s tovacl u

me­

tÓdu, ale nie j e dobré používat doplňovaciu metódu, aby ne­ ,Iošlo k podnieteniu srdco"ého

ohňa.

Ak j e treba predsa I an

použi t doplňovanie , napríklad pri nekIude srdca a nespa­

vosti spésobených nedostatkom čchi a krYi srdca, j e p otreb­ né najprv dopln1t a potom prečistlt, prípadne namiesto toho

doplnii

dráhu sleziny CD l).

Doplnky z literatúry: ·Pri horúčkach dosiahneme potenie tým, že vrypneme do bodu dráh7 srdca, dva razy "rypneme do lao-kungll CD 15 ) , a

potom tisneme smerom nahor po san-kuane CD 33) . Ak sa pot

atále neobj avuj e , hnetieme dvoj krídloyú bránu CD 25) , potom

do

nej vrypneme, až sa začne dlaň mierne pot! t. · ·Tisnutie a vrýpanie bodu dráha srdca: dráha srdca j e

Ipička prostredníka. Tisnutie nahor až k malej priečnej náske CD ll) rozhýbava čch! a spr1echodňuj e otvory. Vry­ pnutie smerom nadol pomáha vyvolat potenie• • • • ·Tlsnutle

šplčq prostredníka al lc bodl1 oh_na-men zastavuj a dáva­ II malých detí. " "Ketóda vrypnutia na nechte prostrední­ ka: j emné vrypnl1t1e na neoht. prostredníka zastavuj e hnačky II detí. " "Koniec prostrednÍka patrí lc srdCI1, tretí článok prstl1 zasa k tenlcéml1 črevl1. " od

nie

4. pej-tlng (Feij lng. Dráha prúc . )

Umiestnenie: b rl1Ško prsteníka. Sp�sOb masáže: tlsnutie do kruhu predstavuj e doplňovani e ; tisnutie po priamej línii smerom k dlani j e preč istovanie. Poč et opakovaní: 100-500 ráz. Choroby: chrÍpka, horúčky, kaš eľ , d l1šnost, astma, pote­ ni e s prázdno ty , vyvrátenie konečníka. Použitie: l) Doplňovaním dráhy prúc sa doplňuj e č chi piúc. Používa sa pri prázdnota prúc, kašli a astme , poten! z prázdno ty a pri triaške.

2) Prečis tovanim dráhy piúc sa odstraňuj e horúčost ' z piúc , vytláčá sa vie tor a otvára povrch; 'podporuj e sa tvor­ b a hlienov a zastavenia kašia. Používa sa pri nachladnutí s horúčkami , kašli , astme, chraptení a iných ochoreniach piúc z plnosti a horúčosti. 5 . Šen-ting ( Shej ing. Dráha obličiek. ) Umiestnenie: brl1Ško malička. SpSsob masáže: tlsnút p riamo smerom ku špičke prsta sa nazýva doplňovanie dráhy obličiek; tisnút priamo opačným smerom sa nazýva čistit dráhu obličiek.

D 1 . Kruhové t i s nu t i e dráhy s l e z iny

D 1 . T i s nuti e dráhy s l e ­

z i ny na ohnutom pal­ ci

D l . Pre č i s t o vanie dráhy s l e z iny

- >J� � �--r \

. _��� D 2.

Čis tenie

D 4.

C i s t e n i e dráhy

dráhy p e č e ne

p l úc

D J.

Č i s t e n i e dráhy srd­ ca

D 5 . C i s t e n i e dráhy o b ­ l i č ie k

P o č e t o p ��ov ��i :

100-500 ráz .

Choroby: nedo statok vro denej

:Schi . t e l e sná slab o st p:-i

dlhodobom o cho rení . hnačky z prázdno ty o b l i č i ek . ponočova­ ni e . dýchavično s t . zápal močového o echúra. bo l e stivé no č e ­ ni e . Použi t i e : l ) Doplňovanie dráhy obličiek po dpo ruj e činno st o b l i č i ek

i mozgu , zat ep luj e spodné enc rgeti clcé c entrum CB 1 0 ) . Po­ už íva sa pri nedo stl? t1-::u vrodenej

č ehi , hnačkách z prázdnoty

o bličiek, príli šnom mo č ení . pomočoyani a pri z áduchu � o j e­ nor.! s p o t eníI:l.

2) Pre č i s t o vaním dráhy obli č i ek sa ods traňuj e ho ��čo st

zo spo dného ž iariča ( naj ni ž ší z t ro ch ž i ari č ov . sp o dn á č a s t b rucha ) . Použ íva sa p ri zápale mo čového I:lechúra,

moča a p o d . V p raxi

sa

sč erveneni

v b o de dráhy obličiek čast ej š i e u­

p latňuj e doplňovacia metóda . V p rípade p o t reby preč i s t enie

sa n��i esto nej mô ž e použit preči st ovar� e tenkého č reve (D

7). Doplnky z li t e ra túry: "Vry;mut i e na dráhe o b l i č i ek a dvo j násobné vrypnut i e

malej priečnej vráske ( D ll ) l i e č i z ápchu. nadS"I:lani e b rucha.

na

s č erveneni e moča,

z áduch . s t ret u ve doni a " .

"Tisnutín na dráhe obličiek s� odst raňuj e ho rúčo st

z

o rGánov ; ak j e noč sčervenený . j e t reba �, re č i sto.,at , I?_lc j e mo č u nálo , j e vho dné doplňova t . "

"Tisnúť na b rušku malíčka

sJn!'ro:;}

donútra zna'7l ená dop lňoc.

vat o 'Jli č;cy. t i snutím sme rom von sa up ravuj e močeni e a l i e� či zápal obliči ek . "

Bod� dráh sleziny, pečene , srdca, p!úc a obličiek sa tiež nazývaj ú pätoro dráh ( wu-t ing , wuj ing) . Používaj ú sa úspešne pri horúčkach z nachladnutia u malých detí do

6

mesiacov ve­

ku. Konkrétne metóda j e nasl eduj úca : liečite! si polo ží p a­ leo na chrbát ruk� die�ata a zvyšnými otyrni prstami na pia­ tich dráhach ( t . j . bruškách prstov ) di etata scerom ku špič­

kám prstov.

6. Ta-čchang ( Dachang. Hrubé črevo . ) Umi e s tneni e : vonkaj šie hrana ukazováCka, rovná linia o d špičk� až k u tigrej t l am e ( oblÚk medzi palcor.J .a ukazovákom ) . Sp�sob masáž e : tisnutie od špičky k tigrej tlame j e doplňovanie , ti snuti e opačným smerom j e čisteni e . Počet opakovaní : 100-300 ráz . Choroby : hna.čk�, vyvrátenie konečníka , dyz entéria, zápcha. Použ i t i e : l ) Doplňovanie hrubého čreva bráni vyvráteniu konečníka, zatep!uj e vnútro a zas tavuj e hnačky. Používa sa pri hnačkách z prázdno t� a chladu, vyvrátení konečníka ap .

2) preči stovaním hrubého čreva sa čistí tráčnik , odstra­

ňUj e sa z neho horúčo s t , ako aj zraz eniny. Používa sa pri ho rúčkach z vlhko s ti , zahustovaní a zrážaní s t ravy v čre­

vách, bolestiach brucha spoj ených s hOrúčo slou po c elom te­ le, zápche ap . Doplnk� z 11 t era túry: "V�nutie na hrubom čreve a po t om t i snut i e až ku tigrej tlane zastavuj e vodnatú hnačku; používa

S8

aj pri nadýmaní .

Pri červenej dyz entérii t reba doplnit obličk� ( D

5 ) , pri

b i elej dyz entérii viac ti snú� na san-kuane ( D 33 ) .

7.

Si ao -č c h ang (Xiaoc hang.

Tenké � rev o )

Umi e s t n eni e : v oru a j š i a hrana malí člG?_ , ky

rovná línia od špic ..

až po dlaň. Sp a so b

ca s

á ž e : t i snu t i e od špi čky k dl qni j e dop lňovani e ,

t i 'l!m t i e o p ačnÝD sm erom j e p r e č i stov"Jli e . Po č e t o pa�o v2ní :

1 00-300 ráz .

Cho ro b y : s č e rv en ani e m o č a , v o du :\ t é hu�čky. p o m O Č O V 8Jl.i e , sadržiav�ni e moč enia ( anuré z a ) . p reč i stovaním t enkého č reva sa o d s t raňuj e vlhká

Použi t i e :

hO I'Úč o st zo spodného žiari ča ; P O U Ž íVfl ní

hlavne p ri s č ervene_

ss

mo č a , anuré z e a vo��atých hnačkách . ��:

sa

h o ��č o st z drá­

hy s rdc a prerni e s t ni do t enkého č reva , dá sa o d s t r áni t p o už i ­ t ím t e j t o m e tódy v kombinác ii s p r e č i s t ovaním vody n e b e sk ej

ri eky ( D 34 ) .

V p l:'Íp ad e č a s t ého moč enie a l " b o pO:;Jočo72..nÍ a

v d 8 s 1 e�u p ráz dno t y a c hladu v spo dnom �iarič i j e vhodné

doplňovat t en-:é č rev o . 8.

Šen- t ing ( Sh enc.ing. Vrc h o l o "::l l i č i e;c . )

Umi e stn eni e :

špička

3 p8 s o b �asá� e : con. Počet

Použi t i e : so.

ráz .

sa�ovol�é p o t eni e ,

z ra s tani e fontc�01y.

up evňuj e

a hni e s t p ro 3 t �edníkom a l e b o pal-

lC O-500

opS:co vUlí :

Cho ro b y :

mal í čka .

stláčat

si lné ] o t eni e ,

op

p o Gi lňuj e vro . : ená čehi , Za 'l � 8 vuj e p o t eni a . - - Q ul'č i ti l i e č eén:í

hnet enín š en-t inbu sa pov�'ch

a

o z d ené

e f ekt p ri samo\'o lno: [' o t ení

a

[Jri s i lnon

_

o t e ní .

9. �!p-,ep (Sheawen. Vráska obličiek. )

Um1estn� e , kožná vráska na po slednom kíbe malíčka, z .l�ovej str� ruky. Spôsob masáže: stláčat a hniest špičkou prostredníka al.bo paloa. Počet opakovaní : 100-500 ráz. Choroby. sčervenenie očí, aft,. Použitie , bnetenie šen-wenu odstraňuj e Tniknutý vietor, YJj asňuJ e zrak a rozháňa zrazeniny. Používa sa hlavne pri, •• pálených opucbnutých očiach, vysokých horúčkach zapríč1ne­ aloh nepriechodnostou v d8sledku zrazenín, a pri stúpaní otladu dô rúk a nôh. 10. S '-oheng-wen (Sihengweu. Štyri priečna vrásky. )

k.,

I kJ.

Umi estnanie: kožné vrásky na prostrednýoh kÍboch ukazová­ prostredníka, prsteníka a malička na dlaňovej strane ru­

Spôsob masáže: vrypnút a hnie st; tisnút po vráskach od Ykazováčka smerom k malíčku. Počet opakovaní: vrypnút na každom bode 5 ráz; t1 snút 100-Joo ráz. Choroby, malnutrícia, nadýman1e a bol esti bruoha, poru1h1 t rávenia, kŕčovité záchvaty , astma, disharmónia čehi a

krvi.

Použitie: vrypnutie v týchto bodoch zráža horúčku a Idfttr�uJ e zrazeniny; tisnutie na nich harmonizuj e čchi a � rr t a odstr�uJ e nadýman1e. Použiva sa pr1 malnutríc11 , ,oruchách tráYenia, a pod. : , vtedy sa často kombinuj e s 'opíňaním dráhy sleziny (D 1) a bnetením č UDg-wanu CB 6 ) .

D 6. Doplňovanie hrubého čreva

D 7 . Dop lňovanie tenkého čreva

" .' . . 'J� �

J

tt(

D 8. Hne tenie äen- tingu

D 9 . Hne tenie äen-wenu

D 1 2 . Hne tenie dlaňovej ma­ lej priečnej vrás ky

D l J . Č i s tenie dráhy lalúd­ ka

Pri malnutrícii j e ti ,I mo lD4 .kupunk '�rnnu lhl n u a t . h o troj hrannou ihlou miern. DAb odn�� ti . t o bod1 • vy \ laa l l nich troohu krvi.

•

Doplnky z literatúry I "Tisnutie na štyroch priečnyoh vráakaoh, t o J ut tianuti. na nich palcom sem a tam, harmonizuj . čoh! v hornej a spod­ nej čast! tela. Je možné ho použit pri d ušnoati a bolestiaoh bruoha. " "rypnutie v štyrooh priečnych vráskach odst raňuj e horú­ č ost z vnútornosti , zastavuj e bolesti brucha a pomáha pri kŕčovitom zoš ikmen! úst a oči. " ll. Siao-oheng-wen CXiaohengwen. Malé priečne vrásky. ) Umiestnenie: kožné vrásky na dlaňovej strane ukazováka, p ro strednÍka, prstenika a malička v mie s t e , kde sa prsty Ipáj aj Ú s dlaňou. SpSsob masáže: vrypnút nechtom palca; tisnút bočnou hranou paloa. Počet opakovan!: vrypnút 5 ráz; ti snút 100-JOO ráz. Choroby: nekiud , afty, pop raskané pery, nadýman1e. Použitie: vrypnuti e v týchto b odo ch zráža horúčku. odstra�uJ e nadýmanie , rozháňa zrazeniny. Použiva sa hlavne pri m razenej horúčosti v žalúdku a slezine, pri popraskanýoh p,rách a pri nadýmaní. S určitým efektom sa dá použi t aj p ri suohých šelestooh na prúcach. Doplnky z literatúry: "Tieto body maj ú naj l epš í účinok pri liečení popraskaných perí a nadýme.nia. Ak j e nadýmani e z prázdnoty sl eziny , 11e­ /l obný účinok sa ešte zvyšuj e kombináoiou s doplňovaním dráhy lleziny CD l ) . "

12. Čang siao-cheng-wen ( Zhang xiaohengwen� Dlaňová malá priečna vráska. )

Umiestnenie: priečna vráska v dlani pod kíbom malička. Sp3sob masáže: stláčat a hniest špičkou palca al eb o pro­ stredníka. Počet opakovaní: 100-500 ráz. Choroby : kašei z akumulácie hli enov spôsob enej horúčostou, alty v ústach a na j azyku, záchvaty kalIa. Použitie: hnetenie tohto b odu odstraňuj e horúč ost a zra­ zeniny , uvoiňuj e dušnost, rozpúšta hlieny a zastavuj e kašel. Používa sa hlavne pri astmatickom kašli , aitoch v ústach a na j azyku, dlhotrvaJúcom kašU a pri zápale piúc. Má určitý účinok aj pri suchých š elestoch na plúcach. Dá sa pouui i pri bol estiach v oblasti pečene. lJe Wej-ting (Weij ing. Dráha žalúdka. )

Umiestnenie: vnútorná strana článku palca, ktorý j e naj ­ b li žšie k dlani. Spôsob masáže: krúžením ti snút j e doplňovani e žalúdka; tisnúi smerom do dlane j e preč istovani e dráhy žalúdka. Počet opakovani: 100-500 ráz. Choroby: dáveni e , neutíšiteiný smäd , nechutenstvo, dáve­ nie krvi , krvácanie z nosa. Použitie:

l) Prečistovanie dr� žalúdka odstraňuj e vlhkú horúč o st v strednom žiariči ( oblast solárneho plexu) , obracia naspäi obrátený smer toku čehi žalúdka, vypúš ta oheň zo žalúdka, odstraňuj e neklud a smäd. Dá sa použit aj pri krvácaní z nosa spôsob enom stúpaním žalúdočného ohňa smerom nahor.

I

'

p raxi sa č asto kombinuj e s preč i stovan:ún dráh)r sl,dnJ (D l) , tisnutím v nebeskom pilieri (A 12) , tisnutím od pri.�­ .Ij vrásky k doš tenej bráne (D 14 ) . Odstraňuj e vlhkú horú­ eost zo žalúdka a sleziny a zastavuj e dávenie spSsobené obráteným prúdením čch! žalúdka. V prípade plno sti a horú­ aORti žalúdka a č ri ev prej avuj úcej sa nadýmanim, horúčkou, .mädom a zápchou, kombinuj e sa s prečistovan� hrubého čre­ 'a (D 6 ) , tisnutím liou-fu C D 35) , hneten:ún neb eského čapu (B 9) a tisnutím sedemčlánkovej kosti (C 9 ) . 2 ) Doplňovanie dráhy žalúdka posilňuj e funkcie sleziny a žalúdka, a v praxi sa často spáj a s doplňovaním dráhy sIe11ny (D l) , hneteDÍm č ung-wanu (B 6) , t rením brucha, stláča­ ním a hnetením c u-san-li ( E 4) . 14.

Pan-men (Banmen. D o š tená brána. )

Umiestneni e: palcová čast dlane , oblast okolo bodu j u-ti (Yuj i , b od č . 10 na dráhe plúc) . Sp�sob masáže: hniest špičkou prsta; tisnút od palca sme­ rom k vodorovnej vráske na zápästí, alebo ti snút opačným '/IIe rom. Poč et opakovaní: 100-300 ráz. Choroby: dyspepsia, nadýmanie brucha, poruchy trávenia, vracanie , hnačky, dušnost. Použitie: l) Hoetenie doš tenej brány posilňuj e slezinu a upravuj e II1nnost žallídka, a napomáha zažívanie. Používa sa hlavne pri poruchách trávenia koj encov , pri nadýmaní, hnačkách a vracaní. 2) Ti snutle doš tenej brány smerom k zápästiu zastavuj e hnačky , smerom k palc u zasa zastavuj e vracanie.

15. Nej l ao-k upg C Neilaogong. Vnútorný lao-kung. ) -

Umi estnenie: upro8�red dlane v mi este, kde sa j ej do týka špička prost redníka p�1 ohnutí p r s t o v

d o dlane. SpSsob masáže: hn1est špičkou p rostred níka; postupne vr,ý. p s t od základne malíč�a, cez malú p rl e č nu vrásku C D ll) a malé neb e ské srdc e C D 17) až ku vnútornému 1 ao kungu aa na­ -

zýva p rep ravovanie vnúto rného lao-kungu.

Poč et opakovani: htli e s t 100-JOO ráz; prepravovat 10 ráz. Choroby: horúčky , neutiši telný smäd , arty, vnútorná ho­ rúčost , ro zruš enie dasien. P o už i t i e : l ) Hne t enie vnútor�ého lao-kungu preč1stuj e horúč o s t a d s traňuj e podráždeno9t. Používa sa pri horúč osti v dráhe srdca a ňo u sp8sob ený� al t ami . horúčkami a silným smädom. O

2)

P r ep ravovani e v�útorného lao-kungu preč istuj e prázdnu

horúč ost a j e zvláš t �hodné pri p rázdnej horúč o s ti v dráhach

srdca a oblič i ek. Doplnky z literatúry:

oheň v srdci , p o užíva sa a d ruho u rukou vr,ýpa t do dráhy s rd ca (D J) l i eč i kŕčovi té zá­ -Hneteni e

lao-kungU rozhýbava

k vyvolaniu po tenia. " "J ednou ruko u vrýpat do lao-kungu chvaty. "

16.

Nej -pa-k u� ( Nei b agua. Vnú torné pa-kua. )

Umi estneni e: kruhoyá dráha v dlani , kde s tredom kruhu j e pro s t ri ed ok dlane a polomer kružnice sa rovná 2/3 v zdi ale nosti od s t red � dl�ne k základ ni pro s tredného prsta. Spa aob masáže: V r.Ýp a t dokola po dráhe v smere p ohyb u ho­ dinovýoh ruči č i ek sa nazýva p rep ravo vani e pa-kua. �

Poč et opakovaní I 100-300 ráz. ChorobYI kai .! a duAnost od zahlienenia, pocit tlaku v hrudi , nadýman1 . a vraoanie. Použitie: prepravná metóda na pa-kua uvolňuj e hrudnú oblast, rozpúš ta hli eny a napomáha postup zažívacieho pro­ cesu. Používa sa preto naj mä pri kašli a dušnosti sp�sobe­ ných zahlienením, dalej pri tažkostiach s trávením materin­ ského mlieka, pri poci te tlaku v hrudi , nadýmaní b rucha a

pri vracaní. Väčšinou sa v týchto prípadoch kombinuj e s tis­

CD l ) , dráhy plúo CD 4 ) , hnetením došte­ (D 14) a hnetenim č ung-wanu CB 6).

nutím dráhy sleziny nej b rány

Poznámka: Pa-kua znamená o s em trlgramov, t. j . osem symbolov zlože­

ných z nepreruš ovaných j angových čiarok I

I a preruš ova­ ných j inových čiarok 1 -I , pomocou ktorých starí Číňania -

vyj adrovali dej e v prírode. Trigramy sú usporiadané do kru­ hu nasledujúcim sp�sob om: -

-

-

11

kchun

sUn

t uej

čen -

č ehien

ken

kohan

"/ �� "

II

"

D 1 6.

- - -

Zobra zenie vnútorných pa -kua

Toto uspor1adanie .odpoved' eJ 10b �estben1u v dl&a1. Popr1 prepravnej metóde po oelom obvade kruhu sa potom po­ užívaj ú aJ masá!e 1ba j ednotlivýoh ÚSekOVI l) V,rýp&D1e 7 rú od tr1gramu kohan, oez leen po čen, alebo ad tr1gramu sUn, oe. 11 a kohun po t ue� utišuj e � . uk!udňuJ e ducha. 2) VrhaDie 7 rú od trigrama kchun, oez t uej po č eMen . utišuj e kale!. J) Vrhanie ad trigramu 7 rás , ee. tuej , �ohien až po . . kcban preč1st uje bONčost. 4) Vr,ýpaD1e 7 ráz ad tr1gramu kehan, oez leen al po sUn zastavUJ e hnačky. 5) Vrhan1e 7 rú ad tngrama sUn, oez č ell, ken a! po kohan zastavuj . dávenie. 6) Vrhanie 7 ráz od trlgramu ken; o e ž č ell, sUn až po

11 TJvoláva potenie. 7) aneteni. iba v mieste "ken" posilňuj e $lezinu a pod­ poruj e tráveDie. Doplnk1 z literatúrJ: "Tisnút po· kruhovej dráhe dolava ad kohan� po ken 11ečl horúčky a tie! zastavuj e vraoanie. Tlsnutie doprava od kenu po kohan lieči ohlad a tiež zastavuj e hnačky. . . U ohlapcov aj u dievčat tisnút na lavej rYke. " -

. 17. Siao-tchien-sin (Xiaotianxin.

MaU

\

neb esk' srdce. )

Umiestnenie: j amka uprostred základne dlane. SpAsob masáže; hDi est špičkou prostredníka; vrypnút .

nechtom paloa; udierat špičkou prostredníka alebo kibom ohnutého prostrednÍkae

Poč et opakovaní : hnies� 100-)00 ráz ; vrýpa� alebo udierat

5-20 ráz . Choroby: úlek , kŕče , neklud , cho �bný plač zo spánku, sčervenenie moča, kŕčovit é zo šikmenie očí , zapálené bolesti­ vé oči , ovčie kiahne. Použit i e :

l)

Hnetenie malého nebeského srdca preči s�uj e horúčo s� ,

upravuj e močeni e , prej asňuj e z!'S.k

a

celkovo ukludňuj e , preto

sa používa hlavne pri zapálených o : iach , nitoch na j azyku

a v { stach a pri lakavo sti , ktoré sú zapríčinené horúčo stou

v dráhe srdca; aalej sa p�už íva pri sč ervenení moča , ku kto ­ rému dochádza po presunutí horúčo s +' i z d ráhy srd.�a do dráhy t enkého čreva. Okrem toho j e účitL�é aj pri st vrdnutí kože

novorode�cov ( sklerodermia) , ž ltačk e , ponočo vení , vOdnatých opuchlinách ( edémoch) , kožných vyrážkach a neprasknutých ovčích kiahniach.

2 )Vrýpenie a udieranie do oalého neb eského srdca vedie k nervovému ukludneniu . Používa s� preto pri úleku a kŕčoch , p�ač'i

'LO

spánku. a bo� azl'ivo3t'i a neklude. 1?rl p'rev�ce.ni oči

a kŕčovitom zošikmení očí sa spáj a s vrýpaním v lao-lungu

(D 22) , ž en-čungu (A 5 ) a s č i st ením dráhy peč ene (D 2 ) . Pri prevracaní očí nahor sa vrýpa a udiera smerom nadol , pri škúlení dolava sa vrýpa a udi era smerom doprava, p ri škúlení doprava zasa smerom dolave.

18. JUn šuej žu tchu. j Un tchu žu čuej ( Yun shu! yun tu

ru

ru

tu,

shu! . Preprava vody do zem e , preprava

zeme do vody. ) Umiestnenie : krivka po okraj i ,:! lane o d základne palca po �ákladňu malička.

SpS sob ma sáž e : t i snút od základne palca c •• mA l' n.�. " .

ardc e ( D 1 7 ) k základni malíčka

sa nazýva pr.pravova ' • •n

do vody; tisnutie smerom naop ak sa ne.zýva prepravov"' Y O '''. do zeme . Počet opakovaP� : 100-)00 ráz . Choroby: sč ervenenie moč a , nad.}1ll ani e brucha, dyz en t & rt a , vracanie s hnačkou , zápcha, nechut en stvo . Použiti e : v

l ) Prepravou z ene do vody sa preči s t uj e vlhlcá horúčost

s

l ezine a žalú dk u , upravuj e sa mo čenie a zastavuj e hnačka.

ľouŽíva. sa väčšinou pri náhlych oc:to reniach a pri choroh.ích z

plno st i , ako sú napriklad nadS�anie , sčervenenie mo ča,

hnačky a dyz enté ria sp� sob ené vnútornou vlhkou ho rúčo stou .

2)

Preprava vo dy do z eme posilňuj e sle�inu, zevlhčuj e

t ráviaci trakt a ul ah č uj e stolicu. Pou� íva sa väč šinou pri

z lom trtvení , dyzentérii , malnutrícii , a z ápche zapríčinenej n

labo st o u žalúdka a sleziny. Poznámka : "Zem " v tomto t ext e predstavuj e slezinu a "vo da " predsta­

vuj e ob ličky. Prepravovanie potom označuj e vzáj o�é ovplyvňo­ v�ie týchto dvoch orgánov. Na brušku pa lca sa nachádza bod "dráha sleziny" a na brušku malička bod "dráha obličiek " . 'reto sa hovorí o prepravo vaní zeme do vody a naopak.

19 . Cung-tin ( Z o ngj in . Hlavná šlacha . ) Umiestneni e : upro st red pri ečnej vrásky pod dl aňou na vnú­

'o mej s t ran e zápä stia.

Sp�sob masáž e : stláčat a hniest ; vrýpat nechtom palca. Poč et opakovaní : hniest 100-)00 ráz ; v rypnú t )-5 ráz .

D

1 4 . Hne ten1e do ä tenej

brány

D

14 . Tisnu t 1 e do ä tenej brány

k vráske. na zápistí

.

D 1 7 . Hne ten1 e Malého ne­ beského srdca

D 1 9 . Vrýpan1e . hlavnej älae bY

D 2 0 . Roz tí s kan1 e velkej pr1 ečnej vrás ky .

D 22 .

D 2 5 . Hne teni e dvo j krídlove j brány

Vrýpanie v lao-lungu

Chorob,.: úiak, k� ., oborobDl pla! so .púku, aU, Aa j a.

�yku a v ústaoh, n'val7 bord�kl, bol •• ti .ubov. Použi tie : bnet ením hlavn.j l !aoh1 .a pr.� i . t uj . hord� ost

v dráhe srdca, rozháňaj ú .a zr"uniny a harmoni z Uj . 8a čchi

v oelom t ele. V p raxi sa č asto kombinUj e s preč istovan!m vo­ dy neb eskej rieky ( D J4 ) a dráhy srdoa ( D J ) . Používa sa pri ohorobáoh z plno sti·, ktoré sa prej avuj ú attami , návalmi horúčky , nočným plačom a pod. Hnetenie má byt radš ej rýohle, ale p ri t om mierne; pri kŕčoch a úIaku sa �iacej používa vrý­ panie.

20. Ta-oheng-wE!ll ( Dahengwen. VeIká p riečna vráska. ) Umi estneni e : vráska na vnútornej strane zápästia pod dla­

ňou. Jej konieo na palo ovej strane sa nazÝVa j ang-čo h �

( yangchi ) , j angové j azierk o , a koniec na malíčkovej strane

zasa j in-čch '(yinohi) , j inové J azierko. Spôsob . masáže : roztískani e paloami zo stredu na ob e stra­ sa nazýva oddeIovanie j in a j angu; tisnutie od okraj ov do st redu sa volá spáj anie j in a j angu. ny

Poč et opakovaní: JO-50 ráz. Choroby: striedanie návalov horúčky a zimy , hnačky , dy­ z entéri a , vraoanie , po ruohy trávenia, nekIud , silné zahlie­ nenie. Použitie : 1) Oddeľovanie j in a j angu harmonizuj e čc�i a krv a pod­ poruj e trávenie. Používa sa pri striedaní návalov horúčky a zimy a pri nekIude zapríčinenýoh disharmóni ou j in a j angu, č ehi a krvi , �alej sa používa pri zlom trávení materinského mlieka, nadýmaní, hnačkách, vracaní , a má urči tý e!akt

1

lieč ení dyzentérie. Alt j e ohoroba z plno.sti a horúčosti,

pri

treba silnej šie tisnút na strane j inového j azierka; ak j e choroba z prázdnoty a chladu, silnej šie sa tisn e na strane j angového j azierka. 2) Spáj anie j in a j angu rozpúš ta hlienové zrazeniny a po­ užíva sa väčšinou pri kašli spôsobenom zrážaním hlienov a pri dušnosti ; tento účinok sa ešte zosilní kombináciou s hnetením obličkovej vrásky (D 9) a s preči stovaním vody ne­ b e sk ej rieky CD 34 ) . 21.

Š '-suan ( Shixuen. Desat vypúš tačov. )

Umiestnenie : hranice. medzi bi elym a červeným mäsom pod nechtami ne. š pičkách p rstov rúk. SpSsob masáže : vrýpat. Počet opakovaní: na každom prste vrypnút 5 ráz , al ebo vrýpat až do preoitnutia. Chorob y : úlak , vysoká horúčka, závrat , strata vedomia. Použiti e : vrýpanie na š '-suan sa používa hlavne ako rýchlaj pomoc v akútnyoh prípadoch. Prečistuj e horúčo s t , preberá k vedomiu , o živuj e činnos t zmyslovýoh otvorov ( oči , uši , nos ) . Kombinuj e s a väčšinou s vrýpaním v lao-l ungu ( D 2 2 ) , žen­ -č ungu (A 1 5 ) a v malom neb e skom srdoi (D 17 ) . 22. Lao-lung (Laolong. S tarý d rak. ) Umi e stneni e: asi 2 mm p od základňou nechta prostredníka. Spôsob masáže: vrýpan1e. Poč et opakovaní: vrýpnút 5 ráz , alebo až d o preci tnutia. Choroby: silný záchvat strachu. Použitie: vrypnutie v lao-lungu sa používa ako rýchla po­ moc pri náhlom silnom úIaku alebo pri vysokej horúčke apoj e-

nej s kŕčmi . Tento zásah preb erá k vedomiu. Ak dieta vydá bolestný ston, stav j e nádej ný, ak žiaden zvuk nevydá, stav j e značne vážny. Doplnky z literatúry: "Pri silnom úiaku dietata naj prv zasiahneme na b ode wej ­ -ling C D 28) ; ak s a nepreb eri e, použij eme vrypnutie na lao-lungu; ak ani pritom nepocíti b olest, potom j e záchrana už dost tažká. ft 2). Tuan-c eng (Duanzheng. Priamy počiatok. )

Umi estneni e : na obo ch stranách hranic e medzi bielym a č erveným mäsom pri základni nechta prost redníka. Strana sme­ rom k palou j e Iavý a smerom k malíčku pravý t uan-čeng. Spasob masáže: vrýpat nechtom palca, alebo hni est k1bom palca. Poč e t opakovaní: vrypnút 5 ráz ; hni e s t 50 ráz. Choroby: krváoanie z nosa, kŕčovité záchvaty , vracani e , hnačka, dyzentéria. Použitie: l) Hne tenie pravého tuan-č engu zastavuj e vrae gni e sp�so­ b ené vystupovaním čehi žalúdka nahor; hneteni e Iavého tuan­ -c engu spôsob uj e s túpani e č ehi nahor, p reto sa p o užíva pri hnačkách, dyzentérii a pod. 2) Vrýpani e v tuan-č engu sa používa hlavne pri kŕč ovitých záchvatoch a kombinuj e sa s vrýpaním v lao-I ungu (D 22) a preč i s tovanim dráhy peč ene (D 2 ) . Ďalej má tento b od účinok aj pri zastavovaní krvácania z nosa. Metóda j e nasledovná: p ro s t redný prst sa opletie tenkým špagátom od základne až po špičku (nesmi e to byt príliš natesno ) , a dieta sa položí l ežat.

24. Wu-č #-tie CWuzhij i e . Hánky piatich prst ov. )

Umi estnenie: chrb t ová st rana prostredných kíbov na prstoch rúk . Sp�sob masáže : vrypnút nechtom palca; hniest palcom a ukazovákom. Počet opakovaní : vrypnút 3-5 ráz ; hniest 30-50 ráz. Choroby: úľak, slintanie , neklud , kaš e! , kŕč ovité zachvaty. Použiti e: vrypnuti e na wu-č '-ti e ukludňuj e nervy, odstraňuj e zahlieneni e a praj asňuj e zmysly. Často se. kombinuj e s č i st ením dráhy peč ene CD 2) a vrýpaním ,v lao-lungu CD 22) ; hnetenie sa používa hlavne pri d ušnosti , zahlienení a kašli. Kombinuj e sa s prepravovaním vnútorných pa-kua C D 16) , tisnu- l tím a hnetaním tchan-č ungu CB 2 ) . l Doplnky z literatúry: "Pri nekoordinovanom šklbaní končatín j e hlavnou me tódou vrýpani e na wu-č '-tie a preč istovani e dráhy srdca C D 3 ) . " 25. Er-šan-men ( Ershanmen. Dvojkrídlová b rána. ) Umi estneni e : j amky na chrb t e ruky na obe strany od kíb u p ro s tredníka. Sp8sob masáže: vrypnút nechtom palca; hniest bočno u stranou palca. Počet opakovaní : vrypnút 5 ráz ; hniest 100-500 ráz. Choroby: úrak a kŕč e , vy soká horúčka bez pot enia. Použitie: vrýpanie a hnet enie na dvoj krídlovej bráne vyvoláva poteni e , stláča horúčku a utiš uj e kaš e!. Hnetenie má byt rýchl e , ale nie silné; používa sa hlavne pri nachl adnutí. Kombinuj e sa s hniet enim š en-tingu (D 8) , doplňovaním dráhy sleziny CD l) a dráhy obliči ek CD 5 ) . Vhodné j e u detí s o

slabšou t e l e sno u kona ti túc io u. Doplnky z literatúry:

MEr-šan-men má výrazný potopudni účinok. Po 1-2 minútach masáže sa obj avuj e pot , po 3-4 minútach dochádza k si lnému poteni u. Preto u detí slab š ej konš titúcie j e treba vopred upevni t povrch a až po tom použit potop udnú metódu ( na upev­ nenie povrchu treba asi 2 minúty doplňovat slezinu (D l ) , obličky C D 5) a hni est šen-ting (D S» . ti 26. šang-ma ( Shangma. Vystúpi t na koňa. ) Umi e stnenie : j amka v pri estore za a upro stred medzi kfbmi malíčka a prsteníka na chrb tovej s trane ruky.

Sposob masáže : hni est špičkou palca, alebo vrýpat nechtom palc a. Poč e t opakovaní: vrypnút 3-5 ráz ; hniest 100-500 ráz. Choroby: kaš e! z prázdno ty a ho rúčo sti , sčervenenie moča, bolesti b rucha, bolesti z ub ov, škrípanie z ubami v spánku. Po užitie: častej š i e sa používa hneteni e , ktoré rozhoj ňu­ j e j in a doplňuj e obličky, spriechodňuj e dráhy El u!ahč uj e močenie. Pret o sa aplikuj e hlavne pri prázdno te j in a nad­ bytku j angu , pri návaloch horúčky, bolestiach zubov a sčerve­ neni moča. rr detí so slabšou konš ti túciou a dlhodobým s uchým š el e stom na p I '1 c ach sa hnetenie š8.llg-ma kombinuj e s hne tenÍJl1 dlaňo vej malej prlečnej vrásky C D 12) . Doplnky z literatúrY: " Tento b od má j as� účinok pri z araz enom močení

bých s uchých š elest och

na

p!,ícach. "

B

dlhodo­

27. Waj-lao-kung (Wailaogong. Vonkaj ší lao-k ung. ) Umiestnenie: na chrb t e ruky, opro ti vnútornému lao-kungu ( D 15) . Sp8sob masáže: hniest; vrýpat. Poč e t opakovani: vrypnút 5 ráz ; hniest 100-JOO ráz. Choroby: nachladnutie , b olesti b rucha a nadýman1e , š kŕkanie v bruchu a hnačky , dyzentéria, vyvrátanie konečníka, po­ moč ovani e , prietrž. Použitie: tento b od má teplú p ovahu, p o silňuj e a dvíha

j ang, rozháňa chlad , a tiež o tvára p ovrch a má p o t op udni

efekt. Používa sa p re t o predovš etkým pri vš etkých chorobách z chlad u , či už j e to nachladnutie, t ec en! e z nosa, zaraze­

nie chladu vo vn1.1torných orgánoch, zlé tráveni e , škŕkan1 e v b ruchu a dyzentéria chladnej povahy. V p raxi sa často kombi­ nuj e s doplňovaním dráhy sleziny C D l ) , dráhy obliči ek CD 5 ) , t i snutim san-kuanu C D

JJ)

a hne t enim tan-tchienu ( B 10) pri

vyvrátení konečníka a pomoč ov&nÍ. Doplnky z literatúry: "Vrýpan1e na vonkaj š om lao-kungu harmonizuj e zahradenú studenú čehi v orgánooh a t i ež lieči návaly horúčo sti v rôz­ nych častiach tela, poruchy trávenia a nadýman1 e. "

28. Wej -ligg (Weiling. Velebný. ) Umiestneni e: chrb tová strana ruky , medzera medzi k� stkam1 ukazováka

a

prostredníka.

Sp8sob masáže : vrýpanie.

Poč e t opakovaní: vrypnút 5 ráz , aleb o až do preci tnutia.

Choroby: úIak, kŕč ovité z áchvaty.

Použitie: vrypnutie vo wej -lingu preberá k vedomi u; po­ užíva sa ako rýchla pomoc pri silnom úlaku a strate vedomia. 29. Ťing-ning (Jingning. Prizračný. )

Umi estnenie : chrb tová s trana ruky, medzera medzi k&stkami prsteníka a malička. Sp8 sob masáže: vrypnutie. Počet opakovaní: 5-10 ráz. Choroby: astmatické záchvaty , nevolnos t od žalúdka, malnu­ trieia. Použi tie: vrýpan1e na ttng-ningu stimuluj e prúdenie čehi , rozpúš ta zraz eniny a hli eny. U detí so slabšou telesnou kon­ I ti túciou ho treba používat opatrne , a ak sa musí použi t , potom ho treba spoj i t s doplňovaním dráhy sleziny C D l) , tisnutím san-kuanu (D 3 3 ) a riasením na chrbtici (C 8) , aby .a zabránilo poškodeni II vrodenej č ehi. Pri preb eraní k ve­ domi u sa kombinuj e s vrýpaním na wej -lingu CD 28) . 30. Wa:f-pa-kua (Waibagua. Vonkajšie pa-kua. )

Umiestnenie: krUh okolo vonkaj šieho lao-kungu (D 27) , obdobne ako vnútorné pa-kua (D 16 ) , ibaže na ch�tovej stran. ruky. Sp&sob masáže: vrýpat dookola po dráhe vo smere pohybu hodinových ručičiek. Poč et opakovaní: 100-300 ráz. Choroby: dušnost, nadýmanie , zápcha. Použiti e: vrýpanie na vonkaj š ích pa-kua uvolňuj e oblast hrude, harmOnizuj e č ehi a spriechodňuj e zahradené mi esta. V praxi sa často komb inuj e s trením brucha, tisnutím a hne­ t.ním tehan-e ungu (B 2 ) .

D 27.

D 28 .

D

Hne t enie vonka j § i e ­ h o lao-kungu

Vrýpan1e we j -l 1ngu -

D

D 33 .

3 1 . Hne ten1e ve terného

útulku

D 34. č1s ten1e r1ečne j vody

2 9 . Vrýpan 1 e �1ng-n1ngu

D

T 1 snutie s an -ku anu

3 5 . T1snutie liou-fu

31. I-wo-teng (Yiwoteng. VeteŕDý útulok. )

Umiestnente: j amka upro stred medzi chrb tovou stranou dlane a z ápästím. Sp&sob masáže: hniest špičkou prsta. Poč et opakovaní: 100-)00 ráz. Choroby: b olesti brucha, škŕksn1e v bruchu, bole sti kíbov, nachladnutie z vetra• . Použitie : hneteme veterného útulku zatepiuj e vnútro a ro zhýbava č chi. Používa sa často pri chorobách z chladu a bolestiach b rucha spôsob ených zlým tráven� v týchto prípa­ doch sa spáj a so zovretím rohov brucha (3 l l ) , t1snut:úD ssn­ -kusnu· (D )J) a hnetením čung-wanu, C B 6 ) . Ďalej táto metóda vytláča chlad a spr18chodňuJ e povrch� preto sa používa pri bolest�ach spasobených zahraden!m dráh chladom, alebo pri nachladnutí. J2. Po-jang-čch' ( BoYan&chi. Predlaktové j angové j a­

zierko. ) Umiestneme: J palce nad veterným útulkom C D Jl) . Sp8sob masáže: vryPDÚt nechtom palca alebo hn1est špičkou prsta. Počet opakovaní: vrypnút J-5 ráz , hniest 100-300 ráz. Choroby: zápcha, sčervenenie moča, bolesti hlavy. Použitie: vrýpsn1e a hnetenie po-j ang-čch ' zastavuj e bolesti hlavy, uIahč uj e stolicu a' upravuj e moč eme; �eteme j e zvlái t dčinné proti zápChe, ale v · prípade riedkej stolice j e zakázané ho pou!í.,at. Pri bolestiach hla." z nachladnutia • pri .červenen! moča sa pouŽí.,. spolu 8 inými metódami na oháran1e po.,rchQ a upraveDi. lIOč.Dia.

33. San-kuan ( Sanguan. Tri priesmyky. )

Umiestnenie: palcová strana vnútorného predlaktia , l ínia od j angového j azi erka (D 20) až po ohyb lak ta. Sp ô sob masáže: palcom, resp. bruškami ukazováka a pro­ stredníka tisnút od zápästia smerom k laktu. Poč e t opakovaní: 100-300 ráz. Chorob y : prázdno ta č chi a krvi , oslabenie po chorob e , studené konč atiny Z prázdnoty j angu, b olesti brucha, hnačky, vše tky choroby z prázdnoty a chladu, vyrážky z vlhkosti ( sudamina crystall1na ) . Použi tie: l ) Tisnutie na san-kuane má zatepIovací charakter, upev­ ňuj e j ang. rozháňa chlad . otvára povrch á vyvoláva poteni e. Preto sa používa pri rôznych ochoreniach z p rázdnoty čchi a krvi a z chladu , eko sú chudokrvnos t , studené končatiny, odkrvená tvár, zlé trávenie , malnutrícia, hnačky a vracanie. Väčšinou sa kombinuj e s doplňovaním dráhy sleziny (D l) , dráhy oblič iek C D 5) , hnet ením tan.tchi enu (B 10) , riasením na chrb tici (C 8) a trením brucha C B 7 ) . 2 ) Pri nachladnutí, zimomr1vosti a hnisavých vyrážkach sa kombinuj e s prečistovaním dráhy p!úo CD 4 ) , t i snutím can-č u (A l) a hnet ením a vrýpaním dvoj krídlovej b rány CD 25). Doplnky z literatúry: "U chlapcov tisnutie ľavého san-kuanu vyvoláva po tenie a tisnutie nadol po liou-fu (D 35) zachladzuj e ; u di evč at tisnutie nahor po liou-fu zachlad zuj e a tisnutie nadol po san-kuane zatepIuj e".

34. Tcbi en-che-š uej ( Tianheshui . Voda neb eskej rieky. ) Umie s tnenie: rovná línia uprostred vnútornej strany pred­ l aktia od hlavnej šlach1 (D

'19)

až po ohyb lakta.

SpSsob masáže: ti snút b ruškami ukazováka a prostredníka od zápästia smerom k laktu sa nazýva prečistovanie vody ne­ b e skej rieky; ked si prsty namočíme do vody , a postupuj eme po tej istej dráhe od zápäs tia k laktu, al� prerývane, t. j . dopredu-dozadu, dopredu-dozadu, ako ked b rnkáme na struny gitary, a súčasne pritom túkame na masírované miesto, to sa nazýva popcbýnat koĎa k prebrodeniu neb eskej rieky. Poč e t , opakovaní:

100-300

ráz.

Choroby: horúčky z prechladnutia, návaly horúčky, , vnútor­ ná horúčost, nek!ud , sucho v ústach. PouUtiá : l ) Prečistovani e riečnej vody má schladzUjúci účinok , prečistUj e horúčost, ochladzuj e vnútorný oheň" a preto sa používa pri ochoreniach z horúč osti , ako sú neklud , sucho v ústach, atty, nočné vykrikovaru. e zo spánku; účinné j e aj pri chorobách horúcej povahy z vonkaj š ích príčin, ako sú bo­ le sti hlavy , horúčka z vetra, b ol esti v krku atd. Vtedy sa kombinUj e s tisnutím v can-č u

(A

l ) , kchan-kungu

(A �)

a hne­

(A 3 ) . 2) Popcbýnan1 e koĎa k preb rodeni u neb eskej rieky j e ešte

tením tchaj -j angu

účinnej šia metóda na prečistovani e horúč osti , a preto sa po­ užíva pri chorobách z plnosti a horúčosti , vysokých horúčkach •

pod. Poznámka: nebeská ri eka

v

č ínš tine označUj e miečnu dráhu.

35. L!ou-tu (Liutu. Šes! orgánov tu. ) Umi estnenie: malíčková hrana vnútorného predlaktia. Rovná línia od j !nového j azi e rka C D 20) až po laket. Spô sob masáže: p al c om alebo b ruškami ukaz ováka a pro stred ­ níka t!snút od lakta smerom k zápästiu. Poč e t o pakov aní : 100-300 ráz. Choroby; vš e tky choroby z pl no s ti a horúč osti. Vysoké ho­ rúčky , nek!ud, úľak, sucho v krk u, alty, zdrevenenie j azyka, bol est! v krku, zápcha, p ríušni c e . kŕčovi té z áchvaty. Použitie : tisnu ti e na liou-fu má schladzuj úci účinok , z ráža horúčku, ochladzuj e krv. Pomáha pri chorob ách, ked ho­ rúč ost spasobuj e zrážanie krvi , ako sú horúčky a nekiud . príušni c e , a iné. Spolu s doplňovaním dráhy sl eziny CD l ) z ast av uj e pot eni e.

Tisnutie san-kuanu CD JJ) a liou-fu predstavuj ú dve velmi účinné me tódy pre zatep!ovanie , či ochladzovani e , mÓžu sa p o užív at spolu 1 zvláš t . Ak j e dieta sl ab ej konš t i túcie a zimomrivé , j e vhodné t isnut i e san-kuanu, ak má vysoké horúčk1 a p od obn e , j e vhodnej šie t i snu ti e liou-fu. Ked sa obe metÓdy p O UŽij ú spolu, maj ú p ri a zni vý vplyv na harmonizáciu j in a j angu a bránia vzniku extrémnych stavov ochorenia. Ak na­ príklad pri zač ínaj ú c ej chorobe prevažuj e horúčost, j e vhod­ ný p ome r medzi ti snut im lio u-tu a san-kuanu J : 1 , ak prevažu­ j ú chl adné príznaky , t reba pomer ob rátit na 3 : 1 v p ro sp e ch tisoutia san-k uanu.

Doplnky z l i t e rat úry: "Pred t ! snu t ím liou-tu treba naj prv vrypnút na dráhe srdca (D 3) a tlačit na lao-kung (D 15 ) . U chlapcov tisnuti. nadol záchladzuJ e . u dievčat sa zach1 adzovat musí naopak,

ti snutím nahor. " "U chlapcov U snutie liou-tu nadol vyvoláva chlad , u di evč at naopak spSsob uj e zateprovanie . " Poznámka: l io u- t u č i ž e š e at o �gánov r u v č ínskej medicíne označ uj e š es t j arigových orgánov - žlčník , t enké č revo , žalú­ dok , hrubé č revo , močový mechúr , troj itý ž i arič .

l ) Dráhy sleziny , p eč ene, ardca, p!úc , obličiek, žalúdka , hrubého č reva a t enkého č reva sa používaj ú hlavne pri ocho­ reniach p ríslušných orgánov , doplňovaeo u me tódou sa p o silňu­

j ú a preclstovac o u me tód ou sa z nich ods traňuj e nadbytok.

Treba však dávat pozor na t o , že dráhy peč ene a srdca j e ' vhodné preč l st ovat , al e nie j e dobré i ch d oplňovat; pokia! sa predsa len na nich p o užij e doplňovaci a metóda, j e po nej nevyhnutné následne p o u ž i t aj prečistenie. Pre dráhy slezi­ ny a oblič i ek j e vhodnej šie doplňovanie .

2) Vrýpani e a hnet eni e dvojkrídlovej b rány C D 25) , č i s t e­ ni e riečnej vody ( D 34) , hnetenie vonkaj š ieho lao-kungu ( D 21) , vrýpanie a hnetenie vet erného út ulku CD 31) a ti snu� ti e s an-kusnu ( D

33) sú metódy na o tváranie povrchu a liečia

choroby spa sob ené vonkaj šími č ini telmi. Vrýp ani e a hn e t eni e dvoj krídlovej b rány má silný potopud­ aý účinok, j e vhodné pri chorob ách z plno sti a u d e t í sil­ nej š ej konš titúci e � č i s t eni e riečnej vody sa používa naj mä pri napadnutí ho­ rúčavou a vetrom; zvyšné tri metódy maj ú zatep!ovaeí účinok p o užívaj ú sa naj mä pri napadnut í ve trom a ehladoM; , tisnuti e san-kuanu dalej dopiňa č ehi a krv;

a

hnetenie vonkaj š ieho lao-kungu rozháňa zrazeniny z chla­ du a podporuj e stúpanie j angu nahor; vrýpanie a hnetenie veterného útulku (D 31) lieči bolesti brucha. 3 ) Čistenie vody nebeskej rieky ( D 34) , popebýnanie koňa k preb rodeniu nebeskej rieky (D 34) , tisnutie liou-fu ( D 35) , hnetenie malého nebeského srdca ( D 17) , hnetenie a prepravo­ vani e vnútorného lao-kungu ( D 15) , hnetenie šang-ma ( D 26) a oddeiovani e j in a j angu ( D 20) prečistuj ú horúč ost. každá metóda však v inej súvi slosti : čistenie riečnej vody odstraňuj e horúčost z povrchu C z tzv. obrannej čehi . wej -čehi . ktorá p rúdi na povrchu tela mimo dráhy} ; tisnutie liou-fu a popcbýnani e koňa odstranuj ú horúčost z krvi Cz tzv. vyživuj úeej čehi , j ing-č ehi . kt orá prúdi spo­ lu s krvou) ; prepravovanie vnútorného lao-kungu a hne tenie šang-ma odstr�uj ú vnútornlí horúč ost z prázdno ty ; hnetenie vnútorného lao-kungu a malého nebe ského srdca odstraňuj e horúč ost zo srdca, pričom po sledne menovaná metó­ da upravuj e aj poruchy močenia a ľakavos t , sp�sob ené horú­ č o stou v dráhe srdca a pri presunutí horúč o s ti z tej to dráhy do dráhy tenkého č reva. odderovanie j in a j angu harmoni zuj e č ehi a krv; aplikuj e sa hlavne pri striedaní návalov horúčky a triašky a p ri dis­ harmÓnii č ehi a krvi. 4) Tisnutie a hnetenie doš tenej brány (D 14) , hnetanie t uan-čengu C D 23) . prepravovani e vody do zeme a zeme do vod, (D 18) . prepravovanie vonkaj š ích pa-kua C D JO) a vnútorných pa-kua C D 16) posilňuj ú slezinu a Odstraňuj ú zrazeniny. �

Hnete�e do� tenej brány sa po�žíva hlavne p ri nedostatoč­ nom trávení; ti snutie doš tenej b rány smerom k prIečnej vráske CD 20) a bnet eni. iavého t uan-č engu zastavuj ú hnačky; tisnutie od priečnej vrásky k doš tenej b ráne a bnetenie pravého tuan­ -čengu zastavuj ú vracanie ; prepravovanie vody d o zeme s a používa pri dlhodobých ochoreniach a chorobách z prázdnoty. prepravovanie zeme do vody zasa pri náhlych ochoreni ach z plno sti ; prepravovani e vonkaj š ích a vnútorAÝch pa-kua uvo!ňuj e zovretost v hrudi a - reguluj e č ehi . pričom druhá z týchto metÓd - zastavuj e aj kaš e!; 5) Hnetenie � tyroch priečnych vrások C D 10) , ti snutie ma­ l ej p riečnej vrásky C D ll) , bnetenie dlaňovej malej prieč­ nej vrásky C D 12) , vrýpan1e a bnetenie hlavnej š iachy C D 19 ) preč i s t uj ú horúč o s t a otváraj ú povrch; bnetenie š tyroch priečnych vrások harmonizuj e č ehi a krv, urýchľuj e trávenie a lieči poruchy trávenia spôsob ené zrážaním sa p o travy; Usnuti a mal ej vrásky odstraňuj e horúč o s t zo sleziny a žalúdka, lieči nadýman1 e , prask8n1e perí a liarmonizuj e čehi sleziny; bnetenie dlaňovej vrásky prečistuj e horúč ost v srdci a plúcach, odstraňuj e ai ty a chraptivý kašel; vrýp an1e a bnetenie hlavnej š!achy regUluj e č ehi v celom tele a prečistuj e srdce. _

•

l. Ťi-men (Jimen. Roztvorená b rána. ) Umiestneni e : vnútorná strana st ehna , rovná línia od kole­ na až po b rucho.

Spôsob mas áž e : tisnút ukazovákom a prostredníkom od kole­ smerom nahor. Poč e t opakovaní : 100-JOO ráz. Choroby: scervenenie moča a problémy s močením, dyzúria , vodnaté hnačky. Použi tie: ti-men má harmonizuj úc u povahu a j e velmi e fek­ t ívnym mi e s tom pre liečenie tažko � t í s moč ením. Pri p omoč ova­ ní sa kombinuj e s hnetením tan-tchienu ( B 10) , stláč aním a hnet enim san-j in-tiao (E 6 ) ; pri sčervenení moča a zaseknutí močenia ( dyzúri a) sa komb inuj e s čistením dráhy t enkého č re­ va (D 1 ) . na

2 . Paj -č chung (Baichong. S t oraký hmyz. )

Umiestneni e: nad kolenom na vnútornej strane , mi e s t o , kde j e vydutý sval. SpA sob masáž e : s tláčat alebo zovriet. Poč e t opakovaní: 5 ráz. Chorob y : kŕč e koncatín, nevládnost a ochabnutost d olných končatín. Použi tie : stlačenie al eb o zovretie paj -čchungu spri echod­ ňuj e dráhy a uvoIňuj e spazmu. Čast o sa komb inuj e so z ovretím wej -čungu (E 10) , stláčaním a hne t ením e u-san-li (E 4 ) . Pri úIaku a kŕč och možno túto metódu po užit s väč š o u silo u.

J. 81-:1!Q

(X1;y&n. OU kolena. )

Umi estnenie. jamk;y na obooh s t r_nioh pod kol enn,ým j abíČkóm. SpAsob masá!., stláč at. Počet · opakovan!: 5 ráz. Choroby: ochabnutost dolných končatín, úlak , kŕče. Doplnky z 11 t eratúry: · "Ked sa na tvári di etata obj av! úIak , treb a rýchlo vryp­ nút na tomto mi este. " " Sp8sob vr.fpan1a na očiach kolena: tieto b ody na oboch stranách kol enného j abíčka sa nazývaj ú tiež aj oči d ucha, kuej -j en C gu1yan) . Ked sa na tvári dietata zj aví úiak , tre­ ba na nich okamži te vrypnú t , a prestat až ked sa telo dieta­ ta napne smerom dozadu. "

4. e u-san-li ( Zusanl1. Tretia nožná míla. ) Umie stneni e: J palce pod kolenom, · vo svalovom úpone pod ' kíbom holennej kosti. U seba bod náj deme tak , že si dáme dlaň na kol eno a b od j e na mie s t e , kam siaha š pička prostred­ níka na vonkaj š ej strane hOlennej kosti. Spasob masáže: s t1áčat a hni est špičko u palca. Poč e t opakovaní: 50-100 ráz. Choroby: b ol esti b rucha, nadýman1 e , hnačky a vracanie , ochabnutos t dolných končatín. Použi ti e : tento, b od posilňuj e sl ezinu a žalúdok , regulu­ j e vnútornú č chi a spriechodňuj e dráhy. PouZíva sa .hlavn. pri poruchách v · tráviacom ústroj enstve; pri vracaní s a často kombinuj e s tisnutím nebeského piliera CA 12)" a oddeiovaním j in a j angu C D 20) , p ri hnačkách zo slab osti sleziny sa

kOmbinuj e s tisnutím sedemč l ánkovej kosti Cc 9 ) a doplňova­ ním dráhy hrub ého č reva CD 6 ) . Okrem t oho sa spolu s riase­ ním na chrb tici Cc 8) a trením brucha používa ako c elková preventívna a ozdravuj úca metóda u d e t í.

5. ČChien-čchens-šan CQianchengshan. Predný č cheng­ -šan. ) Umi estneni e : vedia hol ennej kosti v svale asi uprostred holene; naproti zadnému č cheng-šanu ( E ll) . Spô sob masáže: vrypnút aleb o hniest. Choroby: kŕč e dolných končatín pri úiaku. Použitie: vr,ýpani e sa používa hlavne pri kŕčových sta­ voch. Často sa kombinuj e so zovretím wej -č ungu C E 10) , stlá­ č aním paj-č chungu C E 2) a vrýpaním na tie-si ( E 7 ) . Doplnky z literatúry : "Pri prevrátení oč í nahor u detí dlho vrýpat a hnie s t na bode predného č cheng-šanu. " 6. San-Hn-tiaa (Sanyinj iao. Križovatka t roch j in. )

Umiestneni e : ) palce nad vnútorným č l enkom v sval e t e sne vedIa hol ennej kosti. Sp�sob masáže: stláčat a hni est špičkou palca aleb o uka­ zováka. Poč et opakovaní : 100-200 ráz. Choroby : pomoč ovanie , dyzúri a , b ol esti pri moč ení, zne­ ci tlivelost dolných konč atín , úiak , tažk o sti s trávením. Použitie: stláčani e a hoeteni e san-j in-tiao sprlechodňu­ j e dráhy , oživuj e krvný obeh, sprlechodňuj e moč ové c esty , upravuj e vnútornú vlhkost a horúč o s t ; dalej po silňuj e sl e-

zinQ a žalúdok a p odporQj e tráveni e. VäčšinoQ sa kombinQj e s hnetením tan-tohienu C B 10) a tisnutím ti-menu C E l) . Často sa používa aj pr1 o chabnuto sti dolných končatín. 7. Ťie-si (Jiexi. Štrb ina uvolnenia. )

Umi estnenie: j amka medzi dvoma šIachami upro stred na prednej strane čler·kového kíb u. Sp�sob masáže: vrypnút nechtom palca aleb o hni est špič­ kou paloa. Počet opakovaní : vrypnút 3-5 ráz. hniest 50-100 ráz. �horoby: úlak , silné vraoanie a hnačky , zníž ená pohybli­ vost členku. 8. Ta-tun ( Dadun. Veľká kopa. )

Umiestneni e : vnútorná strana základne neohtového l o žka paloa na nohe. Spasob masáže: vr.ýpat nechtom paloa. Poč e t opakovaní: 5 ráz. Choroby: úIak , kŕčovité záchvaty. 9. Feng-lung ( Fengl ong. Mohutný. )

Umiestneni e : 8 palcov nad vonkaj š ím členkom a l palec nab ok von od holennej kosti� naj vypuklej šie mi e st o svalu na holeni. Spasob masáže: hniest špičkou paloa al ebo pro stredníka. Poč e t opakovaní: 50-100 ráz. Chorob y : kaš e ! , ohrapteni e , astma. Použitie: hnetenie teng-lungu harmonizuj e č ehi žalúdka

E 2 . Zovre t i e pej-čchungu

E 6 . Hoe tenie a s tláča­

E

E . l 0 . Zovre tie wej -čungu

E 1 4 . Hoe tenie jung

nie san-jin-{iao

7 . Vrýpenie v tie-si

-čehdanu

E 1 2 . Vrýpanie pehu -echanu

a

upravuj e tvorbu hli eno�. Pri ka šli , chraptení a astme sa

kombinuj e s hnet ením tchan-čungu (B 2) a prepravovaním vnú­ "

torných pa-kua ( D 16 ) .

10. We3-čung (\'leizhong. Prostriedók ohybu. ) Umiestneni e : uprostred j amky zákolenia, medzi dvoma ve1

-

kými šlachemi .

Sp�sob masáže: zov: rie� medzi ukaz.ovák a palec . " Počet opakovení : 5 ráz .

Choroby: kŕče z ú1aku , ochabnutos� do lných končatín. Doplnky z literatúry: " nAk sa pri ú1aku telo skrčí smerom dopredu, treba vrypnú�

na wej -čungu smerom nadol a t elo sa nerovná; ak pri ú1aku sa t elo zvráti horeznačky, treba vrypnú� smeroc nadol v očiach ducha (E 3) a telo sa opŠ� vráti do normálnej polohy . tt l l . Chou-čcheng-šan (Houchengshan. Zadný čCheng-šan. ) Umiestneni e : v j amk e upro stred spodnej časti zadnej strany lýtka. SpSsob masáže : zovrie� . Počet opakovaní : 5 ráz . Choroby: bolesti lýtka pri natrhnutí š1achy, ochabnutos� dolných končatín. Použitie : zovretie zadného čcheng-šanu uv01ňuj e kŕče a opriechodňuj e dráhy; často

sa

kombinuj e so zovretím wej -čun­

gu (E 10) pri kŕčoch z ú1aku a pri sl abo sti dolných končatín. Doplnky z literatúry:

"Keč1 d1e�a od prudkého zlaknuti!l dostane náhle kŕče a tras-l

ce

mU končatiny, treba zahryznú� do tohto bodu a drža� tak

dlho , až

sa

die�a nahlas rozplače . "

1 2. Pchu-cchan (Pucen . Ko čiš tro j ky. ) Umiestneni e : upro stred j amky pod vOP..':i:e.j šfu členkom . Spô sob masáže : zovrie� alebo vrýpa� .

Počet opakovaní : 5 ráz . Choroby: útek, závrat , mdloby. Doplnky z literatúry : "Ti snú� nahor a vrýpa� nado l na pchu-c.chane preberá k ve­ domiu. Ak sa dieta vydesí na smr� , treba zahryznút do tohto bodu, až kým ned�j de k precitnutiu; táto �etóda sa nazýva ' tiger požiera potravu ' ''. 13. Kchun-lun (Kunlun. Házov pohoria v severnom Tibete. ' Umiestnenie : v j amke medzi vonkaj ším členkom a achillovou šlachou. Spôsob masáže : vrýpa� . Počet opakovaní : 5 ráz . Choroby: úlek , kŕčovi té záchvaty. Do plnky z literatúry:

''Moxibúcia tohto bodu lieča chronickú Ia.kavost .

II

14. Jung-cchUan (Yongquan. Bub1aj úci prameň. ) Umiestnenie : j amka uprostred hornej časti p l o sky nohy, ktorá sa obj aví , !cei! zovrieme dovnútra prsty nohe Spôsob masáže : tisnút palcom smerom lc prstom ; hniest .

Choroby: horúčka, vracanie , bolesti brucha, pálenie na dlaniach a chodidlách. Použiti e :

l ) Tisnutie j ung-čchUanu odst raňuj e prázdnU horúčo s� . Po­

užíva sa hlavne pri pocitoch pálenia v dlaniach , ne chodid­ l ách a v hrudi , a pri neklude; vtedy sa často kombinuj e s

hnetením šang-ma (D 26 ) a prepravoveníc lao-kungu (D 15 ) .

Pri o dstraňovaní horúčosti z plno sti se kombinuj e s ti snu­ tím Hou-tu C D 3 5 ) a čistením vody nebeskej rieky C D 34 ) .

2 ) Hneteni e j ung-čchUanu zastavuj e dávenie a hnačky; hne­ t eni e dolava zastavuj e dávenie , hnetenie dopra.va zasa zasta­ vuj e hnačku.

Čas� III .

Liečenie naj čast ej ších ochoreni

l. Detské hnačky �asté ochorenie tráviac eho ústroj enstva, ktorého hlavným p rej avom j e hnačka. Uôže sa vyskytnú� 'vo všetkých ročných obdobiach, naj častej šie však býva v lete a na j eseň. Ak sa

nevylieči včas , ohrozuj e výživu i rast die�a�a. V �ažkých

prí padoch mSže dSj s� až k o dvodneniu o rganizmu a ohrozeniu života. Preto j e liečeniu hnačky treba venova� zvláštnu po­ zorno s t . Príčinv ochorenia . .

.

.

. .,

. . • . . . . . ••

l) lrapadnutie vOnkaj ším škodliv;ím činitelom. Vzniknutie hnačiek velmi t esne súvisí s pOdnebnými vplyvmi . Chlad , vlhko i horúčost �ôžu spôsobit hnačky, pričom naj častej ším škodli­ vým činit elom býva vlhko . Sl ezina svo j ou povahou má radšej sucho a nevyhovuj e j ej vlhko , ktoré pošlcodzuj e j ang sleziny a tým neblaho ovplyvňuj e aj tráviaci �roces.

2 ) Vnútorné po škOdenie z mliečnej stravy. Zapríčin1� ho mô že nevyváž ený príj em potravy, čiže prej edani e sa alebo na­ opak dlhé hladoveJll e , aalej náhla zmena kvality stravy alebo zvýšenie množ stva tu.leu v nej ; aj nečistá strava mô že po ško­ di� slezinu

a

žalúdok , čo negatívne ov]l�Yňuj e ich zažívacie

funkcie a vedie k hnačke.

J) Prázdnota a slabo st sleziny a žalúdka. Orgány detí sú krehké a slezina často ni e j e dostatočne silná; okrem toho deti bývaj ú velmi živé a pohyblivé , čó ešte zvyšuj e nároky

na slezinu a že.lúdok. Preto ak ich j edného dňa napadne vonk� � ší škodlivý činitel, mô ž e sa to negatívne o drazit na činnosti

sleziny a pracovaná a pot�va v čreváoh

žalúdka, a t o tak , že strava nebude primerane pre­ v tráviacom trakte, voda sa b ude !!leni t na vlhkost sa bude zrážat a zahradzovat. Vlhkos t a zraz eniny napokon sp8sotiia hnačky.

l) Hnačky z chladu a vlhkosti . Stolica j e čistá, riedka a 8 peno u , má ri edku ťarb u a nepáchne. V črevách poč ut škŕka­ nie , brucho boH, tvár j e bledá a dieta nepoci tuj � smäd. Moč j e čistý a hoj n;f , pul z j enmi, kožné vrásky ' na vnútornej stra­ ne kíbov prstov sú č ervené , povlak na j "azyku j e biely a hlad­ ký. 2) Hnačky z vlhkosti a "ho rúčosti. Hnačku predcháza bo­ lenie brucha, hnačka ;l e prudká a náhla, stolic a j e žltohnedá a páchnuoa, telo má mierne z-výš enu teplotu, v ústach j tt po­ cit - sucha, moč j e žltý a j e ho málo, pulz j e klzký a rýchly, kožné vrásky na vnútornej strane kíbov prstov sú Ualové. " J) Hnačky spôsobené potravou. Brucho b ol! a j e v ňom pocit nadýmania , pred hnačkou dieta plač e , po vypráZdnení bol esti ustup uj ú, s tolica j e hojná a má kyslý zápach, pach j e cíti� aj v ústach. môže sa obj avit i vracani e, pu1z j e kl zký a povlak na j azyku hrubý aleb o 'nečistý a hladký. 4) Hnačky Z prázdnoty sleziny. Hnačky sú dlhodobé alep o znova sa vracaj úce, tvár j e zelenobiela, prej avuj e sa ne­ chut k J edlu, v s tolici sú kusy zrazeného mlieka aleb o po­ travy , m�že dochádzat k hnačkám vždy po prij at! potravy , pu1z j e j emný , povlalé na j azyku tenký a riedky. Ak hnačky trvaj ú príliš dlho , môž u poškOd1t j ang obličiek, č o ss pre­ j av! svietivo �ielQu tvárou , vodnatou stolic o u , Častými hnačkami , studen;fmi konč atin� , bielym a r1edkym povlakom

j azyka a slabým � pulzo� V tažších prípadoch sa obj a­ vuj e nezastav1teW hnačka, zlá trávenie, stlipan1e chladu do končatín, j emrJi a zastavujúc! sa pUlz , stl'aty vedomia a iná prej avY straty tekutín a j angu. Súčasne lékarska veda rozde!uj e hnačky podia vážnosti

o chorenia na ľahké (j ednoduché zažívacie por�chy) a tažká

( stredne toxické zažívacie poruchy) . Pri �kách tažkého charakteru sa obj avuj e celkové o chorenie organizmu; m8ž u sa vyvinút z hnačiek Iahš iehc typu alebo sa prej avit náhle. Pri nich j e stolica i viac ako 10 ráz za deň, j e značne vod­ natá, dochádza ku strate chuti i k úbytku na váhe , m�že dSj st k vracaniu, horúčkam atd. Ak s a takýto stav veas ne­ vyli eči , hrozí neb ezpeč enstvo odvodnenia organizmu , ba do­ konca j e ohrozený i život. Preto j e treba velmi staro stlivo sledovat chorobný stav a j eho zmeny. Liečenie ........

l) Hnačky z chladu a vlhkos ti Princíp lieč enia: zateplit vnútro a rozptÝlit chlad , od­ strán1t vlhkost a zastavit hnačku. Metóda liečénia: doplnit dráhu sl eziny (D l) , ti snút san­ -kuan (D JJ ) , doplnit hrubé č revo C D 6 ) , hniest vonkaj ší lao-kung CD 27) , hniest pupok ( B 8) , t i snút sedemčlánkovú kost (c 9) , hniest kostrč (C 10) , stláčat a hniest c u-san-li C E 4).

Vysvetle nie: Usnutie san-kuanu a hnetenie vonkaj iieho lao-kungu zahrieva j ang a rozpty!uj e chlad; spolu s doplňo­ vaním dráhy sleziny, hnetením pupku a stláčaním a hneteDÍm cu-san-U posilňuj e slezinu a odstreĎuj e vlhkost, zatepluj .

vnútro . roshiňa ohlad. Doplňovani e hrub 'ho čreva" t1snut1e s ed emčlÁakov e.1 kosti a hnet eni e kostrč e zahp!uj e vnútro a zas tavuj . hnačky. '

Pri bolestiach b rucha a škŕkaD! v črevách p ridáme hnete­ ni e veterného útulku ( D )1 ) a zovretie kútov b rucha CB ll) , pri telesne.1 slab o s ti p ridáme riasenie chrbtice (C 8) . pri Iakavosti a nek!ude ' pridáme čistenie �ráhy pečene ( D 2 ) , vr,ýpan1e a hnetenie kíbov piatich prstov CD 24) . 2 ) Hnačky z vlhko sti a horúčosti Prinoíp liečenia: prečistit horúčost a upraVit vlhkos t , regulovat vnútro a zastaVi t hnačku. Metódá liečenia: prečistit slezinu ( D l) a žalúdok (D l) . prečistit hrubé č revo ( D 6 ) , p reči s ti t tenké č revo ( D 7 ) , z atíska t liou-tu ( D ) 5 ) , hn1 es� neb eský čap C B 9 ) , hniest kostrč CC 10) . Vysvetleni e: preč i s t eni e sleziny a žalúdka čistí vlhkÚ horúčost stredného žiariča; či s teni e hrubého č reva a hnete­ ni e nebeského čap u prečistujú črevá a odstraňuj ú z nioh zra­ z eniny z vlhkosti a horúč o s ti , zatískani e liou-fu a čiste­ ni e tenkého č reva upravuj e močenie a vnútornú vlhkost. hoe­ tenie kostrče napomáha regul ovat činnost čriev a zastavuj e hnačku. )

Hnačky spôsob ené p o travou

Princíp lieč enia: napomSct trávenie potravy a odviest zrazeJuny . zharmonizovat vnútro a napom&ct prepracovaa1. stravy.

Me tóda lieč enia: doplnit dráhu sleziny C D l ) . prečiatit hrub' črevo (D 6 ) , hni est doš tenú bránu (D 14) . p repravovat vnútorn' pa-kua ( D 16) , hnieat čWlg-wan CB 6) , tnet brucho

(B 7) , hniest neb e� čap (B 9) , bn1est kostrč ( C 10) . Vysvetleni e : doplňovanie dráhy sleziny, hnet enie č i.tng­ -wanu, p repravovanie vnútorných pa-kua, hne tanie doš tenej brány a trenie bruche. posilňuj ú slezinu a harmonizuj ú žalú­ dok, :roznášaj Ú zrazeniny a podporuj ú trávenie ; čistenie hru­ b ého čreva a hnetenie neb e ského čapu spriechodňuj e č revá a odnáša zrazeniny; hnet enie kostrče napom.áha regulovat čin­ nost č riev a zastavuj e hnačku. 4) Hnačky z prázdnoty sleziny Princíp liečenia: posilnit slezinu a rozhoj nit čehi ; za­ hr1at j ang a zastavit hnačku. Ketdda liečenia: doplnit dráhu sleziny C D l) , doplnit hrubá črevo (D 6 ) , ti snút san-kuan (D 33 ) , triet brucho (B 7) , hniest pupok (B S) . tisnút sedemčlánkovú kost (C 9 ) , hniest kostrč (C 10) , riasit chrb ticu CC 8) . Vysvetlenie: doplnenie dráhy sleziny a hrubého č reva po­ silňuj e slezinu a rozhoj ňuj e čchi , stabilizuj e f unkciu čriev a zahustuj e stolicu; tisnutie san-kuanu, trenie b rucha, hne­ tenie p upku a riasenie na chrbtici zatepiuj e j ang a d opíňa

vnútornú č c hi ; ti snutie sedemčlánkovej kosti a hnetenie kostrče zatep!uj ú j ang a zastavuj ú hnačky. V prípade prázdnoty obličkového j angu pridat doplnenie dráhy obličiek ( D 5) a hnet enie vonkaj šieho lao-ki.tngu (D 27) pri nadýmaní pridat prepravovanie vn1torných pa-kua ( D 16) ; pri dlhodobých hnačkách p r1dat stláčanie a hnet ani e paj ­ -chuej (A

9).

s a u dietata obj aví z el enob1ela tvár. prepadnuté oči . vracanie , nechutenstvo . duševná malátnost a nedostatočná mo­ čenie, J e treba hned začat liečit kombináciou č ínskych a zá­ padných liečiv. Ak

Dodatok: dzz en té na Hlavnými p ríznakmi dyzentérie sú b ol esti bruoha, b o­ lestivé nutkanie na stoli o u , hnačka a č ervená či biela . t o­ lioa; s ú zapríčinené vlhkými a horúcimi , aleb o vlhkými • chladnými škodlivými činitelmi , a naj častej š i e bývaj ú v 11te a na j eseň. Exi s t uj e i dyzentéria sp8 sob ená bacilmi , �o j e pomerne časté infekčné ochorenie u d e tí.

Príčin v ochorenia •1 • •• • • • • • • •

• •• • •

l ) Vlhká horúč ost. V l e t e a na j eseň mô ž e dôj st k po ži­ ti u neč istej stravy, č o poškodzuj e žalúdok a č revá; ked sa k tomu ešte pridruží vOnkaj š í škodlivý čini t el vlhkej alebo horúc ej povahy , dostáva sa tiež do žallídka a č riev, kde sa zahradzuj e , b ráni volnému p rúdeniu čehi a spô s ob uj e dysfun­

kciu tráviaceho ústroj enstva. Ak prevláda horúci čini t e l , s tolica j e viacej do č e rvena, a k j e prevládaj úca vlhká škod­ livo s t , stolica j e viacej do biela.

2) Vlhký chl 9d. Žalúdok a č revá sú svoj ou povahou po­

merne slabé a krehk é ; ak sa do nich opakovane d o s t áva škod­ livý č ini teI zvonka ( Vi e tor, zima, chl ad , vlhkost ) , spôsob ! di sharmóniu vnú t orného p ro s tredia žalúdka a č ri ev , a naruš u­

j e volné prúdenie č ehi.

l) Dyzentéria z vlhkej horúčo sti: prudké b o l e s ti brucba,

stolica j e červenobiela, bolestivé nutkanie na stolic u, die­ ta plače a j e nekiUdné , má pocit horúč osti v konečníku, j e rozpálené a smädné , j azyk j e silne červeDÝ a p ery sú vysuše-

né; v tažkých prípadoch sa obj avujú kŕčovité záchvaty a sčervenenie moč a, povlak na j azyku j e žltý a klzký, kožné vrásky na vnútornej strane kíbov prstov rúk dostáVaJ ú t emn fialovú farbu. 2) Dyzentéria z vlhkého chladu: skryté bolesti v bru­ chu, stolica j e viacej do biela, dieta málo j e , a obj avuj e sa u neho duš evná malátnost a c i tlivo st na zachladeni e b ru­ cha; povlak na j azyku j e biely a klzký, vrásky na vnútornej strane kíbov prstov rúk sú červené.

Lieč eni e ........ l) Dyzentéria z vlhkej horúč osti Princíp l i eč enia: sch1adlt horúč o s t a rozohnat vlhkos t , harmonizov!it čehi a sp ri e c hodni t zraz eniny. Metóda lieč enia: prečisti t dráhu žalúdka (D 13) , preč is­ tit hr ub é č revo ( D 6 ) a tenké č revo ( D 7 ) , zatiskat liou-fu (D 3 5 ) , prečistit vodu nebeskej rieky (D 34 ) , ti snút nadol �o sedemčlánkc�e3 kosti (c �) , cddeic�at 3 in a 3 sng (D 20) , p repravovat vnútorné pa-kua ( D 16 ) , č i s ti t dráhu p iúc ( D 4 ) hniest neb e ský čap (B 9) . Vysve tlenie: čistenie dráhy žalúdk a, hrub ého č reva, hoe­ teni e nebe ského čapu spolu s čistením vody neb eskej rieky a zatískaním 110u-fu upravuj ú vlhkú horúč o s t v žalúdku a č revách, rozháňaj ú zrazeniny a harmoniz uj ú vnútro; či s t enie vody neb eskej rieky v kombinácii s č i stením t enkého č reva odstraňuj e vlhkú horúčos t z moč ových ci est; oddeÍovanie j in a j aneu spolu s preprsvovanim vnútorných p a-kua regul uj ú čch! a rozvádzaj ú zrazeniny; ti snuti e sedemčlánkovej kosti nadol čistí tráviaci trakt od vlhkej horúčosti a uÍahč uj e

priechod stolice; U snutia liou-fu sp olu • � h t tDť. ct r." w piúc sa osvedč uj ú pri bolestivom nutkaní na stollou. Pri b ol estiach brucha s a pridáva eš te zovretie kdtoY

b rucha CB 1 1 ) .

2 ) Dyzentéria z chladnej vlhkosti Princíp lieč enia: zatepli t vnútro a odstrán1 t chlad . po­ sil ni t slezinu a odstrán1t vlhkost. Metóda liečenia: doplni t d ráhu sleziny (D l) a hrub � č r.­ vo C D 6 ) , hni est vonkaj š í lao-kung CD 27) , tisnút san-kuan (D 33) , oddelit j in a j ang CD 20) , tri e t b rucho CB 7) , stlá­ čat a hnie s t c u-san-li C E 4 ) . Vysvetleni e : doplneni e dráhy sleziny a hrub ého č reva po­ silňuj e sl ezinu , upravuj e vnútro , zatepluj e j ang a odstra­ ňuj e vlhkost; v kombinácii s hnetením vonkaj š i eho lao-kungu a t i snut im san-kuanu sa p o silňuj e účinok zateplovania vnútra a

odstr�ovan1a chladu; pri oddeíovaní j in a j angu sa pS sobí

hlavne ná s t ranu j angového j az ierk a , č ím sa ods traňUj e vnú­

torný chlad ; t reni e b rucha a s tláčani e a hnetenie c u-san-li po silňuj ú sl ezinu , otváraj ú žalúdok a p o dporuj ú chut do j ed­ la.

2. Vracani e Vracanie j e sp&sob ené tým, ž e č ehi žalúdka vys t up uj e nahor, teda do proti smeru svoj ho obvyklého prúdenia. Je to č asté de tské oohoreni e , ktoré sa obj avuj e p ri mnohých choro­

b ách. Do tej to kategóri e však nepatrí časté vracani e malého množ s tva mlieka pri kŕmení , ktoré j e spôsob ené tým, že d e ti

maj ú e š t e slabé orgány i uvo!nený žalúdkový vohod.

Žalúdok sa zvykne nazývat morom potravy ; j eho energia v obvyklom stave klesá smerom nadol. Slezina a žalúdok u de­ tí sú ešte slab é , preto vonkaj šie činitele mAžu d o nich po­ merne labko preniknút a spAsobit i ch dys funkciu; dalš ím1 škodlivými činitelmi sú prej edani e sa, nevyváž ený príj em potravy, zahradzovanie a zráženie sa potravy, č o vš etko po­ škOdZuj e sl ezinu a žalúdok , naruš uj e ich činnost a ob raci a čcb! žalúdku nahor do proti smeru.

l) Vracani e z chladu: vracanie sa obj av uj e pO' skonzumo­ vaní trochu väčšieho množstva p o travy , nie j e pravidelné , vývratky maj ú kyslý pach, tvár j e z elenob i ela, končatiny sú chladné , brucho b olí a vyhovuj e mu teplo, stolica j e riedka, povlak j azyka tenký a biely, ko žné vrásky na vnút o rnej st ra­ ne kib ov prstov sú č e rvené.

2) Vracani e z horúč osti : k vracaniu dochádza hned p o j edle, vývratky maj ú kyslý pach, t e l o j e rozpál ené , v ústach j e pocit sucha, dieta j e nekludné , stolica páchne al eb o sa obj aví zápCha, moč má žltoč e rvenú farb u, p ery a �azyk sÚ

č e rvené a suché , p ovlak j azyka j e žltý a olej ovitý, vrásky na vnútornej strane kibOV prstov rúk sú lialové.

3) Vracanie z potravy: vývratky maJ ú kyslý pach a sú hoj né , pach c ít it aj z úst, diets pocituj e tlak v hrudi s nemá chut do j edla, b ol! ho brucho a má nadýmanie , stolica páchne kyslo , niekedy j e hnačkovltá a niekedy sa obj aví zápcha, povlak j azyka j e hrubý a Olej ovi tý.

L1e�enie ........ l) Vracanie z chlad u Princíp lie� en1a: zateplit vnútro a rozptýli t chlad, 0brátit vzo stupný p ohyb nadol a zastavit vracanie. Metóda liečenia: d oplnit dráhu sleziny CD l) , tisnút vo­ d orovnú vráSku smerom k doštenej bráne (D 14) , hniest von­ kaj š í lao-kung CD 27) , ti snút san-kuan (D 33) , tisnút ne­ b eský pilier CA 12) , hni est čung-wan CB 6 ) . Vysvetl enie: tisnutie neb eského pili era harmonizuj e žalú­ dok a obracia vzo stupný pohyb , odstraňuj e chlad a zastavuj e vracanie , v kombinácii s tisnutím od vodorovnej vrásky sme­ rom k doštenej bráne má priaznivé účinky pri vše tkých dru­ hoch vracania; doplňovanie dráhy sleziny a hnetenie č ung-wa­ nu po silňuj e slezinu a žalúdok, zatepiuj e vnútro, rozháňa chlad , obracia vzos t upný pohyb a zastavuj e vracanie; ti snu­ tie san-kuanu a hnet eni e vonkaj šieho 1ao-kungu zahrieva j a.ng a rozptyiuj e chlad , č ím sa eš te umocňuj e po žad0van:ý účinok zat eplenia vnútra. 2) Vracanie z horúčo sti Princíp liečenia: schladit horúč ost a harmonizovat žalú­ d ok , ob ráti t vzostupný pohyb a zastavi t vracani e. Metóda lieč enia: prečistit slezinu a žalúdok (D l) . CD 13) , prečistit hrubé črevo CD 6 ) . zatískat liou-fu CD 3 5 ) . prepravovat vnútorné pa-kua CD 16) , tisnút od vodorovnej vrásky smerom k doš t enej b ráne C D 14 ) , tisnút nebeský pilier CA 12) , tisnút nadol po sedemčlánkovej kosti CC 9 ) . Vysvetlenie: čistenie sleziny a žalúdka spol u s tisnutím nebeského piliera schladzuj ú zahradenú horúčost v strednom žiariči , harmonizuj ú ž alúd ok, obracaj ú vzos tupDý pohyb a

zastavuj ú vracanie; tisnutim liou-fu sa umocňuj e schladzova­ nie horúčosti; prepravovanie vnútorných pa-kua a tisnutie od vrásky smerom k doš tenej b ráne uvoľňuj e oblast hrudnej dutiny, harmonizuj e čehi i žalúdok a zastavuj e vracanie; tisnutie sedemčlánkovej kosti a prečistovanie hrub ého č reva vypúš taj ú horúčost a spriechodňuj ú stolicu, čim umožnia čehi žalúdka klesat smerom nadol.

3) Vracanie z potravy Princíp liečenia: napomAct t ráveni e a odviest zrazeniny, harmonizovat vnútro a obrátit vzo stupný pohyb . Metóda lieč enia: doplnit dráhu slezi� ( D l ) , hniest doštenú b ránu (D 14) , tisnút od vodorovnej vrásky smerom k doš tenej bráne ( D 14) , prepravovat vnútorné pa-kua ( D 16) ,

20) , stláč at 4) . Vysvetlenie: doplňovanie dráhy slezi�, hnetenie č ung-wa­ nu a stláčanie a hnetenie c u-san-li posilňuj e slezinu a har­ monizuj e žalúdok, č o napomáha tráviaci proces; hnetenie doš tenej brány a prepravovanie vnútorných pa-kua uvoiňuJ e oblast hrudnej dutiny, harmonizuj e čchi , napomáha trávenie a rozvádza zrazeniny; oddelovan1e j in a j angu a tisnutie od vodorovnej vrásky smerom k doš tenej bráne obracia vzostup do protismeru a zastavuj e vracanie. hniest č ung-wan C B 6 ) , oddelovat j in a j ang ( D a hniest e u-san-li

(c

3. Bolesti b rucha Časté ochorenie detí a tiež sprievodný znak pri rSznych chorobách. Chorobné stavy spoj ené s bolestami b rucha sú velmi komplikované , na tomto mi este sa bude hovo rit predovš e tkým o b olestiach spôsobených chladom a zahradzovaním sa t rávenej potravyo

1 ) Vonkej ší škodlivý činitel e V dS s1edku nedo statočnej o?atery alebo n��lych zmien počasia

qp žu

vietor a chlad spô­

sobil: vnilmutie týchto škodlivých činitelov do brušnej duti­ ny. Keaž e chlad sa svojou povahou sl:nhuj e donútra, zmrštuj e sa a nerozptyluj e , zostáva zahradaný v č revách, bráni prúde­ niu čchi , a to vyvoláva bol esti brucha.

2) Zrážanie mliečnej materinskej stravy. nevyváž ený príj em mat erinského mli eka alebo prílišný j ednorázový príj em potravy či tekutiny môže spôso�il: zahradenie st redného žia­ riča ( zhruba o blesl: žalúdka) , čím sa blo!cuj e prúdenie čchi a dochádza k bolestiam brucha.

3) Parazity. Blokovanie volného p�:'denia čchi môžu za­ príčini l: aj parazity, ktoré sa do st�'.
4) Prázdno ta a zach1&denie sleziny e žalú��a. Vrodená slabosl: sleziny a žalúdka, aleb o prázdno ta sleziny v dôsled­ ku dlhodobého ocho renia zapríčiňUj Ú nedostato čnosl: slezino­ vého j angu, čo má za následok o slabenie tráviacej činno sti , z rážanie vnútorného chladu a nedo statok čehi i krvi , ktorá by zateplova1a vnútorné pro stredie o rbanizmu, čo sa prej avu­ j e bo1esl:ami brucha.

1 ) Bolesti z chladu: bolesti brucha sú p ::'lldké , dieta poplakáva a j e nekludné; p ri napadnutí chladom, či p:'i vnú­ tornom zachladení zo stravy sa bolesti stávaj ú ešte urputnej ­ šími , kým teplo ich zmierňuj e ; tvár j e z elenobiela, povlak j azyka biely a klzký, vrásky na vnútornej strane kíbov prstov

rúk sú č ervené, stolica j e j asná a riedka.

2) Bolesti sp8sob ené stravou: dieta cá nadýmanie, odmie­ ta stláčanie b rucha, nemá chut do j edla, stúpaj ú mu žalúdoč­ né štavy, maže i vraca� , do stal hnačku alebo zápchu ; povlak j azyka j e hrubý a olej ovitý.

3) Bolesti spô sobené cUdzopasníkci : bolenie b rucha pri­ chádza znenazdejky, naj výraznej šie j e v o�olí pupku, chvíle­ ci se utišuj e , niekedy j e mo žné v b ruchu nahr.latal hrudkovitá chvej úce sa útvary, v stolici sa obj avuj ú červíky, dieta chudne, nechutí mu j est , alebo naopak cá chul na nezvyčajné veci; ak parazity vniknú do žlčovodu, bolesti sú prenikavé a môže dôj sl k vracaniu.

4 ) Bolesti z prázdnoty a chladu sleziny: bolesti sú skryt é , diela cá rád teplo a masírovanie �rucha , má žltastú tvár, býva slabšej telesnej konštitúci e , nechutí mu j esl a !ahko dostáva hnačky; ko žné vrásky na vnúto�nej strane kfbov prstov rúk maj ú svetlú farbu, povlak j azyJ'a j e tenký a svetll. Liečenie ........ 1 ) Bolesti z chladu

Princ íp liečenia: zateplil vnútro a rozohnal chlad, napra­ vil prúdenie čchi a zastavil bolest i . Metóda liečenia: dop1n1t dráhu sleziny ( D 1 ) , hniesl von­ kaj ší lao-kung ( D 27) , ti snúl san-kuan (D 33) , triet brucho (B 7 ) , vrýpal a hni esl veterný útulok (D 31 ) , zovriet kúty brucha (B l l ) . Vysvetlenie : doplňovanie dráhy sl eziny a trenie brucha zatepluj ú vnútro a po silňuj ú slezinu, v kocbinácii s ti snu­ tím san-kuanu a hnetením vonkaj šiaho lao-::ungu podporujú

t elesný j ang a rozháňaj ú chlad, vrýpanie a hneten1e veterné­ ho útulku a zvieranie rohov brucha ro zháňaj ú chlad, regulu­ j ú čehi a zastavuj ú bolesti.

2 ) Bolesti spôsobené stravou Princíp liečenia: napomSct trávenie a o dvi est zrazeniny, zharmonizovat vnútro a zastavi� bolesti. Metóda liečenia: dopln1� dráhu sleziny CD l ) , prečisti� hrubé črevo (D 6 ) , hnie s� doštenú b ránu (D 14 ) , prepravovat vnútorné pa-kua (D 16 ) , hnies� čung-wen (B 6 ) , hniest nebes­ ký čap (B 9 ) , oddelova� j in a j ang brucha CB 7) , zovrie� kú­ ty brucha (B ll ) .

Vysv etleni e : doplňovanie dráhy sleziny, hnetenie do štenej brány, hnetenie čung-wanu a oddelovanie j in a j a.ngu brucha po silňuj ú slezinu, harmonizuj ú žalúdok, naponáhaj ú trávenie a odvádzaj ú zraz eniny, napomáhaj ú prúdenie čehi a zastavuj ú bolesti , či s t enie hrubého čreva a hnetenie nebeského čapu spriechodňuj ú črevá; prepravovenie vnútorných pa-kua uvo!�u­

j e oblas� hrudnej dutiny a reguluj e č ehi i k rv ; zovretie ro­

hov brucha uti šuj e bolesti .

Pri vracaní treba pridat tisnutie nebeského piliera (A 1 2 ) a tis.!lutie vodorovnej vrásky smerom k doštenej bráne ( D 14) ; pri horúčke pridat zatiskanie l1ou-fu C D 3 5 ) a č i stenie vody nebeskej rieky ( D 34 ) .

J ) Bolesti sp& sobené cudzopasníkmi Princíp liečenia: zatepli� vnútro a rozhýbat čehi , utíšit parazity a zastavit boles� . Metóda liečenia: hniest veterný útulok ( D 31 ) a vOnkaj ší lao-kung (D 27 ) , tisnút san-kuan (D 33 ) , trie� brucho (B 7 ) , hnies� pupok (B 8 ) .

Vysvetlenie: trenie brucha a hnetenie pupku posilňujú slezinu a hamonizujú žalúdok, podporuj ú prúdenie čehi a utišujú bolesti ; kombinovan6 s hnetením veterného útulku, vonkaj šieho lao-kungu a ti s.!'1utím san-kuanu zatep!uj ú vnútro a utišuj ú parazity. Pri silných bolestiach brucha treba

pridat

hnetenie a

stláčanie bodu šu sleziny (C 5 ) alebo toho bo du pozdtž oboch strán chrbtice, ktorý j e ci tl1vý na dotyk. 4) Bolesti z prázdnoty a zachladenia sleziny

Princíp liečenia : zatepl1� a doplnit slezinu a obličky,

rozhojni� čehi a zastavi� bolesti.

Metóda liečenia: doplni� dráhu sleziny CD l ) , dráhu obli­

čiek CD 5 ) , tisnú� san-kuan (D �J ) , hnies! vonkaj ší lao-kung (D 27) , čung-wan CB 6 ) a pupok (B 8 ) , stláča� a hnies� cu­ -san-li

(E 4 ) .

Vysvetl eni e : doplnenie dráhy

l eziny

s

a

dráhy obličiek ,

tisnutie san-kuanu a hnetenie vonkaj šieho lao-kungu zatep!u­ jú a doplňuj Ú slezinu

a

Obličky, rozhojňujú čehi a utišujú

bolesti; hneten1e čung-wanu a pupku, a stláčanie a hnet en1e eu-san-li pOSilňuj ú slezinu a harmonizuj J žalúdok , zat ep!uj ú vnútro , rozpty!ujú chlad a zvyšuj ú chul: do j edla. 4. Po ruchy trávenia Ochorenia tohto druhu sa delia do dvoch okruhov. Do prvého okruhu

sa

radia. ochorenia !ahkého charakteru, zaprí­

činené zrážaním sa materinského mlieka v �alúdku, čo nega­ t ívne ovplyvňuj e činno s� žalúdka a DlezinYi druhý okruh pred­ stavuj ú závažnej šie ochorenia, pri kto�Jch dochádza k ubúda­ niu čehi a teku�in, k chuCnutiu a e ellcovúmu neprospievan1u.

r.tôžu sa vyvinú� z prvého typu ocho renia debo môžu byt spo,.

sobené parazitmi.

l ) Mliečna strava naruší činno st želúdka a sleziny, v dôsledku čoho dôj de k poruchám prepravovania výživy ( ktorú zaobstaráva slezina ) . Potrava sa zráža a bráni volnému prú­ deniu čehi. Ak j e t ento stav dlhotrvaj úci , mô ž e prerást do ocho renia vážnej šieho charakteru.

2) Prázdnota a zachladenie sleziny a žalúdka. Ak sú sle­ zina a žalúdok o slabené a zachladené , nedokážu patričným spô ­ eobom trávit po travu, k torá sa potom zráža a bráni volnému p rúdeniu čclii. Chronický stav tohto druhu mô že nakoniec viest k nep ro spievaniu , chudnutiu a k ubúdcn1u čchi i telesných t ekutín a štiav. Zrážanie potravy a prázdnota sleziny i žalúdka sa vzájonne ovplyvňuj ú - zrážanie vedie k prázdnote, a naopak , d8sleillcom prázdnoty j e opä� z rážanie. Preto sa v praxi často môžu vy­

skytnút príznaky oboch typov ochorenia súčasne. Príčinou o­ chorenia mažu byt i parazity, alebo niektoré chronické choro­

by.

l ) Zrážanie mliečnej stravy: die�a b$�a chudšej postavy, nepriberá na váhe, máva pocity nadýmania, nechutí mu j est , duševne j e malátne , v noci spí nekludne , ná nepravidelnú sto­ licu; povlak na j azyku j e hrubý a olejovitý.

2 ) :tledo statocno st čehi a krvi : dieta má žltastú alebo priesvitne bielu tvár, suché Vlasy, tenké kosti , j e malátne

alebo naopak príliš prchk é , má nekludný sp ánok , plače ti-

I

chým hlasom, má studené ruky a nohy, prep adnut é brucho , ri ed- � ku stolicu; kožné vrásky na vnútornej strene kíbov prstov

rúk sú bledé a povlak j azyka j e tenký a slabý" Liečenie ........

1 ) Zrážanie mliečnej výživy li eč enia : odstránit a odviest

Princíp

z rP z eniny,

zhermo­

nizovat slezinu a žalúdok. Metóda li ečenia: doplni� dráhu sl e z iny CD l ) , hni e st do­ št enú

bránu CD 14 ) , ti snú� štyri pri ečne vrásky C D 10) , p !'e ­

pravovat vnútorné pa-kua C D 16 ) , hnies� čung-�an CB 6 ) , od­ delovat -jin a j ang brucha (B 7 ) , hniest nebeský čap CB 9 ) , stláčat

a

hnies� eu-sen-li (E 4 ) .

Vysvetlenie : hnetenie

doštenej brány

e

čung-wanu , oddelo­

vanie j in a j angu brueh� a hnetenie n eb e ského čapu napomáha­ j ú "!orávenie potravy, Odstraňuj ú zraz eniny

e

spri eehoď.ňuj ú

tráviaci trakt ; ti snu tie štyroch priečnych vr�sok a prep ra­ vovenie vnúto rných pa-kua. t ent o ť.činok ešte viac umocňuj ú ,

a navyše napomáhaj ú zharmoni zovanie vnúto rnej čehi ; doplňo­

vanie dráhy sleziny a stláčanie a hnetenie cu�san-li posil­ ňuj ú slezinu, uvolnuj ú žalúdok , pOdporuj ú trávenie a harmo­ nizuj ú vnút ro .

2) Hedoste.točno� čehi a krvi

Princíp liečenia : zateplit vnútro a po si lnit slezinu, do­

plni � a rozhojn1� čehi a kI'V'.

Metóda liečenia: doplnit dráhu sleziny (D l ) , ti snú� san­

-kuan ( D

33) , hniest VOnkaj ší lao-kune ( D 21), prepravova�

vnútorné pa-kua (D 16 ) , vrýpa� a W est štyri priečne vrásky

( D 10) , stláčat a hniest eu-san-li CE 4 ) , rJdest čung-wan

I

(B 6 ) , riasi� na chrbtici ( C 8) . Vysvetlenie : doplňove�ie dráhy sleziny, tisnutie san-kua­ nu, hnetenie čung-wanu a riesenie na chrbtici zatep!ujú vnút� , po silňuj ú slezinu, doplňuj ú a rozhoj ňuj ú čchi i krv, a napomáhaj ú trávenie ; prepravovanie vnúto rných pa-kua a hnetenie vonkaj šieho lao-kungu otep!uj ú j ang , podporuj ú pre­ p ravu látok , harmonizuj ú čchi a krv, a pOdporuj ú účinky šty­ roch p redchádzaj úcich metód; vrýpani e

a

hnet enie štyroch

p riečnych vrások má dobrý účinok pri po ruchách trávenia , a spolu so stláčaním a hnet ením cu-san-li harmonizuj e čchi i k rv , riadi trávenie a o dvádza z razeniny. Ak sa pri tomto ocho rení obj avuj e pocit pál enia na dla­

niach a chodidlách, návaly p o t enia, č ervený j az yk s vyrážka­ mi , a nedo statok t ekutín a štiav, j e vhodné vynechat ti Sl:utie

san-kuanu i hnetenie vonkaj šieho lao-kungu, a namiesto t oho p ridat čistenie dráhy hrubého čreva ( D 6 ) , doplňovani e dráhy obličiek ( D 5 ) , hnet enie šang-ma ( D 26 ) a prepravovanie vnú­ torného lao-kungu ( D 15 ) ; pri neklude prida� vrýpani e a hne­ tenie hruu{ov piatich prstov (D 24 ) a prečistenie dráhy peče­ ne ( D 2 ) ; pri vyrážkach na ústach a j azyku pridat vrypnutie a hnetanie malej priečnej vrásky ( D ll ) ; p ri sčervenených o čiach , slz ení a rozmazanom vi dení pridat prečistenie dráhy pečene ( D 2 ) a hnet enie obličkovej vrámry C D 9 ) ; ak sa o b j a­ ví kašel a chrapteni e , pridat ti snutie dráhy plúc ( D 4 ) ,

tisnutie tchan-čungu (B 2 ) a bodu šu plúc (C 4 ) ; pri vodna­

t ej stolici pridat doplňovanie hrubého čreva ( D 6 ) ; pri zá­ pche pridat prečistenie hrubého čreva ( D 6 ) a tisnutie sedem­ článkovej kosti ( C 9 ) . Poruchy trávenia sa daj ú pomerne účinne liečit i kombiná­ ciou riasenia na chrbtici s pOUŽitím akup�túry na štyroch

priečnych vráskach. (Akupunktúra sa prevádza troj hrannou prípadne silnej šou ihlou tým spa sobom , že sa prebodne koža na každej z vrások a vytlačí sa malé rnno 3 stvo krvi . ) Apliku­ j e sa raz za dva dni , resp. dva razy clo týždňa.

4. Zápcha Zápcha j e ochorenie , ktoré sa prej avuj e hrudkovitou, �ažko priechodnou stolicou, dlhými interva1u� medzi j ednotli­

vými stolicami , alebo neschopnostou vytlači� stolicu pri nutkaní.

Príčinv ochorenia ••••••1

• •• •• • • •• •

l ) IIevyvážený príj ern potravy alebo nadr.lerná konzumácia sytých j edál vedie k akumulácii horúčosti v žalúdku a črevách ,

ktorá spasobuj e za�radzovanie čehi a bráni j ej prúcleniu; pri chorobách horúcej povahy �ochádza k po škodzovaniu telesných

tekutín a štiav, čím sa zvyeuj e horúčo s� a sucho s� v črevnom trakte a zhoršuj e sa j eho zavlažovanie. ITásledkom toho j e stolica suchá a tuhá. 2) Nedo statočnost vrodenej čehi a dlhotrvaj úc e choroby

oslabujú čchi i krv a spôsobuj ú ich tzv. prázdnotu. Ked j e

prázdna čehi , hrubé črevo nedokáže do stucočne t ransportovat trávenú stravu; ak j e práZdna krv, potom j e málo i vnútorných te:cutín

a.

nenažu primerane zavlhčo-t:at h:::ubé črevo.

Prej avy ochorenia . . . . . . . . . . . . • . . . •

l ) Zápcha z plnosti a horúčo sti : stolica j e suchá a hrudkovitá, dieta má červenú tvár

a ro

zpálené telo , z úst mu

cítit zápach , pery má tmavočervené , milo močí a moč má pritom

č ervenkastú farbu, o bj avuj ú

sa

poci ty plno sti či nadýmania ,

ehut d o j edla j e znížená, povlak na ' j azyku j e žltý a suchý, ko žné vrásky na vnútornej strane kíbov prstov rúk sú fial­

!cast é .

2 ) Zápcha z p rázdno ty: tvár j e priesvitne biela, dieta bÝVa slabšej telesnej konštitúc i e , l�co sa unaví telesne i duševne , má velké tažko sti s vytlač ením stolice; povlak na j a.zyku j e sla.bý a t exL\:ý , kožné vrásky na icÍboch prstov rúk sú vyblednuté. Li ečenie . ... . . .

.

l ) Zápcha z plno s t i Princíp liečeni a : uvolni� tok čehi

a

o dstráni� z raz eniny,

schladi� horúčo st a spriechodni� stolicu. Metóda liečeni a : preči sti t

hrubé č revo CD 6 ) , ti snút

Hou-fu ( D 35 ) , prepravov3.� vnútorné pa-!cua ( D 16 ) , stláčat a hni est predl�ctové j angové j azi erko (D 3 2 ) . triet brucho (B 7 ) , stláča� a hni es� cu-san-li (E 4 ) , tisnút nadol po

sedemčlánkovej kosti (C 9 ) , stláčat

a.

triet rebrá ( B 5 ) ,

hni es� neb e ský čap C B 9 ) . Vysvetlenie : preči s t enie hrubého čreva

e.

hnetenie neb es1cé­

ho čapu o dstraňuj e horúčost z č riev a ňou sp8 sobené z raz eniny;

trenie brucha a hne t enie cu-san-li p o silňuj e slezinu, harmoni­

zuj e žalúdok a napomáha trávenie ; tlačenie na rebrách a pre­ p ravov�
2) Zápcha z p rázdno ty 'Princíp liečenia: rozho j ni� čehi a o �ivit k rv , ro zhojnit

j in a zavlažit suchost.

Metóda lieč enia: doplnit dráhu sleziny CD l) , preč istit

hrubé č revo CD 6) , ti snút san-kuan CD 33) , hnieat š ang-ma

CD 26) , atláčat a hnieat predlaktové j a.ngové j azierko CD 32) , hniest bod š u obliči ek (C 6) , naait na chrb tici (C 8) , atláčat a hni eat c u-san-li C E 4) . Vysvetleni e : doplňovanie dráhy sleziny, tianuti e san-kua­ nu, riasenie na chrb tici a s tláčani e a hne tenie e u-san-li doplňuj ú a rozhoj ňuj ú č chi a krv, pOSilňUj Ú sl e zinu i orga­ nizmus c elkov o ; pre č i s tenie hrub ého č reva, st láčanie a hne­ t e ni e predl aktového j angového j azierka v kombinácii s hnete­

nim š ang-ma , hnetenim p upku

eo hnetením b od u š u oblič i ek rozhoj ňuj ú j in a vnútornú vlhkost a uprav uj ú činnos t č riev.

6. Vzvráten1e konečníka Vyvrátenie konečníka j e do st časté o choreni e detí, kto­ ré sa prej avuj e vystúp ením č asti č reva z rekt álneb.o otvoru.

l) Nedosta t ok vrodenej č ehi , o slabenos t po chorob e , alebo dlho t rvaj ú c e hnačky vedú k vyč erpávani u č i t zv. prázdno­ t e č ehi , v dôsledku č oho prevážia zostupné pohyby v tele a vzost upné pohyby nie sú dostatočne silné.

2) Akumulácia horúč osti v hrubom č reve spôsobuj e zápchu so suchou a tvrd o u stolicou, ktorá môž e viest až k vyvráte-. mu konečníka. Prej avy ochorenia . . . •. . . . •. •. . . . ••

1) Prázdnota č ehi: vyvrát ený konečník sa nestahuj e

naspät , miesto j e opuchnuté a velmi bolestivé , dieta mi bledú alebo žltastú tvár, býva slabšej telesnej konš titúoi e i duševne una�enej šiel j azyk má tenký povlak a kožné vrásky na vnútornej strane kibov prstov rúk maj ú bledú farb u. 2) Plnost a horúčost: vyvrát ený konečník j e červený a opuchnutý, bol est v ňom j e bodavá a svrbiavá, súčasne sa obj avuj e suchá a hrudkovi tá s tolica a sčervenený mo6 ; dieta pocituj e sucho v ústach, mi žltý povlak na j azyku a fialové kožné vrásky na vnútornej strane kíbov p rstov rúk. L�ečenie . ....... l ) Prázdnota č ehi Princíp liečenia: doplnit a rozhoj ni t č ehi , posilnit vzost upné pohyby a up evni t konečník.

Me tóda lieč enia: doplnit dráhu sleziny CD l ) , doplni t dráhu prúc CD 4 ) , d oplnit hrubé črevo ( D 6 ) , ti snút san-kuan (D 3 3 ) , hn1est a stláčat paj -chuej (A 9 ) , hniest kos trč (C 10) , ti snút nahor po sedemčlánkovej kosti (C 9 ) , r1asit

na chrb tioi (C 8) . Vysvetlenie: doplňovanie dráhy sleziny a dráhy plúc , ti snutie san-kuanu a riasenie na chrb ti ci doplňuj ú a rozhoj ­ ňuj Ú č ehi ; doplňovani e hrub ého čreva a t i snuti e na sedem­ článkovej kosti zavlažuj ú č revá a up evňuj Ú konečník; stlá­ čanie a U snutie paj -chuej dvíha nahor j eJJgovú č ehi , hnete­ nie kos t rč e upevňuj e č innost čriev a dvíha konečník. 2) Plnost a horúčost Princíp lieč enia: schladi t horúčost, upravit vlhk�s t a

spriechodnit stolicu. Metóda lieč enia: prečistit dráhu sl eziny C D l) , prečisti t hrubé č revo (D 6) a tenké črevo CD 7) , tisnút liou-tu C D 35 ) ,

stláčat a hniest predlaktové j angové j azierko C D 32 ) , hni.ai nebeský č ap CB 9) , tisnú! nadol po sedemelánkovej kosti CC 9) , hniest kostrč CC 10) . Vysvetlenie: čistenie hrubého čreva a hnetenie neb eského č apu v kombinácii s tisnutím liou-fu odstraňuj ú horúčost • čriev; čistenie dráhy sleziny a tenkého čreva regulujú vlhkost a horúčost v črevách; stláčanie a hnetenie predlak­ tového j angového j azierka spolu s tisnutím smerom nadol po sedemčlánkovej kosti schladzuj ú horúčost a uIahčujú stoliou. hnetenie kostrče upravuj e činnost čriev ' a dvíha konečník. Dodatok: pri vyvrátení konečníka treba zvlášt dbat na hy­ gien� po každej stolici ho omyt teplou vodou a zIahka hnie­ tivým pohybom tlačit smerom nahor. Súčasne treba dbat na správnu a zdravú výživu, aby sa predišlo hnačkám či zápche. 7. Intususcepoia Pomerne časté ochorenie detí, ktorého príčinou j e vsu­ nutie časti čreva do susednej časti , čím sa č revo zataras! a stáva sa nepriechodným.

Črevá sa v čínskej medicíne zvyknú nazývat " skladiska­ mi toho, čO sa odovzdáva a premieňa" , leb o v nich sa trávi potrava a odovzdávaj ú sa telu živiny. Z hladiska ich špeci­ fík sa dalej o nich hovorí, že sa "vyprázdňuj Ú, ale neuscho­ váVajÚ" , "hib u sa, a nie sú v kIude" , "j e v nich zostup, ale nie vzostup". :Prirodzený smer pohybu v č revách j e zo­ stupný, smerom nadol ; ak v dasledku zatarasenia d&j de k 0pačnému, vzostupnému pohybu, j e to stav chorobný. Príčinou

zahradenia čriev maž u byt čehi , krv, chlad , horúčost, vlh­ kost, potrava alebo parazity. Ochorenie sa naj č astej ši e obj avuj e u malých d a t í potom, č o prestanú byt koj ené a začne sa im dávat iná strava, prej avuj a sa š tyrmi hlavnými príznakmi - bolestami v bruchu, vracaním, nadýmaním a zá­ pchou.

Návaly bolesti v b ruchu, náhle prudké bolesti okolo pupku alebo v pravej dolnej časti b rucha, dieta prepuká v silný plač , tvár má sinavú, potí sa, pritahuj e dolné konča­ tiny a spočiatku aj silne vracia; má po ci t nadýmania v pra­ vej časti brucha, ti e ž sa maže obj avit zauz1enina v oblasti výstupnej časti hrubého čreva; di eta má zápchu. Ak choroba postúpi ešte dalej , obj avuj ú sa príznaky odvodneni a alebo 1 šoku. L:f,ečenie . ....... Prinoíp liečenia: uvi est do poriadku č revný trakt, odstrá­ blok a spriechodn! t črevá. Metóda liečenia: triet brucho (B 7 ) , hniest pupok (B 8) , hniest č ung-wan (B 6 ) , oddelovat j in a j ang brucha (B 7 ) . Vysvetlenie: zásadou liečenia tohto ochorenia j e upravit ni t

činnost črevného traktu a odstránit zátaras; masírovat j e treba vermi ziahka a iba tým smerom, ktorý dieta pocituje ako znesiternt. Pri prudkých bolestiach brucha j e vhodné pridat stláča­ nie prislúchaj úceho b odu šu na chrbte - napríklad bodu š u sleziny ( O 5) , žalúdka (leží ako O 5 , ale medzi 12. a 13. stavcom) , hrubého čreva (ako O 5 , ale medzi 16. a 17. stav­ com) , a tiež stláčanie b odu cu-san-li ( E 4 ) .

8. HorúčkX

Časté ochorenie detí, ktor6 sa prej avuj e vysokou te­ lesnou teplotou. Obyčaj ne sa pOdla príčiny dá rozdelit do t roch kategórií - horúčky z vonkaj š ích činitelov, vnútorné horúčky z prázdnoty j in, a horúčky z plnosti Plúc a žalúdka.

1) Ho rúčky z vonkaj š ích č1nitelov. DetSký organizmus j e ešte pomerne slabý a nemá dostatočne vyvinuté obranné schopnos ti , a ani nedokáže ešte plne regu10vat telesnú tep­ lotu, pre to do neho lahko vniká chlad a vietor z vonkaj šieho prostredia. Vniknutý chladný činiteI sa zdržiava v povrchu tela a v dôsledku toho sa začne aktivizovat ochranná j ango­ vá zložka čchi (aby vyrovnala vzniknutú nerovnováhu) , č o vedie ku zvýš enej teplote tela. 2 ) Vnútorné horúčky z prázdnoty j in. Nedostatok vrode­ nej č chi , nedostatočná výživa alebo dlhodobé ochorenie vedú k oslabenosti plúc a obličiek , a v dbsledku toho i k nedo­ statku telesných tekutín, čo sa prej aví ako vnútorná horúčka (lebo j ang preváži nad j in) . 3) Horúčky z plnosti plúc a žalúdka. Príčinou ich vzni­ ku j e väčšinou nesprávne lieč enie ochorenia z vonkaj š ích či­ nitelov, ku ktorému sa ešte pr1družia poruchy trávenia; to vedie k akumulácii a zahradeniu čchi v žalúdku i v plúcach, z čoho následne sa vytvára horúčost.

1) Horúčky z vonkaj ších činiteiov: horúčka, bol esti hlavy , citlivost na chlad , di eta sa nepotí, má upchatý nos,

tenký povlak na j azyku a svetloč ervené kožné v rásky na vnú­ tornej strane kíbov prstov rúk t o sú príznaky spô sob ené tzv. veterným chladom; ak j e príčinou tzv. vet erná horúčava, potom príznaky sú mi erne poteni e . s ucho v ústach. bolesti v krk u , žlté hlieny v nose , t enký a žltý povlak j azyka a č ervenofial ové zafarbeni e kOŽných vrások na vnútornej stra­ ne kibov prstov rúk. 2) Vnútorné horúčky z prázdnoty j in: horúčky bývaj ú nej častej šie popoludní . dieta má rozpálené dlane a chodidlá. návaly silného potenia, nechutí mu j es t , p ulz má j eJlUlý a rýchly , j azyk j e silne červený a b ez po�laku. ko žné vrásky na vnútornej strane kíbov p rstov rúk sú sve tlofialové. 3) Horúčky z plno sti piúo a žalúdka: vysoké teploty, č ervená tvár, ta� dych. nechut k j edlu. zápcha. neklud . smäd . č ervený j azyk so sucbim povlakom, tmavofialové ko žné vrásky na vnútornej strane kibov prstov rúk -

.

Lieč enie .. .. .. .

.

l ) Horúčky z vonkaj ších činiteiov Princíp liečenia: schladit horúčo s t a o tvorit povrch, vy­ pUdit škodlivý činitei. Metóda lieč enia: tisnút c an-ču CA l ) , ti snút kchan-kung CA 2 ) . hnis s t tchaj -j ang CA 3) , prečisti t dráhu plúc CD 4 ) , čistit vodu neb eskej rieky CD 34) . Pri veternom chlad e pri­ dat ti snutie san-kuanu (D 33) . vrýpani e a hnet enie dvojkríd­ lovej b rány CD 25) a zovre tie veternej nádrže (A ll) ; pri veternej horúčave pridat ti anutie na chrb tici Cc 8) . Vysve tleni e : čistenie dráhy pi'íc a vody neb eskej rieky schladzuj e horúčost v prúcach; ti snutle can-ču a kcban-kungu, spolu s hnetením tChaj -j angu vypudzuj e vietor a otvára po-

v rch, t1snut1e san-kuanu, vrýpan1e a hne tenie dvoj krídlovej b rány a zovretie veternej nádrže pri veternom chlade majú po topudný účinok, otváraj ú povrch a vypudzuj ú chlad ; ti snu­ tie na chrbtici pri veternej horúčave a čistenie vody ne­ beskej rieky schladzuj ú horúčost a otváraj ú povrch. sa sko sprievodný j av obj av:! kaše! a chrčan1e v pľú­ cach spAsob ené hl enmi , treba pridat tisnutie a hnetenie tcban-čungu CB 2) , hnetenie b odu ŠU piúo ( C 4) r hnetenie teng-lungu CE 9) a tisnutie vnútorných pa-kua CD 16) ; ak Sa Ak

i

obj aví pocit nadýmania, odmietanie potravy a vracanie žalú­ dočných š tiav, treba pridat hnetenie c ung-wanu C B 6) , ti snu­ tie a hnetenie doštenej brány C D 14) , oddeiovanie j in a j an­ gu brucha CB 1) a tisnutie neb eského piliera CA 12) . pri ne­ kľude, nekl udnom spánku a predráždenost1 prida! čisteni e dráhy pečene CD 2) , vrýpan1e a hnetenie malého nebeského srdca (D 11) , vrýpanie a hne tenie hánkov piatich prstov CD 24) . 2 ) Vnútorné horúčky z prázdno ty j in Princíp liečenia: rozhoj nit j in a schladi t horúč ost. Metóda liečenia: doplnit dráhu sleziny C D l) . doplnit dráhu prÚC CD 4) , hniest šang-ma C D 26 ) , p reči stit vodu ne­ beskej rieky CD 34) , tisnú! bublajúci prameň C E 14) , stlá­ čat a tisnú! eu-san-li C E 4 ) , prepravovat vnútorný lao-kung CD 15) . Vysvetlenie: doplňovanie dráhy pÍúc a hnetenie šang-ma pOSilňUj Ú obličky a piúca, rozhoj ňujú a doplňuj Ú j in a teku­ tiny, a spolu s čistením vody neb eskej rieky a prepravova­ ním vnútorného lao-kungu schladzuj ú vnútornú horúčosti do­ plňOVanie dráhy sleziny a stláčanie a hnetenie eu-san-li pOSilňuj Ú slezinu, harmonizujú žalúdok a zlepšuj Ú trávenie;

U snutia b ublaj úceho prameňa stahuj e honlčost smerom nadol a tým napomáha j ej zníženie. Pri neklud e a nespavosti treba pridat čistenie dráhy peč ene CD 2) a dráhy srdca C D 3 ) , a stláčanie a hnetenie paj -chuej C A 9 ) . pri samovoinom potení pridat hnetenie š en­ -tingu C D S) a doplňovanie dráhy obličiek (D 5 ) . 3 ) Horúčky z plnosti plúc a žalúdka Prinoíp liečenia: schladit a vypustit vnútornú horúčost, zharmonlzovat čehi a uprav1t trávenie. Metóda liečenia: prečistit dráhu plúo (D 4) , dráhu žalúd­ ka (D 13) a dráhu hrubého čreva ( D 6) , hniest doš tenú bránu ( D 14 ) , prepravovat vnútorné pa-kua CD 16) , či stit vodu ne­ beskej rieky CD 34) , tisnú! liou-tu C D 35) , hni est nebeský čap ( B 9 ) . Vysvetlenie: čistenie dráhy piúc a dráhy žalúdka schladzu­ j e horúčost v týchto dráhaoh, a spolu s čistením dráhy hrubé­ ho čreva a hnetením nebeského čapu spriechodňuj e tráviaci trakt, uvolňuj e stolicu a odstraňuj e z čriev vnútornú horú­ č ost; čistenie neb eskej rieky a ti snuti e liou-fu schladzuj ú horúč ost a odstraňuj ú predráždenost; hnetenie doš tenej brány a p repravovanie vnútorných pa-kua harmonizujú čch! a podpo­ ruj ú trávenie.

j e j e�m z hlavoých prej avov ochorení p!úo, medzi ktoré čínska medicína počíta r�zne typy nachladnutia, zápaly priedušiek. zápal plúo atd. V tomto odsek4- sa b ude vysvetlovat predovšetkým kaše! súvisiaci s akútnym alebo chro­ nickým zápalom priedušiek. Kašel

Príčiny ochorenia .

. . . . .;. . • . . • . . • •

l ) Kaš e! z vonkaj ších činiteiov. Plúca sú orgán, ktorý rlacU dýchanie I funkčne j e spoj ený s pokožkou, riadi. celý povrch tela a j eho vonkaj š ím vývodom j e nos ; z týchto dt,vo­ dov, a tiež preto, že p!úca sú umiestnené naj vyššie spomedzi orgánov, stávaj ú sa prvým z nich, ktorý býva napadaný von­ kaj šími škodlivými činiteimi. Ked vetemt chlad či veterd, horúčava vniknÚ pod povrch tela, blokuj ú prúdenie čchi, a tým i funkcie piúc, č o vedie k rozhoj neni u hlienov a násled­ nému kešlu; podobne negatívne p�sobí i sucho, ktoré spôsobu­ j e zvýšenú suchost vnútorného prostredia plúc , ubúdanie te­ kutých zložiek v nich, a tým i zosychanie hlienov, č o rovna­ ko dráždi ku kešlu. 2) Kaše! z vnútorných príČin. Vyskytuj e sa u detí s vro­ danou 8slab enostou plúc alebo sleziny. Ak sú plúca slab é , ich č chi neklesá ak o obvykle nadol , ale vystupuj e do proti­ smeru nahor a dráždi ku kešlu; ked sú o slabené slezina a ža­ lúdok, vytvára sa nadmerné množstvo hli enov, ktoré vystupuj ú do plnc , a tiež dráždia ku kašlu.

l) Kašel z vonkaj šíah čini t elov: kaše! j e zahli enený, nos j e upchatý a tečú z neho hlieny , dietatu j e zima, b olí ho hlava a má tenký povlak na j azyku. Ak j e hlavným čini t e­ iom veterný chlad, hlieny sú riedke a čisté , dieta j e velmi citlivé na chlad a nepotí sa; ak ide o veternú horúčavu, potom sú hlieny husté a žlté, dietatu nie j e natolko zima, mi erne sa potí, má smäd, bolesti v krku, horúčku, žltý po­ vlak na j azyku a rýchly pulZe

2) Kaše! z vnútorných príčin: kaš eI j e dlhotrvaj úci , niekedy sucbi b e z hli enov, inokedy s hlienmi, dieta máva mierne zvýš enú t eplotu, nechutí mu j est, j e duš evne malátne a obyčaj ne má slabú t el esnú konštitúciu.

Liečenie ..... . .. l) Kaše! z vOnkaj š ích činitelov Princíp lieč enia: vypudit vietor a o tvorit povrch, pre­ č istit p!úca a zastavit kaš el. Metóda lieč enia: tisnúi can-ču (A l) a kchan-kung CA 2) , hniest t chsj -j ang CA J) , prečistit dráhu plúc C D 4) , prepra­ vovat vnútorné pa-kua ( D 16) , tisnút a hniest tchan-čung ( B 2) , hniest bok bradavky CB 4) a koreň bradavky CB J) , hni est bod š u plúc CC J ) . Vy�etl enie : tisnutie can-ču a kchan-kungu spolU s bnete­ ním tchaj -j angu vypUd zuj' vietor a o tvárajú povrch; tisnutie a bnetenie tchan-č ungu s prepravovaním vnútorných pa-kua u­ volňuj ú oblast hrUdnej dutiny, harmonizuj ú v nej čehi , roz­ púš taj ú hli eny a zastavuj ú kašel. prečistenie dráhy piúc , bnetenie b oku a koreňa bradavky a bod u š u piúc zastavuj ú kaše! a rozpúš taj ú hlieny. Ak j e príčinou v e terný chl ad , treb a prida t ti snutle san-kuanu CD JJ) , vr,ýpanie a hne tenie dvoj krídlovej brány C D 25) ; pri veternej horúčave treba pridat čistenie vody neb eskej rieky ( D J4) ; pri dusivom kašli a suchých či vlhkých š el e stoch pridat tisnutie malej priečnej vrásky CD ll) a hnetenie dlaňovej malej priečnej vrásky CD 12)

2) Kaš el s vnútorných príčin Princíp liečenia: posilnit slezinu a piúca . zastavit ka­ š ei a rozpustit hlieny.

Metóda lieč enia: doplnit dráhu sleziny (D l) a dráhu plúc CD 4) , prepravovat vnútorné pa-kua CD 16) , tianút a

hnieat tehan-čung CB 2 ) , hniest b ok bradavky CB 4) a koreň

b radavky C B 3) , hniest č lUlg-Wan CB 6} , bod š u plúc ( C 3) a e u-san-li C E 4 ) • •Vysvetl eni e :

doplňovani e dráhy sl eziny a dráhy plúc po­

silňuj e slezinu a plúeai tisnutie a hne tenie č ung-wanu s prepravovaním vnútorných pa-kua uvoiňuj e oblast hrudnej du­ tiny, harmonizuj e v nej čehi , rozpúš ta hlieny a utišuj e ka-

,

š e l ; hnet anie boku a koreňa bradavky a b od u e u plúo prečistu� j e. plúca a zastavuj e kaš el ; hne tanie č ung-wanu a eu-san-li posilňuj e slezinu a žalúdok. Pri dlhotrvaj úcom kašli a telesnej slabosti treba pri­ dat doplňovanie dráhy oblič iek CD 5) , tisnutie san-kuanu

C D 33) a riaseni e

na

chrb tici (C 8) ; pri kašli

z

prázdnoty

j in pridat hne tani e š ang-ma (D 26 ) ; pri vracaní hlienov pri­ dat hnet anie feng-lungu C E 9) a neb eského komína (B l) . lO. � Astma sa prej avuj e tažkostami s dýchaním, lapením po dychu. sípavým dýchaním, p ri záchvate i kŕč ovi tý.

roztvore­

ním úst a naddvihnutí.m plieo, a tažkostami s l ežaním vo vo­

dorovnej polohe. Rozlišuj ú sa dva základné druhy astmy v

širšom význame a v užšom význame. As tma v širšom význame

zahrňuj e i rôzne ochorenia p!úe a srdca, kým v užš om význame sa ňou chápe b ronchiálna. pr1edušková astma. V tomto odseku bude reč o tej druhej . Bronchiálna astma j e časté chronické ochorenie detí, na

recidívu ktorého má vplyv zvýš ená alergia i zmeny počasie. ,

Ak: sa začne včas a

energicky lieči:e , väč šinou sa už v dospe­

losti neopakuj e. príčinv o chorenia • • • • • •

1 • •• • • • • • • •

Hlavnou príčinou j e zníženie priechodnosti plúc. Ke! vonkaj ší činit eI vnikne do tela, spôsobuj e zrážanie hlienov v plúcach, čím zhoršuj e priechodnos� plúc a vyvoláva kaše! , dýchavičnos:e , :eažkosti s dýchaním , a pod. Podobne , kea sú p lúca o slabené častným nachladnutím, a tým j e oslabená i o­ brana, povrchu tela ( ktorý riadia práve plúca) , veterný chlad labko vniká do o rganizmu a zrážaním hlienov spô sobuj e za­ hradzovanie plúc a dráh prúdenia čehi . �alšími faktormi vzni­ ku ochorenia môžu by:e i kontaktná senzitivita, prílišná vy­ č erp ano s� , alebo i prudké emočné výkyvy Súčasná l ekárska v eda sa domni eva, že hlavnou príčinou vzniku astmatických ochoren! j e alergia , napr. na prach, pel , roztoče a pod . , ktorá spgsobuj e stahova,\1Íe svalstva v prie­ duškách. .

Prej avy ocho renia •• ••• • • • • • • • # • • ••

Pred astmatickým zác hva tom sa niekedy objavuj ú niektoré príznaky, ako napriklad kýchanie, neprij ermý poci '; po celom tele a podobne, ale mgže sa dostavit i náhl e , p oc i tom z adúša­ nia, nedo statku vzduchu , sípaním, atd. Záchvat zvyčaj ne trvá niekolko minút , ale ma že sa pret1ahnuli na ni eko lko hodÍn a vo vážnej ších prípadoch až na niekolko dní . K aalším prej a­ vom patrí zmo drani e , potenie a vystúpenie žíl na krku. Pred skončením záchvatu dochádza k vykašlávaniu ve!kého množstva hli enov. Ak sa astmatické ochorenie nezlepšuj e a trvá dlho ,

maže prerást do rozdutia plúc alebo do rôznych ochorení srdca plúcneho pôvodu. Lieč enie .... .... Princíp liečenia : stlači� čehi nadol a skludnit dýchanie.

ro

zpustit hlieny,

Metóda liečenia: prečistit dráhu plúc (D 4 ) , tisnút a hnies� tchan-čung (B 2 ) , hniest nebeský komín (B l ) , trie� rebrá (B 5 ) , p rep re.vo vat vnútorné pa-kua. ( D 16 ) , hnies� bod šu plúc ( C 4 ) . Vysvetlenie : hnetenie nebeského komína a t�enie rebier stláča čehi nadol a o dvádza hlieny; tisnutie a hnetenie tchan-čungu, prepravovanie vnútorných pa-kUS, hnetenie bodu

šu plúc a čistenie dráhy plúc uvo!ňujú hrudnú dutinu, stlá­ čajú čch! nadol , skludňuj ú dýchanie a ro zpúštaj ú hlieny. V prípade horúčky treba pridat čistenie vody neb esk ej rieky ( D 34) , pri citlivosti na chlad pridat tisnutie san­ -kuanu (D Hl a hnetenie VOnkaj šieho lao-ku.n.gu. (D 2 7 ) ; pri

dlho trvaj úc om ochorení a telesnej o slabenosti pridat ti snu­

tie san-kuanu, doplňOVanie dráhy sleziny ( D l ) a dráhy obli­ čiek (D 5 ) , hnetanie tan-tchienu (B 10) , a namiesto či st enia dráhy plúc použit doplňOVanie dráhy plúc (D 4 ) . ll. Čierny kašel Nákazlivé ocho renie dýchacích ci est u deti. Je pomerne dlhodobé, zv�cne trvat i še st alebo viacej týždňov. Naj častej ­ šie prepuká v zime a na j ar u deti medzi 2. až 5 . rokom veku.

Príčinv ochorenia . . . . . ., . . . . . . . . • • Hlavným škodlivým čini t elom tohto ochorenia j e podla čínskej m edicíny vietor, k to rý vniká c ez pokožku a blol.-uj e plúce.mi riadené volné prúdenie čehi na povrchu t ela. Tým

blokuj e i činnost pIúc , a preto sa v nich začnú zráža� hlie­ ny; čehi plúc zaC!ne vystupovat nahor do pro tismeru, a to dráždi. ku kaš1u. J.Jr. choroba trvá dlho , o slabuj e popri plú­ each aj slezinu a spôsobuj e j ej práz dnotu.

Spočiatku cho=oba vyz erá ako nachladnutie , Obj avuj e sa horúčka , kaše! , zahlieneni e , kýchanie , a pod. Po j ednom-dvoch dňoch sa tieto príznaky stratia, ale kaše! naaalej pretrváva a j e čoraz horší. Väčšinou c ez deň bfya slabší , al e v noci j e intenzívnej ší . V tomt o období j e tiež najviac nákaZliVý.

Postupne sa kaše! stáva čoraz kŕčOVi t ej ší , diet a zakašle i desat ráz za sebou bez nádychu, a po tom pri dlHom nádychu

vydáva typický zvuk pripomínaj úci kohútie zak1k1ríkanie . To sa viackrát opakuj e , až nakoniec d8j de k vykašlaniu ve!kého množ stva sekrétov z djchacích c i est a žalúdka, a kaše! sa dočasne utíši . Toto obdobie trvá p ribližne tri týždne a j e najlažšou etapou ochoreni a ; potom sa záchvatový kaše! romaly uti šuj e. �ierny kaše! mÔ že c elkovo trvat až 2-) mesiac e ; po druhom týždni ochorenia dochádza ku zret elnému zvýšeniu počtu leukocytov i lymfocytov v krvi . Liečenie . . . .. . .

.

Princíp liečenia: prečistil plúea a obrátil tok čehi nadol , utíš1� kašel a rozpusti� hlieny.

Metóda liečenia: prečisti� dráhu p!úc (D l ) , prečisti�

vodu nebeskej rieky (D 34 ) , hniest dlaňovú malú priečnu

vrásku ( D 12 ) , vrýpa� a hnies:e malé neb eské srdce C D 17) ,

pa-kua (D 16 ) , prečisti � dráhu žalúdka CD 13 ) , tisnú� a hnies� tChan-čung (B 2 ) , ti snú� nebeský pi­ lier CA 12 ) .

p repravov at vnútorné

Vysvetleni e : čistenie dráhy p!úc , prepravovanie vnútor­ ných pa-kua a hnet enie malej dlaňovej pr1ečnej vrásky pre­

čis�ujú p!úca, stláčajú čchi smerom nadol , o dst raňuj ú hlie­

ny a napomáhaj ú činno st bránice� tisnutie a hnetenie tchan­

čungu a tisnut1e nebesk ého pili era uvolnuj ú hrudnú du ti nu a reguluj ! č chi v nej , obracaj ú nadol vzo stupný pohyb čchi a zastavuj ú vracanie ; čistenie dráhy žalúdka a vo dy nebeskej

rieky spolu s hnete�m malého nebeského srdca schladzuj ú ho­ rúčost a odstraňuj ú neklud. Ak as v p rv e j

etape ochorenia obj avia horúčky, potenia

a zablienen1e , treba pr1dat vrýpa.n1e a hnetenie dvoj krídlove3 brány CD 2 5 ) , U snuti e can-ču CA l ) a k chan-k ungu CA 2 ) ; pr1 telesnej slabo sti , bledej tvári

a

silnom poten! pridat do­

plňovanie dráhy sl e z iny ( D l ) a dráhy obličiek ( D 5 ) . "a bne­

t eni e šeng-tingu ( D 8 ) . Prevencia: l. Pacienta,

u

ktorého sa objaví čierny kaše! , treba

I

!hned umiestnit do k arant ény , obyčajne na 40 dní . Miestnosi

I

musí byt slnečná a svetlá so zabezpečeným prúdením č erstvého vzduchu.

2 . U málo odolných detí treba dbat na správnu výživu

o tužovanie , a v období zvýšeného výskytu nákazy ich treba chránil pred nakazením rúškou i obmedz ením pohybu vonku.

a

l

12. OSÝpky Osýpky sú naj častej šou nákazlivou · vyrážkovou chorobou deti, ktorá sa rozširuj e hlavne v zime a na j ar. Je velmi chytiavá, ale po j ej prekone.n:í sa zvy-čaj ne uz nikdy neopaku­ j e . Obj avuj e sa väčšinou u deti starších ako pol

roka.

Spolu

s ovčími kiahňami , det skými kŕčmi a po ruchami trávenia patrí k štyrom vážnej ším ochoreniam detí .

Príčinou ochorenia o sýpkami j e vonkaj ší škOdliVý čini­ tel. Ten vchádza ústami a no som, a napáda hlavne dráhy plúc a sl eziny. Keaže plúca riadia pokožku a sl ezina riadi mäso , zostávaj ú vyrážky roztrúsené medzi kožou a p ovrchom mäsa. Súčasná medicína za príčinu o sýpok považuj e

kvapkovú

infekciu.

z hladiska časového sledu sa táto choroba dá rozdelit na tri etapy - pred prepuknutím choroby, prepuknutie choroby,

a rekonvalescencia. Okrem toho môžu o sÝPkJ mat bua obvyklý, al ebo neobvyklý priebeh. Ak sa j edná o priro dz ený priebeh, v e tape pred vypuknutím choroby sa obj avuj ú horúčky, t ečenie

sfz a hlienov z nosaj po asi troch dňoch horúčok sa ukážu č ervené , mierne vypuklé drobné vyrážky, a v ústnej dutine vi­ diet ohraničené sliznaté škvrny. Osýpky sa začínaj ú vyrážat od okraj a vlasov za ušami , po tom pokraGujú c ez tvár, šij u , trup, a nakoniec až na končatiny; miznú v rovnakom poradí , v akom sa ukázal i , t . j . naj prv miznú tam, kde sa vyrazili naj skar. K osypan1u dAj de pomerne rýchlo , asi v priebehu

, troch dnÍ, ustupovanie vyrážok j e však pomalšie . Najviac vy- , rážok býva na špičke nosa a na lícach. Ak j e priebeh choro-

by neobvyklý, potom vyrážky sú nezreteIné alebo ich ani ne­

vidiet , maj ú fialovočiernu farbu, m&žu sa náhle vy-razii a zase náhle miznú, obj avuj ú sa komplikácie, najmä v podobe

zápalu plúc , vysokých horúčok , kašla a �ažkostí s dýchaním, bolestí v hrudi ; tvár býva v týchto prípadoch bledá a pery

mávaj ú zelenofialovú farbu. Liečenie ........

l ) Etapa pred vypuknutím choroby Princíp liečenia : otvori� sval stvo a spriechodn1� povrch. Metóda liečenia: tisnúl can-ču (A l ) a kchan-kung (A 2 ) ,

hniest tchaj -j ang (A 3 ) , prečistil dráhu plúc (D 4 ) , hniesl bod šu plúc (C 4) , hniest veternú bránu (C 3) a tisnút san­ -kuan (D 33 ) . Vysvetlenie : tisnutie can-ču a kchan-kungu spolu s hneta·

ním tchaj -j angu a tianutím san-kuanu o tvárajÚ povrch ; čiste­ nie dráhy plúc a hnetenie veternej brány o tváraj ú povrch,

prečistujú plúca, vypúštaj ú von škodlivý činíte! a vytláča­ jú vyrážky na povrch.

2 ) Etapa V�iPuknutia choroby Princíp liečenia: schladit horúčo st a vypustit škodlivý činitele Metóda liečenia: čistil vodu nebeskej ri eky ( D 34 ) , hniest veterný útulok (D 31 ) , vrýpat a hniest dvojkrídlovú bránu

(D 25 ) a malé neb eské srdce CD 11) , čistil dráhu žalúdka CD 13) a dráhu p!úc ( D 4 ) , hniest bod šu plúc (C 4 ) a tisnút

na chrbtici ( C 8 ) .

�

� .

Vysvetlenie : čistenie vody nebeskej rieky, tisnutie na chrbtici, čistenie �y žal.údka, vrýpanie a hnetenie malé­ ho nebeského srdca schladzujú horúčos� , vypúštaj ú škodlivý činitel a o tváraj ú povrch; hnetenie veterného útlUku a vri­ panie a hnetenie dvojkrídlovej brány otvárajú povrch, vyvo­ lávaj ú pot enie a vytláčaj ú vyrážky na povrch; čistenie drá­

hy plúc a hnetenie bodu šu plúc schladzujú horúčos� , pre­ čistujú plúca a vypúštajú škodlivý činitel von.

Ak: sú osýpky spoj ené s horúčkou bez potenia a vyrážky

sú svetločervené � nezretelné , j edná sa o veterný chlad , a preto treba pridat tisnutie san-kuanu ( D 33) , dlhšie hnete­ nie dvoj krídlovej brány C D 25 ) a tisnutie nadol po chrbtici (C 8) , aby sa vytlačil chlad a vietor a vyrážky vystúpili na povrch. ak sú vyrážky fialovočervené , husté a plošné, dieta cá pritom horúčku, j e nekludné a smädné , potom sa j edná o horúci škOdlivý činitel , a preto j e treba pridat zatí skanie liou-fu C D 3 5 ) a dlhšie čistenie vody nebeskej rieky CD 34 ) , aby sa prečistila horúčost a odstránil � horúci škodlivý či­ nitel.

V tej to etape maže labko daj st i k zápalu plúc , a preto treba pridat zatískanie liou-tu ( D 35 ) , tisnutie a hnetenie tchan-čungu (B 2 ) , časté čistenie vody nebeskej ri eky CD 34 ) , čistenie dráhy plúc ( D 4 ) a hnetenie bodu šu plúc ( C 4 ) , aby sa dosiahlo intenzívnej šie prečistenie plúc , schladenie horúčosti a vypudenie škodlivého činitela. Pri vysokých ho­ rúčkach a kŕčoch pridat vr,Ýpanie žen-čungu (A 5 ) a lao-lungu

CD 22 ) , aby sa zastevili kŕče a dieta sa prebralo k vedomiu. J ) Etapa rekonvalescencie Princíp liečeni a : rozhojnit j in a doplnit prázdnotu. Metóda liečenia: doplnit dráhu sleziny (D l ) , dráhu plúc

(D 4) a dráhu obličiek (D 5 ) , hnie si šang-ma CD 26 ) , čung­ -wan (B 6 ) , doštenú bránu (D 14) a eu-ssn-U C E 4) , riasi� na chrbtici (C 8) , čistil vodu nebe skej rieky C D 34 ) . Vysvetlenie: dopíňanie dráh sl eziny, p!úc a obličiek , spo­ lu s hnetením Š8ng-ma posilňuj ú slezinu, doplňuj ú prázdnotu, rozhojňujú j inové zložky v tele; hnetenie doštenej brány,

čung-wanu a eu-ssn-li posilňuj e slezinu, har.nonizuj e žalúdok: a zlep šuj e chul do j edla, a spolu s riasením na chrbtici do­

plňuj e prázdnotu a po silňuj e organizmus; čistenie vody ne­ beskej rieky odstraňuj e zvyšky horúčosti.

l3. Detské kŕče lD.avným prej avom tohto chorobného stavu sú kŕče konča­ tín a tela, dohora prevrát'3llé oči a poruchy vedomia. Vyskytu­ jú

sa

stavy náhle , akútne, a opakuj úce sa, chronické . Pri

akÚtnych kŕčoch treba rýchlo zasiahnu� , lebo m6žu vies� až k zastaveniu dychu, a tým i k odkyslič eniu mozgu s vážnymi následkand.. Súčasná l.ekárska veda sa domnieva, že tieto sta­ vy sú vyvolané poruchami funkcií c entrálnej nervovej sústavy z raznych príčin. V tej to stati sú uvádzané iba potenCiálne zákroky pri kŕčoch sp8sobených vysokými horúčkami a infekcia­ mi

p ôsobiacimi

na

nervový systé�

Príčinv ochorenia . . • • . ., . . . . . . . . . .

Podla čínskej medic:!ny sú kŕčové stavy vyvolané naj mä

akumuláciou vnúto rnej horúčosti a z nej vzniknutým tzv. vnú­ torným vetrom ( t . j . pečeňovým j angom ) . Príčin j e viacero :

hlavnými z nich sú vietor, horúčost , hlieny, náhly ú!ak al.ebo zahradenie potravy v tráv1com trakte . Vonkaj šie škodlivé

činitele u detí dost labko vyvolávaj ú horúčkovité ( j angové) stavy, ktoré vedú k ubúdaniu t ekutých ( j inových) zložiek v organizme, zo sychaniu hlienov a následným kŕčom. ynútorná

ho rúčost vzniká i zrážaním špatne tráveného materina�ého

mli eka � tráviacom trakte , čím sa vytváraj ú bloky a porušuj e sa plynul.é prúdenie čehi , čo môže viest ku kŕčovým stavom ; aal šou príčinou j e nedo statok t ekutých " zložiek a krvi v orga­ nizme , a teda nedostatočné zavlažovanie a vyživovanie šliach, ktoré sa prej avi ako kŕč e . Príčinami chronických detských kŕčov sú nedoliečené

akÚtne kŕčové záchvaty , náhle silné zlaknutie, alebo výrazné ubudnutie telesných tekutín , krvi a vro deJ'l.ej čehi po dlhodo­ bých horúčkach, príli šnom mo č ení či po tažkej chorobe.

Pri akútnom záchvate vystupuj e telesná teplota nad 390 C, tvár j e č ervená, pery sú tmavočervené, dych j e rýchly a nozdry sa roztahuj ú , di eta j e nekludné , plač e , ale nemá pritom slzy, a postupne u neho dochádza k poruchám vedomia, oči sa mu pre­ vrátia navrch , zuby sa zatnú , chrbtica napruž i , končatiny sa skrútia v kŕčoch a trasú sa. Ak

SÚ kŕče sp�sobené zahradením potravy, obj avuj e sa po­

pri nich i nadýmanie , zápcha, a povlak na j az yku j e hrubý a olej ovitý;

pri kŕčoch z vnútorného zrážania hlienov počut chrčanie v hrdle , dochádza ku kašlu a vracaniu, dych j e rýchly a krátky, povlak na j azyku j e biely a Olej ovitý.

U detí trpiacich Chronickými kŕčovými stavmi j e vidiet bledú bezkrvnú tvár, duševnú malátno st , o spalost , zovieranie rúk do pästi a ochabnuto st pri kŕČOCh; ktoré sa do stavuj ú

prer,fvane: niektoré deti dostávajú �e náhle uprostred spánku a majú pri nich studené končatiny. Liečenie . .......

l ) Akútne detské kŕč e Princíp liečenia: postupovat podla príznakov, t. j . naj prv dieta prebrat k vedomiu, a potom bua schladzovat horúčost, alebo rozháňal skUllUllované hlieny, al eb o spriechodnit trávia­ oi trakt a napomaot trávenie. MetÓdy liečenia: Preberanie k vedomiu: vr;rpnút na žen-č ungu (A 5 ) , zovriet che-ku (sval medzi ukazováčkom a paloom) , vr;rpnút na t uan­ -čengu C D 2) , lao-lungu CD 22) , š '-suane CD 21) , wej -lingu (D 28) , zovriet studňu pleoa (C l) a poh�oohan ( E 12) , tie­ to metÓdy j e možno použit j ednotlivo, nie všetky naraz. Zastavenie �ov: zovriet che-ku, čchu-čch' Cprostriedok vnútorného ohybu lakta) , studňu pleoa CC l) , paJ -čohung CE 2) , čcheng-šan CE 5 ) t waj-č ung CE 10). UvoInenie stuhnutosti chrbtioe: zovriet veternú nádrž CA ll) , studňu pleoa Cc l) , tisnúi nebe� pilier (A 12) , ohrb ticu Cc 8) , zovriet čcheng-šan CE 5 ) . Rozpustenie hlienov: prečistit dráhu prúo ( D 4 ) , tisnút a hniest tchan-čung CB 2 ) , hniest neb e� komín (B l) a č ung-wan CB 6) , triet rebrá CB 5 ) , hniest bod š u plúo (C 4 ) a feng-lung CE 9 ) . Spriechodnenie tráviaceho traktu: doplnit dráhu sleziny CD l) , prečistit hrubé črevo CD 6) , hniest doštenú bránu (D 14) , čung-wan CB 6) a nebe� čap CB 9 } , triet brucho CB 7) , stláčal a hniest oQ-san-li CB 4) , a tisnút sedem5lán­ kovú kost CC 9 ) .

Schladenie horúč osti: prečlstit dráhu. p � en. (D 2) , drá­ hu srdca (D J) a dráhu. prúc CD 4) , zatískal liou-tu C D 35) , člstit vodu nebeskej ri eky ( D J4) , tisnú! chrb ticu

Cc 8).

2) Chronické detské kŕč e Princíp liečenia: doplnit a rozhoj nit vrodenú č ehi , utí­ šlt vietor a zastav1{ kŕče. Metóda lieč enia: doplnit dráhu sl eziny (D l ) , precistit dráhu. peoene (D

2) , doplnit dráhu oblič i ek (D 5 ) , stláčat

a hni es t paj -ehuej CA

9) ,

t isnút san-kuan CD

JJ) ,

zovr1et

c chu-čch' (prostriedok vnútorného ohyb u. lakta) , hniest č ung­ -wan

CB 6) , triet brucho CB 7) , stláčat a hniest e u-san-li

( E 4 ) , riasit na chrbtiéi (C 8) , zovr1 et wej-č ung C E 10) . Vysvetleni e: doplneni e dráhy sleziny a dráhy obliči ek , tlsnutie san-kuanu, hneteLia č ung-wanu, trenie brueha a. suá­ čani. a bnetenie e u-san-li posilňuj ú sle zinu, harmoni zuj ú žalúdok a doplňuj ú vrodenú č ehi . čistenie dráhy p�čene , stlá­ čanie a hnetenie paj-ehueJ , zovretie č chu-čch ' a wej-č ungu harmonizuj ú p eč eň, utišujú vnúto� vietor a zastavuj ú kŕče.

14. POll1OČovanie Pomoč ovan:ún sa označ uj e neú.m,yselné močenie v spánku u detí s tarších ako tri rokYe U menších detí sa takýto j av ne­ považuj e za chorobný . ale iba za eš t e nedovyv1nuté urč ité

tunkcie organizmu. Chorobné pomoč ovanie treba začat včas lie­

čit, leb o maže neblaho pôsob i t na telesný, ale i duševný vý­ vin dietatae

Príči� ochorenia • ........•.•..

.••

Hlavnou príčinou býva nedostatok vrodenej č ehi obličiek, a tým i spôsobená prázdnota spodného energetického oentra, ktoré riadi vylučovanie moča. Obličky riadia v tele zadržo­ vaoie procesy , ich č ehi vychádza spodnými dvoma vyl uč ovaoim! otvormi , a preto reguluj ú aj močenie a stolicu; obličky okrem toho tvoria s močovým meohúrom funkčne tesne spoj enú dvoj icu, preto prázdnota obliči ek negatívne ovplyvňuj e i sohopnost moč ového mechúra zadržiavat moč. Ďalšou príČinou pomoč ovania mSže �yt i oslabenost (prázdnota) p!úc a slezi�. Piúca súvi sia s horným, slezina so stredným a obličky so spodD\Ý1Il žiaričom. Jednou Z funkci:!

týchto troch energetických stredísk j e riad i t obeh vody v tele; oslabené pIúca a slezina zapríčiňuj ú i oslab enost hor­ ného a stredného ohňa, z ktorých čchi preto kle sá nadol a nedokáže patrične regulovat kolobeh vody.

K pomočovan1 u dochádza v spánku, naj mä vo dňoch, kec! SI dieta príliš unavilo a počasie j e vlhké a daždivé. J edno p04 močenie za noc sa považuj e za iahší prieb eh ochorenia, dva a viac ráz za noc j e ui vážnej ší stav. Ak táto chorob a trvá dlhšiu dobu, obj avuj ú sa následky v podobe žltast ej tváre . oslabovania duš evnej aktivi ty, závratov a bol estí v krížoch, chladných končatín ap. U starších detí j e nebezpeč enstvo

psychických stresov, lebo sa za tento svoj nedostatok hanbia. Liečenie . .

.

. .

.

. .

Princíp lieč enia: zateplit a doplnit slezinu a obličky,

upevDit spodné centrum. Metóda liečeDia: doplnit dráhu sleziny CD l ) , dráhu plúo CD 4) a dráhu obličiek CD 5 ) , u snúi san-kuan (D JJ) , hn1est vOnkaj š í lao-kung (D 27) , hni est a stláčat paj -chuej (A 9 ) , hniest el1xírové pole CB 10) , stláčat a bn1 est b od šu obli­ č iek (D 6) , stláčat a bn1est san-j in-tlao C E 6 ) . Vysvetlenie: hnetanie elixirového pola, doplňovanie dráhy obličiek , stláčanie a hnetenie bodu š u oblič i ek zateplujú a doplňuj ú č ohi obliči ek a upevňuj ú spodné energetické centrum; doplňovanie dráhy sleziny a dráhy Plúo , spolu s ti snutím san­ -kuanu doplňujú prázdnot u Plúo a sl eziny, po silňujú slezinu a rozhoj ňuj ú č ehi. stláč ani e a hnetanie paj -chuej a vonkaj ­ š ieho lao-kungu zatepiuj ú j ang a dvíhaj ú č ehi nahor; stláča­ ni e a hnetenie san..j in-tiao reguluj e kolobeh vody. Prevenoia: l. od malička učit dieta pravidelne konat malú potrebu a nenechávat ho , aby sa príliš unavovalo. 2. Ak al sa p omoč ovanie obj avi , treba hnea začat s vhod­ nou liečbou a nechat dieta primerane odpočivat, dve hodiny pred spánkom mu nedávat nič pit. J. Počas nooi ho v určeni čas budit, aby vykonalo malú potrebu. Dodatok : zadržiavanie moča Toto ochorenie sa prej avuj e tým, ž e dleta má v d8sledku velkého množstva moča v močovom mechúre nutkanie vykonat ma­ lú potreb u, ale nedokáže s a vymočit.

Podla č ínskej medicíny príčinOIl toho ochorenia väčšinoll j e akWDlll.ácia vlhkej horúčosti v spodnom ohni, č ím dochádza k zablokovanill močových ciest; dalej súvisí i s nedostatkom j e.ngu obličiek.

Bolesti v podbrušku, silné nutkani e na malú potrebu, ale bez vymočenia, zápcha. dieta má pocit smädil, ale nechce pit, povlak na koreni j azyka j e žltý a olej ovitý. Liečenie .. .

. . . . .

Princíp liečenia: odstránit vlhkú horúčosi zo spodného obĎa, spriechodnit močové cesty. MetÓda liečenia: hniest a stláčal tan-tch1en CB 10) , pre­ čistil tenké črevo (D 7) , tisnát ti-men ( E l) , st1áčat a hniest san-j in-tiao CB 6) , hniest malé nebeské srdce CD 17) . Vysvetleni.: čisteni. tenkého čreva spolu s hneten!m ma­ lého nebeského srdca regulllj ú močenie a odstraňlljú vlhkú ho­ rúčosti tianllti. ti-menu spolll so stláčaním a hnetením san­ -j in-tiao spr1echodňllj ú vodné cesty v tele a odstraňlljú blo­ k7 v nich. Ak sa obj aví biela tvár, nevládnost v drieku a kolenách, zvýšená citlivost na chl.ad a iné príznaky nedostatku j angu obličiek, j e vhodné vynechal čistenie tenkého čreva a hnete­ nie malého nebeského srdca, a nami esto toho pridat U snutie San-kIlBDU CD .33) , doplňovanie dráhy obličiek CD 5) , a trenie v krížoch. V prípade zápclq treba prečisti t hrllb é črevo CD 6) .

15. Chorobg;f nočnÝ plaČ

Toto ochorenie s a vyskytuj e naJ častej šie II malých det! do pol roka veka. hej avuj e sa nočnim plačom spoj &nim 8 ne­ spavostoa. Dieta sa cez deň správa celkom normálne, ale v noci začína plakat a nechce spat. Niekedy po návale plaču zaspí. inokedy preplače aj celú noc.

Za hlavné príčiny tohto chorobného stavu č ínska medicí­ považuj e prázdnot u sl eziny, horúč ost v srdci , boj azlivost, alebo zahradenie potravy v tráviacom trakte.

na

De tsk;,ý organizmus nie j e eš te dostatočne vyvinutý a sle­ zina II detí často nedostatočne plní svoj e funkcie. Noo pri­ náleží k j inovej časti dňa a s príchodom noci teda ešte zo­ silnie prevaha J UJ sl ezina j e svoj ou povahou silne j inový orgán, a preto Iahko podlieha napadnutiu chladom, ktorý j e tiež jinovej povahy. Ak j e slezina u die tata prázdna a za­ chladená, v noci dochádza k akumulácii nepriaznivých j ino­ vých faktorov, č o vedie k u zvýšeniu chlad a vnútorného pro­ stredia sleziny a žalúdka. chlad sa svoj ou prirodzenostou začne zhustovat, a tým sa vytváraj ú bloky, ktoré bránia prú­ deniu čchi , č o spôsobí bolesti brucha, a dieta preto place. Horúčost v srdci, ako dalšia príčina nočného plaču, maže vzn1knút v dôsl edku nevyváženosti stravy doj čiacej mat­ ky. Ak matka "casto konzumuj e š tipiavé , horké, sladké , mastné a p eč ené potraviny, alebo b erie lieky horúcej povahy, produ­ kuj e sa v nej priveta tzv. ohňa (nadbytok j angu) , ktorý sa materinským mliekom prenáša i do di.tata. Z orgánov j e na tento oheň naj citlivej šie srdce, lebo prináleží k prvkU

oheň, a preto sa zle znáša s horúčostou. Nepríj emný pocit horúčosti v srdoi núti die ta do plaČu. V nocI k tomu dochá­ dza preto, lebo vtedy j e oproti dňu spomal ená a o slabená činnost j angovej zložky vnú tornej čchi , ktorá potom nedoká�. dostatočne č elit tej to tzv. škodlivej horúčo sti . Deti so slabšou nervovou sús tavou a o slabenou č chi srdca sa labko takajú nezvyčaj ných či náhlych zrakových ale­ bo sluchových pOdnetov. Silné ziaknutie ešte viac stupňuj e duš evnú labilitu, a preto sa môžu deti b át i v spánku a zo­ búdat sa s plačom zo snov. Nevyvážený príj em potravy pôsobí nepriaznivo na slezinu a žalúdok. Tieto orgány potom nedokážu dostatočným sp ô s ob om vykonávat svoj e runkcie pri trávení potravy, v dôsledku čoho sa tá zahradzuj e a sp8sobuj e bolesti b rucha , nadýmanie , a pod. Tie sú dal�ím1 príčinami nočného plaču detí. Prej avy ochorenia • . .. . . . . . . . . . .. • • l) Prázdnota a zachladenie slezinYI dieta radš ej spí na bruchu, pri plači sa skrúoa do klbka, má chladné končati­ ny, zelenobielu tvár, bledé p ery a j azyk , povlak na j azyku j e tenký a biely, pu1z j e j eq a Jllb oký, kožné vrásky na vnútornej strane kÍbov prstov rúk sú zelenkastočervené. die­ ta málo j e a má riedku stolicu.

2) Ak umulácia horúčosti v dráhe ardca: dietatu lepši e vyhovuj e spanie na chrb te, p ri zažnutí lampy plač e e š t e viac ( svetlo, naj mä č ervené , j e j angovej povahy, a teda ešte zo­ silÄuj e účinky vnútorného ohňa) , j e nekilldné , má č ervenú tvár 1 výrazne červené pery a špičku j azyka, biely povlak na j azyku, rýchly a silni pub a zelenkastotialové kožné

vrásky na vnútornej strane kÍbov prstov rúk; dieta máva

zápchu a moč í málo , pričom moč j e č ervenkastej farby. 3) Nočný plač v dôsledku iakavo sti : dieta sa strh'Ta zľaknutú zo spánku, má zelenobi elu farb u tváre i perí, bo­ j í sa a tuho obj íma matku, má rýchly a napätý pulze 4) Zahradeni e potravy : di eta má v noci záohvaty plaču, b olí ho b rucho a má nadýmani e , vracia zrazené mlieko a sto­ lica má kyslý pach, kožné vrásky na vnú tornej strane kÍbov p rs tov rúk sú fialové , povlak j azyka j e hrubý. Liečenie ........ l) Prázdnota a zachladenie sleZiny Princíp liečenia: zateplit vnútro a posilnit slezinu. MetÓda lieč enia: doplni t dráhu sleziny (D 1 ) , Usnút san­ -kuan CD 33) , tri et bruoho CB 7) , hni es t č ung-wan CB 6). Vysvetleni e : doplňovanie dráhy sl eziny, trenie bruoha a hneteni . č ung-wanu pOSilňuj Ú slezinu a zateplujú vnútro, U snutie san-kuanu posilňuj e t elesný j ang. 2} Akumu1áoia horúčosti v dráhe srdca Prinoíp liečenia: schladi t srdce a odviest horúč osi. MetÓda liečenia: p rečisU t dráhu srdca (D .3) a dr�1l hn­ kého č reva (D 7) , čistit vod u neb eskej rieky CD 34) , hni •• l hlavnú šlachu CD 19) a vnútorný lao-kung ( D 1 5 ) . Vysvetleni e : čistenie dráhy srdca a vody neb eskej rieky s ohladzuj e horúčost a vypudzuj e oheň zo srdcai čisteni. ten­ kého čreva Uež odvádza horúčost a vypúš ta oheň zo srdca, hnet enie hlavnej šIachy a vnútorného lao-kungu sohladz u,1 . horúčost v dráhe srdca.

3) Nočný plač v dôsledku ľakavosti Princíp liečenia: potlačit strach a ukludnit ducha.

lIetÓda liečenia: ti snút can-ču (A 1) . prečist1i dráhu pečene (D 2) . hDiest malé nebeské srdce (D 17) . hDiest háD­ ky piatich prstov (D 24) . Vysvetlenie: tisnutie can-ču, čistenie dráhy peč ene a hDetenie malého neb eského srdca pomáhaJú potlačit strach a zbavi t sa neJďudui hDetenie hánkov piatich prstov ukIudiíuj e ducha. 4) Zahradenie potravy Princíp liečenia: napomôct trávenie a odviest zrazeniny. Metóda liečenia: prečistit a doplD1t dráhu sl eziny najprv prečistit a potom doplnit - D (l) , prečistit hrubé č revo CD 6) , tr,iet brucho (B 7) , hniest č ung-wan (B 6) , hniest nebeský čap (B 9 ) , hniest p upok CB 8) , ti anút nadol po sedemčlánkovej kosti (C 9 ) . Vysvetlenie: čistenie a doplnenie dráhy sleziny posilňu­ j e slezinu e reguluj e vDÚtornú vlhkosti čistenie hrubého čreva a Usnutie nadol po sedemčlánkovej kos ti upravuj e čin­ nost čriev, vypúš ta z nich horúčost a spr,iechodňuj e stolicu; trenie brucha, hDetenie č ung-WaDU, neb eského čapu a pupku posilňuj e slezinu, harmonizuj e žalúdok, napomáha trávenie a odvádza zrazeniny.

16. Krivica Záznamy o tej to chorob e sa vyskytujú v č ínskych lekár­ skych dielach už velmi dávno. Písalo sa o nej sko o chorobe pätorakého oneskorenia ( t. j . oneskorenia státia, chodenia, rastu vlasov, rastu zubo� a reči) a pätorakého oslabenia ( t. j . oslab enia hlavy, rúk, n�h. úst a svalov) , a tiež ako o r6znych deformáciách hlavy, hrude, chrb tice ap. Krivica

vzniká naj č astej šie medzi 6 troch rokov.

-

12 mesiacom vek� � deti do

Pod!a č ínskej medlciny táto choroba súvis! so zdravot­ nim stavom matky. Je následkom nedostatočnej výživy plod� počas tehotenstva, v dasledk� čoho sa dieta narod! s tzv. nedostatkom vrodenej čchi. Kedže vrodená čehi sa �chováva v obličkioh, a výživa súVi si so slezino�. � dietata budú o slabená hlavne tieto dva orgánJ. Obličky súvi sia s oelko­ vým rastom a riadia kosti, preto oslab ená čehi obličiek za­ príčiňUj e spomaleni rast a zmäknutie kosti, slezina súvisi s tvorbou krvi , a preto j ej oslabená čehi b ude mat za násle­ dok prázdnotll krvi . poruc� výživy, atd. Pre1 avv ochoreDia •••r• •I•••••• ••••

l) Prázdnota a oslabenosi sleziny a žalúdka : diata j e op�chnut' , má malátne pohyby, zmäknutú lebkU a mäkká kosti, fontanaIa j e vellcá a zatvára sa oneskorene, vlasy sú riedke a žlté , tvár j e odkrvená, d1 eta j e duš evne malátne, má ochabnutá svalstvo, nedokáže sa postavit, často sa poti, v noc1 má nekIudni spánok , j e iakavé , má riedkll a hoj nú stoli­ cu. kOŽD' vrásky na vnútornej strane kíbov prstov rúk sú bledoč erven' a povlak j azyka j e biely a tenký. 2) Nedostatok č chi obličiek: die ta j e chudé, má vehú lebku, odkrvenú tvár, j eho PS1chický vývoj zaostáva, nero­ zpráva alebo má rečovú vadu, vlasy a zuby mll rastú oneskore­ ne, mSže mat i deformovanú chrb t1cll či hrudník , veik' b rucho , krivé nohy

8

raue deformované kosti, kožné vrásky na vnú-

tomej strane kíbov p�stov rúk sú vybl ednuté a povlak na j azyku j e slabý a ri edky. Lieč enie ........ l) Prázdnota a oalab enost s l eziny a žalúdka Princíp lieč enia: posilnit slezinu a harmonizovat žalúiok. KetÓda liečenia: doplnit dráhu sleziny CD l) a dráhu ža­

lúdka CD 13) , prepravovat vod u do z eme CD 18) , prepravovat V..DÚtO.r1lŠ pa-kua CD 16) , tisnúi s8.!2-lcuA.D CD X) , t.r.1 et brucilo CB 7) , hnieat č ung-WBA (B 6) . riasil na chrbtioi (C 8) ,

hnieat bod š u sleziny (C 5) a bod šu žalúdka (ako C 5 . ale o stavec nižšie) , stláčat a hniest cu-san-li CB 4 ) .

Vysvetleni e : doplňovanie dráhy sleziny a dráhy žalúdka, prepravovanie VOdy do z eme , prepravovanie vnútorných pa-kua, Usnutie san-kuanu, trenie b ruoha, hnetenie č ung-wanu a b o­ dov ŠU sleziny a žalúdka, spolu so stláčaním a hnetemm c u­ -san-li posilňuj ú slezinu a harmonizuj ú žalúdok, riasenie na chrb tici harmonizuj e j in a j ang, reguluj e čohi a krv, harmonizuj e činnost orgánov, spr1echodňuj e dráhy a rozhoj ňu­ j e vrod enú čehi.

2) Nedostatok čehi obličiek princíp liečenia: doplnit ob ličky a rozhojni t č ehi . Metóda lieč enia: doplnit dráhu plúc CD 4) , dráhu obličiek CD 5 ) a dráhu sleziny C D l) , ti snút. san-kuBA CD 33) , tr1 et brucho CB 7) , hniest paj -ohuej (A 9 ) . Vysvetl enie : doplňovanie dráhy plúc rozhojňuj e čehi P!úOI

doplňovanie d ráhy sleziny a trenie b rucha posilĎuj ú slezin� ' harmotl.1zuj ú žalúdok; dopllÍovan1e dráhy obličiek posilňuj e

a

Obličky a rozhojňuj e kostnú dreň; tisnutie san-kuanu dop!ňs. .. č ch1 a podporuj e j ej oirkuláciu; hneten1e peJ-chuej dv!ha

j ang smerom nahor. 17.

Následky detskej ob rny

Následky detskej obrny sa v systéme čínskej medicíny radia medzi tzv. "ohoroby z oohabnutosti". Ich hlavnými prí­ znakmi j e ochabnutos t konč atín a tela, ne schopnost stát či chodii . a strata prirodzenej koordináoie pohybov. Naj č astej ­ 5 ro­ šie k nim doohádza v letnom období u detí vo veku l kov. -

Det ská obrna j e choroba infekčného pSvoda. Napadá pre­ dovšetkým mieohu (ale maže zasiahnut i pred1ženú miechu, mozgový kmeĎ, stredný a malý mozog) a b uĎky motorického nerstva, a z toho dôvodu doohádza v príslušnýoh svalovýoh partiách k ich ochabnutiu.

Ochorenie zvyčajne prebieha v trooh etapách: l. Etapa infekčného nakazenia: j e to obdobie eš t e pred ochrnutím tela. Naj prv sa dostavuj e horúčka, strata chuti do j edla, niekedy i vracani e , hnačky , kaš el. sč ervenenie v hrdle, nepríj emný pooit po celom tel e . a dalšie prej avy o­ chorenia dýohaoieho a tráviaceho ús troj enstva. Po 2-) dňoch, horúčky ustúpia, a vymiznú i o statné chorobné príznaky.

2. Btapa počínajúceho ochrnutia: 1-6 dní po ústupe teplôt sa zasa obj aVuj e horúčka spoj ená s oelkovým nekludom, potením, bolavým telom. a p o niekoikých dĎoch sa postupne

začnú ukazovat príznaky čiastočného ochrnutia. S ústupom ho­ rúčk7 postupné miznú i �alšie príznaky a ochrnutost sa ul a:alej nerozVÍj a. Charakteristick:fm rysom obrny býva, ie 0chabnuto st j e asymetrická, zasahUj e väčšinou končatiny, a z nich najčastej šie dolné končatiny. Ak j e zasiahnuté nerv­ stvo v oblasti hrudnej chrbtic e , dochádza k obrne b ránic e

a medz1rebernich svalov. Pri zasiahnut! predíženej miechy

ochrnUj e svalstvo v hrdle, č o môže sp8sob1t tažkost1 s dl­

chaním a iné nebezpečné poruchy. ) . Btapa uzdravenia, alebo násl ednej choroby: ochrnutie zvykne obyčaj ne samo ústúp1t; toto uzdravovanie začína 1-2 tfidne po úshp. horúčok. Jeho richlost závisí od s hpňa poškodenia nervov, a ak sa nedostav! v prieb ehu 1-6 mesiacov, obyčajne zostávajú trvalé následk7. Svalstvo viditeine atro­ tUj e , končatiny sa rôzne defol'lllU3 ú, mt,iu sa skrivit ústa alebo oči, hlava sa vychyIUj e nabok, chrbtica j e vykrivená,

ramená sú akoby vykfb ené , kolená sú vyduté dovnútra alebo von, a aj chodidlá sú zdeformované. Tento typ ochrnutia j e treba odlíšit od mozgovej obrny a od postnatálnej obrny: l) Pre detskÚ obrnu j e typická ochabnutost, asymetria, a to, že zvyčajne nezasahuj e do psychickej sféry dietata. 2) MOzgová obrna býva väčšinou spastická, postihuj e

hlavne horné 1 dolné končatiny na j ednej strane, a často má za následok i poruchy psychiky.

) Postnatálna ob rna postihuj e najmä horné končatiny, zväčša iba j ednu ruku, obj avuj e sa hne! po naroden! di etata,

a nie j e sprevádzaná horúčkami či in,ýmt príznakmi typickými pre etapu infekčného nakazenia.

L1e�.D1 .• . . . . . . .

Princíp liečenia: spriechodnii dráhy a oživii krv, dodat výživu šiachám a svalom, narovne.t deformáci e. Metódy liečenia: používaj ú sa masáže obdobné ako u dospe­ lých, ktoré sa aplikuj ú predovše tkým na postihnuté miesta: l. Masáž tváre: tisnutÍJD a hnetellÍm post upuj eme od can-č u

(A l) , cez body tchung-c '-liao ( tesne pri okraj i vonkaj š ích

kútikov očí) , tia-čche (v uhle ohyb u spodnej č eluste ) , až k bod u ti-ochang (pri okraj i vOnkej ších kútikov úst ) ; opakuj e­ me v obidvoch smeroch 5-6 ráz. 2. Masáž šij e a horných končatín: ti sneme od nebeského piliera (A 12) cez velký stavec (C 2) po studňu pleca (C l)

opakovane viac ráz obidvoma smermi. Potom ti snutím a hnete­ ním masíruj eme okoUe ramenného kib u a tisnutím pokračuj eme c ez deltový sval , triceps , biceps , k laktovému kib u, a odtia! po predlaktí nadol až k zápästiu. OpakU3 eme viac ráz v' obi­ dvoch smeroch. J . Masáž krížov a dolných končatín: dieta p oložíme na brucho a tisnutÍJD masíruj eme od krížov nadol ku kostrči, cez sedaci. svaly a po zadnej strane stehien a lýtok až k pätám, a potom naspät. Viac ráz opakuj eme a pridáme i stláčaD!e bo­ dov šu obličiek Cc 6 ) a j ao-j ang-kuanu Cleží medzi 4. a 5. driekovým stavoom chrbtice) , a zovieranie wej -č ungu C E 10) . Potom di.ia obrátime na bok, a tisnutÍJD a hnet ením postup u­ j eme od pásu cez š tvorh1avý sval stehenný a po prednej a vonkaj šej strane lýtka k č lenku, a zasa naspäi opačným sme­ rom. tisnutie doplňuj eme stláčanÍJD v bodoch fu-tchu (na prednej strane stehna, 6 palcov nad hornim okraj om kolenného j abíčka) , c u-san-U (E 4 ) , j ang-l1ng�chnan (pod bočnou

stranou kolena, v j amke pred a pod kiba lItkovej kostl ) . tne-ku () palce Dad vonkaJ ším 25lenkoa) a tie-si CB 7). Ak j e zdetormovaqf i členok, pridávame stláčanie na postihn�­ toa mieste. V)"8Tetleniel Usnutie, hDetenie a stláčanie na dráhach • bodooh spriechodň� e dráh;r, oživuj e prúdenie čehi a krvi , zlepš� . praknovani. prís1ušn;fch parti!, čo vedie k lepšie­ mu v;rUvovaniu tichto miest, a teda i k obnovovaD1 u ich funkci! a k llToliovaniu šliach a žíl. - -

Dodatoka 11886 na celkové podlneDie organ1.zm�

Táto masá!na metÓda j e v.lad. j e4noduchá, labko sa pre­ vádza, j e bezbolestná, a deti j u dobre znášaJ ú. Posllň� e sa ňou slezina a žalúdok, nyš � e sa chili do j edla, zlepšu­ j e sa odolnost i ob�schopnosi orgaD1zmu a podpor� e Sa oelkov virtn dietai.. Konkrétu metÓda j . nasleduJ úca: doplD1 t dráhu slez� (D l) - 200-500 ráz. triel brucho (B 1) - 2-5 lII1DÚ t. sUáčat a hn1est Oli-san-li (B 4) - 50-100 ráz. riaaii na chrbtici (C 8) )-5 ráz. ..

Kasáž j e oe;tvhodnej i18 prevádzat ráno pred j edlom sedem dní za sebou. Po trojdňovej prestávke j e možno celi oyklus zopakovat. T prípade nej akého náhleho ochorenia s touto ma­ sážou prestaneme a pokrač�eme v nej ai po vYzdravení.

P R t L C H t

Tabu!ka niektorých hlavných metód použitia bodov I

hlava

nohy

ruky

chrbát a kríže

hrua a brucho

-

I

Doplňovani e

B B

čehi

I

vrvúšta.n1e šk�d-

l vých oinit e ov

A l. A 6,

D

D A 12

l, 7

B 2,

B l. B B 6, B B 9, B II

domiu

5 , C 6 , D l , D 4 , D 5 , E 4, D 8 , D l) , D C a, C 9 18 , D 26 , D JJ

2 A J, lb , A ll, A 12

čehi

Preberanie k ve-

B e c 4, c-

A A

HaI'llIonizovWlie

Biadenie trávenia

6 , B 7, 10

D

5

2, B 5 7, B 8 10. B

A 4, A 5 , A 9 -

-

C l. C 2. C J

D 4 . D 9, D

C 8, C 10

D 10, D 19 , D 20, D 27 D JO

C 5, C G , C 8 C 9 , C 10

D l, D 3 , D 6, D 7, 10, D ll , lJ , D 14 , 16 , D 18, 20, D 2 J , 26 , D 27, JO, D 31 , 33

C l

D 17, D 19 D 21 , D 22

---

10. 12 , 25, 31 , 34 ,

D D D D D

E 6

D 19 , D 27, D :n. D J5

ll .

E

4,

E 6

D 5 . E 4 . E 6 , E 7, D E 14 D D D D D D

D 28, D 2�

E

J E 5 E a, E lb . B il B 12. � 13

Register čínskych t e rm íno v a mien

�t ;i,

an-ta. (aJl!a)

�� ;y

an-mo ( a.nmo ) An-mo-iing (Anmoj ing) an-mo kung (a.nmo gong)

an-mo an-mo an-mo '

"

j1} ýf !-Z � ff ,J-. po-š ' ( a.nmo bosh! ) it Jf t� -j: ii ' ( a.nmo shi ) :f� ll. 41' šeng ( a.nmo sheng ) ft di � í;

c eng ( zeng )

� ...t ,

:t�

cang-fu an-mo ( zangfu anmo ) cehun ( e un ) -:t eu-san-li (Zusa.nli )

•

�

;;t;I�

l

y"

e -'irU an-mo ( zl'/fU snmo) '$- ..!t �� -'íJ can-ču ( Zanzhu)

� �1

� ::- i. �

�

y (Zongj in) 2: � eung-,;in č '-j a 11ao-fa ( zhiya. l1aofa)

""

fil lf .

1� li: ;)'j. :i č " -tehue;J -fa ( zhi tuHa) j. ,#1 ;;f-, ... , � čang siao-cheng-wen ( Zha.ng xiaohengwen ) '.J ...l - � = R... '

čen ( zhen)

t.

čen-čehi ( zhenqi )

j

% %

čeng-čeh! ( zhengq1 ) .J!.

čehang-čehiang ( Changqiang )

*

čeheng-t1ang ( Chengj iang) ďcčehi ( ql )

�

Ja!ŕ

č ehi (q!) č ehi-he-ku (Q1j legu) -t... č ehi-kung ( qlgong) � :dJ č ehi-kung an-mo (qlgong snmo) Čehi Po (Ql Bo) L� ,(<»

:rs �

3; ;fc

� .:r..1J

-41I );

čch1a-fa ( qiafa) tú ;* čch1en (qian) it čchien-čcheng-Š8D (Qianchengshan)

�

Čch1ng (Qing) čching-že (qingre ) 1� čchue-pchen (Quepen ) ČOU C ' -fan (Zhou Zilan) )1) čuang-c ' (Zhuangzi ) f;.. }

}� 't,f- .l

l

..:.. )t

�

'

l< J.,

\

čun-tchou (Zhuntou) :1i *' čung-wan ( Zhongwan) l' �t er-chou kao-ku (Erhou gaogu) JI er-Š8n-men (Ershanmen) fe;1 -ting (Fei;1 ing) kl fej -šu (Feishu) ,% 1:r fen-tchuej -fa ( f entuifa ) ;,,

f.J

fJ

I�

I� .�

�i 'A

feng-čch ' (Fengchi ) � �6 feng-l.ung (Fenglong) feng-men (Fengmen) ,� r1 fu ( fu) Chan (Han) �-Z che-fa (hefa) '* �* cheng-men (Hengmen) r1 chou-čcheng-OOn (Houchengshan ) k:1 chou-tchien-č '-čehi (houtianzhiqi )

.f ľt

F-Jl

f1!

Chua Tchuo (Hua Tuo )

�k l

h

J<...

.1.1

/0 � t.

\.

� J.#

Chuang-ti (Huangdi ) Chuang-ti �chi Po an-mo š ' l:lian (Huangdi Qi PO

��

1?? ,if t � � ,* ; :H.

8JlIIIO sh! j'uan) J.i HOJ Chuang-ti ne;1-�ing (Huangdi neij ing) i-tin-�ing (yij inj ing ) �

.

,�

ii

1""1'1O-tq (l'1wolenc) - ,� j a-kuaA 'YagUaft) f l j ang (yang) t\a j ao-m. (Yao�u) lit t.� j en-Dien (Ye.nn1a.n ) lt .4j in (y1n) r� j ing-čcb1 (y1Dgq1 )

�

\

j ing-siang ( Y1np:l.ang) j ung-čchiian ( Yongque.n)

Ju Fu ( Yu Fu) j u-�i ( Yuj i )

..t.tl.

� l\t ��

J!!! � ;,1) 1<­

Jtian ( Yuan) -ŕu j tian-čehi ( yua.nqi ) 1Í:J \ j Un-fa (yunfa) lá >-[;: j Un šuej žu tchu ( yun ahu! ru tu) � �<.... j Un tchu žu šuej ( yun tu ru ahu1 ) � .tkan-�ing ( Ganjing ) �f �1 Ke Chung ( Ge Hong) � �� k en ( gen) e,... kchan (kan)

k.

kehan-kung (Ka.ngong)

kehun (kun) ke hun-lun

J'f

(Kunlun)

�t I,�

� -t �ť,­

kuej -j en ( Guiyan) t,

� �

kuej -wej ( Guiwe1 ) �

Lao-lung ( Laolong) i:

11 ( 1 1 )

t

k

liou-j in ( l1uyfn) " 11ou-fu ( L1ufu) -f;.

mej -ein (r.1eixin)

/i

\�(,

;:±.

�t:f /�

" ;J:­ "

,,1'-.

Ming (ming) a'l mo-fa (mola) j� mu-sue (muxue) nej -lao-kung ( Nellaogong) \� '1; nej -pa-kua ( lieibagua ) 11V j , �.... nie-fa (niela) j� ;.t pa-kang ( baga.ng) I \ �I� pa-kua (bagua) I " -tl.. pa-tU8l'l-lin ( baduanj in) I " pa.j-čcbung (Balcbong ) � � pa.j -chuej (Baihui ) � �

Jf

� .t:?

.-

,

'�

.h... ti;

pan-men (Banman)

�k I]

(�,

pao-�ien an-mo (baoj ian anmo ) Pao-p chu-c ' (Baopuzi ) 1'� J� j-

Mi? 4i �� !� pchin-jin (pinyin) tfr � pehu-cchen (Pucan) A r t Pien �chue (Blan Que ) fo, �� po-j ang-čcb. ' (Boyangchi ) fi.I�

'ťt

pchi-šu ( Pi shU) pch1-�ing (Pij ing)

pu (bu)

��

i3e ;e;

�� K 11 Jj i.L ( Sanyinj iao) � N *­

s '-cheng-wen ( Sihengwen ) \19

' S -ma Čch:ian ( Sima Qian)

san-jin-hao

san-kuan ( sanguan) ..::. san-hao ( sanj iao) ..::..

*j!.

si-j en ( Xiyan) At @� siang-čcheng (xiangcheng) 1@ s i ang-k eh e ( xiengl!e ) �f1 1.1

siang-šeng ( xiangsheng) slang-šeng

( xiangsheng)

*­

t-§ i �@ �\

�f Jt

�

siang-wu ( x:l.angwu ) �� siao-cchang (Xiaochang } .,J, � siao-er tchuej -na ( x:l.ao � er tuina) -j , 'L.> Siao-er tchuej -na mi-liie (Xiao " er tuina mij ue ) --J. Iu

��i r

ii

siao-eheng-wen (Xiaochengwen) .AJ, fff � siao-tao (x:l.aodao ) siao-tchien-sin (Xiaotianxin ) �' *- I� sie ( x:l. e ) ;'$ � sie-čehi ( xieq1 ) sie-lej ( xiele1 ) �� �h s1en-tch1en-č "-čehi ( xianUanzhiq1 ) ?:� f,- :L q sin-men (xinmen)

�It)

�ľ 13}

sin-hng (Xinj ing ) J-:: kl Suej ( Sui ) Sung ( Song) � , ... .. ..tl i , ... suan-tchuej -!a ( xuantui!a) 15� :3 11. �'t: sUn (xun) t .-b s -suan ( Shixuan ) ji., šan-feng ( Shanfeng) J, Itl

�

v '

oo

$(

šan-ken ( Shangen ) AI 1ť� šang-ma ( Shang:Ja) ):. J.7 i:l šen-šu ( Shenshu) 1� šen-ting ( Shending ) šen-ting ( Shenj 1ng ) :'B !1 šen-wen ( Shenwen ) H...

\�

:q

�;

ta-čehang ( Dachang ) 1:.... �� ta-čuej ( Dazhui ) 7l Ml ta-cheng-wen ( Dahengwen) il ta-tun ( Dadun) 1' -it. ťan-tehien (Dantian) -ľ3 (f)

� !.3L

�

Mt

1" $-)tt ;.."

tao-j in (daoy1n) � S' Tao-.1in-ling ( Daoyinjing ) � tchaj -j ang (Taiyang ) � ťQ

� \ !i

;& �

tcha.1 -.1 in (TaiyiI).)

tchaj -�i-čchiian ( taij lquan) *' tChan-čung ( Tanzhong)

� Tchang (Tang) }.;o tchien-ču-ku

,�i 1"

(Tianzhugu)

k

.t� �

1-1 �

tChien-che-šuej ( Tianheshui ) k ;� ZJ(

*- rl "- ä'E. ( Tianting) *- �

tchien-men ( Tianmen) tchien-šu ( Tianshu) tchien-tching

f-- '�

tchien-tchu (Tian-tu) tchuej -fa ( tuife ) tchuej -na ( tuina)

jQ ;i ťi

i

tien-Slle liao-fe ( dienxue lia.ofa) tu-hao (Duj iao ) ,h:J.t.

)�

J. 0 !J5".

tu-r.taj (Duma! ) 1i i1iL <..ll tua.n-ceng ( Duanzhen,; ) .!;f,J .".l:. v

tuej ( dui )

;L

-

_

ti-ču ( j izhu) %
$:. n tie-piao ( j iebiao ) :;,; *­ l:ie-ai (Jiex:i) J1Jí y�. ti-men (Simen)

�ien-�ing (Jianj ing) �ing-ning

� :#­

!1- lt (Jingning) ť� f

hng-luo ( j i.ngluo )

�ing-sue an-mo ( j ingxue anmo ) !1 .h waj -lao-kung (Wailaogong ) 7� v/aj -pa-kua (Waibagua) �"-

/

...

{> 1;,

tJ,

1t Jt

;.:k

we3-čchi (weiqi ) ..:a.

we3 -čung (\'1eizhong) we3 -ling (\'leiling) wej -�ing (\'I eij ing)

�

t� A� � H:,

wu-č " -tie (Wuzhij ie) Á

1� �

wu-čch!n-si (wuqinxi ) .i!i-

� �\,

wu-sing (wwdng) 3i.. AJ wu-šu (wushu) A .f. wu-ling (Wuj ing) Á �1 ž en-cung (Renzhong ) /'-.. t.j?

�

žou-fa ( route.) H;. žu-ken ( Rugen) .:sl. J"é{.. žu-pchang ( Rupsng )

1'L t

Slovensko-český slovníček

bo�azl1vo8� - bázl1vost

j abíčko - čé šk:a

j ar - j aro

čap - čep červienka - úplavice čiže - tedy

j eseň - podzilll

kÍb - kloub

členok - kotnik:

korytnačí - ž elví

črevo - strevo

kríž e - kríž

dávanie - zvracení

kŕče - kreče

dOjčil - ko ;Jit

kúty - kouty

doštený - prkenn;ý

kvapkový - kapénkový

driek

- pas, križ

dumen1e - premýšlení

lake� - loket

mastenec - mastek

grganie - krk:ání

mechúr - mecbfr

hanb 1 �

nádcha - rýma

sa

- stydet se

hánky - klouby (prstl1)

najmä - predevším

horeznačky - naznak

odbor - obor

hnačka - prdj em

horký - horký

horúci - horký

horúčava ... horko, vedro

horúčka - horečka

hOrlÍčosl - horkost

hrubé črevo - tlusté strevo choroba - nemoc chl'apten1e - chropt ení

chrbát - záda, hXbet chrbtica - páter chvost ... ocaa

obličky - ledviny

o chorenie - onemocnení

osýpky - spalničky

ovčie kiahne - plané neštovice pazucha - záňadrí

pečeň ... j átra

pera - ret

pilier - pllir plece - :rameno

plúca - p lí ce

podaktorý - nekter.Ý

poniže - smerem dolll od

popchýna� - popohánet

šúohat - tH t

potenie - poc ení p ozdtž - podél

tisnút - tlačit ( sm erem dop redu )

p rebra� sa - procitnout

tisnutie - tlač ení

prehi ta.n1e - polykání

trenie - t ren!

pl"i.ečny - llHčný

triaška - tre savka

prietrž - kýla

upohat - ucpat

p riechodný - prUchodný

udri et - uho dit , udefit

rebrá - že b ra

veterný - v etrný

riasenie -

vnútorný - vnitfní

rasení

�zt { skat - roz tláčet

vodidlo - vodítko

awäd - žízeň

vracanie - zvrac ení

sc erveniet - zrudnout

vOnk aj š í - vn ej š i

spriechodnit - zprUchodnit

vrátane - včetn�

stavec - obrat el

vydutý - v:rb o ul ený

stláča.n1 e - stlacováni

vyvrát enie - vyhreznuti

stlačit - stisknout , zmáčknout zati skat - zatláčet

svrblavý - svedivý šklbanie - škub ání

zatvárat - zevirat zovri e t - sevrít

škŕkanie - kručeni

žltačka - � l out e��a

škÚlit - ši lhat

špagát - provázek

žuvac í - žvfJ,ací

Pramene: l. Ju Ta-tang a kol. : Tehuej -na sue (Učenie o masálaoh) , 8.

170-229. Šanghaj , Šang-ehaj kehe-sue {i-š u � chu-pen­

-ie 1985.

4 *'� l. !fo, : �i 1 W . Á � � � *A· � � >lIzAi.

, q � !5

Použitá literatúra:

l. L1 J ung�ehang: Č ung-kuo an-mo šu ( Umenie � ínskyeh masá­ ží) . Che-tej , An-ehuej kehe-sue ti-š u �ehu-pan-š e 1985•

.!.k� : 'ľ IB

� h � . !Í( �tt i,," �

Ä

t' to W� �j:...

A fj 8 5.

2. Tehuej -na 11ao-ta j u i-11ao lien-kung ( Masážna t erapia a li�ebni telocvik) . Peking, Žen-min wej -š eng � chQ-p&D-š. 1985.

�i t p-· ;1. % II :tJ.

!j. ;:� .

A- í?<.. :r.

� 1l!. ;:k ;4.)... �1J6".

J. Ta-e ung tchuej -na (fudové masáže) . Peking. Ž en-min wej ­ -šang � ehu-pan-še 1984.

*- A

11i 1 .

}.... &. :e..z. it. Jtk ;iJ:.... "11'1.

4. Li Mo-lin, Tohao Pu: L1 Mo-lin an-mo liao-ta (Masáina te­ rapia Li Mo-lina) . Peking, Žen-min wej-šeng �chu-pan-š e 1986.

i�

�, riJ t' :

t�

�f. � h �. H;; . Á bt.. � 1. ftI, xJz �:1.

14.1' .

5. Li Te-sin a kol. : Čung-i ti-č chu li-lun ( Základy t.órie čínskej medic:í� ) . Čehang-ša, Chu-nan keha- sue ti-š u čchu-pan-še 1985.

i �t ÍtÍ i � :

'17 tj =! �:t. .11: tt . ;� I� � :t 1� � !/:"

h'k jfJ...

1tf�s:

6. den Č �-j a a kol. : dung-kuo i-sue š # (Dej iny č ínskej medi­ oíny). Šanghaj , Šang-chaj kche-sue ti-š u echu-pan-š e 1986.

� ;t j. ;i !fo, : � 1]9 i! � Z ' )... �� �� � � }' 2', xk :+.i.. {qR� ·

7. Chuang-ti nej-ting Su-wen i-š # ( Preklad a výklad Prostých otázok Vnúto rnej kni� Žltého cisára) . Šanghaj , Šang-chaj keha-sue ti-š u č chu-pan-še 1983.

�

)� \-1) H. 1. ,'Q] .!tt 14" .

A

�1il

j� �

� J-' *. * "-1.1-

1lit3 .

Auto r :

Náz ev:

Vladimí r Ando

D e tská akup res·ira .

Tradičné ČinS1
masáž e d e tí .

Vydav atel :

O r i entálni u s ta v

Vydání :

p rvní

l-l í s to a

E'raha 1991

rok vydání :

Náklad :

150 výti sku

S tran :

199

ISlfl

80-8';)425-04-1

ČSAV

Č e skosIovenská akademie ved O r i entálni ústav

Vedecký redakto r :

PhD r .

Mi riam LOwen s t einová

Recen z en t! i'IiUD r . Mar i e Kyralová

Vladimí r Ando 1991